Zápasenie je jedným z najstarších športov na svete, a aj na Slovensku má bohatú a úspešnú históriu. Od prvých klubov až po olympijské medaily, slovenskí zápasníci dosiahli významné úspechy a zanechali trvalú stopu v športovej histórii krajiny.
Začiatky a rozvoj zápasenia na Slovensku
Po vojne došlo k rozmachu tohto športu a v roku 1947 bolo na Slovensku činných už 11 klubov. V roku 1969 bol založený Slovenský zápasnícky zväz. V roku 1922 vznikla Slovenská župa ČSZŤA s pôsobnosťou na celé Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Legendy slovenského zápasenia
Jozef Lohyňa
Do generácie dnešných šesťdesiatnikov, do ktorej patrí aj legendárny zápasník Jozef Lohyňa (62), sa to začínalo podobne. Hrami na skrývačku medzi domami, či v lese, futbalom medzi panelákmi a hokejovými duelmi s loptičkou na asfalte. „Naša chalanská partia hrávala futbal a hokej systémom leto - zima. Akékoľvek hry na dvore a v lese v Handlovej, to bolo naše,“ spomínal majster sveta a olympijský bronzový medailista v zápasení voľným štýlom Jozef Lohyňa.
Lohyňa prišiel po rokoch s týmto odhalením: „Išli sme na futbalový turnaj, ktorý bol pre ôsmakov. My sme mali v školskom tíme aj deviataka a prišli nám na to. Vylúčili nás. Iba nás, aj keď aj v iných družstvách boli starší. Vtedy ma chceli tréneri z futbalového klubu v Prievidzi, ale povedal som, že na tréning prídem iba ak budeme pokračovať v tom turnaji. Nespravili to, ponechali v platnosti naše vylúčenie. Takže to bol koniec mojej kariéry s loptou. Úprimne, keď som videl, ako futbalisti padajú na trávnik po osobnom súboji ako primadony, nepáčilo sa mi to. Zápasenie mi pripadalo mužnejšie. Popri zápasení sme však pravidelne hrávali futbal i basketbal. V rámci rozcvičky. U basketbalistov“
Lohyňa mal desať rokov, keď vkročil na prievidzskú žinenku.„Nie je na škodu začínať ešte skôr so všeobecnou pohybovou prípravou. My sme však mali zvládnuté základy gymnastiky aj z lozenia po stromoch, pretože sme museli vykryť aj pády. Nekoordinovaná príprava, ale mali sme ju. Kotrmelce na tráve boli bežné.
Prečítajte si tiež: Významné momenty z histórie Majstrovstiev Sveta v Zápasení
V Bratislave, kde žije, má vlastný zápasnícky klub. Lohyňa Wrestling Academy.„Rodičia k nám dávajú deti aj skôr ako desaťročné, lebo u nás sa im venujeme aj z hľadiska všeobecnej pohybovej prípravy. Mali sme decká, ktoré ako osemročné nevedeli urobiť kotúľ vpred. A mali smrť v očiach, keď mal urobiť kotúľ cez prekážku. Po niekoľkých mesiacoch urobia premet. Ich sebavedomie je už niekde inde a tešia sa z toho,“ pokračoval Lohyňa.
„Ako žiak a dorastenec som nemal až také skvelé zápasnícke výsledky, ale zažral som sa do tohto športu. Bavilo ma, že sme veľa cestovali. Ako šestnásťročný som bol na reprezentačnom výjazde so seniormi v Afganistane. V tom veku som bol aj v Mongolsku na juniorských majstrovstvách sveta.
Vyhlásili ho za najlepšieho slovenského Zápasníka 20. storočia.„Športujem už len na žinenke. Prestal som hrať hokej, pretože mi ,servisovali’ kolená. Sledujem, čo sa deje v slovenskom športe a vidím, že sú v ňom máme problémy. Len niekoľko športov má záber perspektívnych juniorov a kadetov. V zápasení sa to, žiaľ, vytratilo. Práca v kluboch je na nízkej úrovni. Zlé je to, že nie je silnejší školský šport. Svet nám unikol v kolektívnych športoch. Výnimky ako volejbalistky na majstrovstvách sveta alebo zlaté hádzanárske kadetky nesvedčia o tom, aké to je v skutočnosti. V mojich časoch mali možnosť začleniť sa do policajného alebo armádneho klubu, kde ako profesionálni alebo sparingpartneri pomáhali vytvárať úspechy.
Je majster sveta z roku 1990, bronzový z OH 1988, strieborný na MS 1991, bronzový na MS 1986, strieborný na ME 1989, bronzový na ME 1986, 1987, 1994, 1998.
Vítězslav Mácha
Svet v pondelok navždy opustil olympijský víťaz z Mníchova 1972 a dvojnásobný majster sveta v zápasení Vítězslav Mácha (†75). Bol tiež dvojnásobný majster sveta (1974 a 1977) a raz vyhral európsky šampionát (1977). "Informácia o úmrtí Vítězslava Máchu ma hlboko zasiahla.
Prečítajte si tiež: Bánovce nad Bebravou: Ľudová škola
Na medzinárodnej scéne debutoval v roku 1967 v Minsku. Jeho kariéru sprevádzali časté zranenia.
Športovec roka na Slovensku
V ankete Športovec roka na Slovensku sa pravidelne oceňujú najlepší športovci a kolektívy. Medzi víťazmi v kategórii jednotlivcov sa nachádzajú aj zápasníci, čo svedčí o ich úspechoch a popularite.
Prehľad víťazov v ére samostatnosti SR:
- 1994: Milan Dvorščík (cyklistika)
Prehľad top 3 kolektívov v ére samostatnosti SR:
- 1994: hokejisti Slovenska
Športová legenda:
Prečítajte si tiež: Železničná vodáreň Fiľakovo
- 2010: Ján Zachara, box
Veľká noc vo svete a Slovensko
Pokiaľ by ste si dali do vyhľadávania „unconventional easter traditions“, teda nezvyčajné veľkonočné zvyky, medzi top výsledkami by bolo aj Slovensko. Chlapci číhajú za rohom s vedrami, fľašami či vodnými pištoľami a oblievanie má byť akýmsi vyjadrením lásky či záujmu. V Poľsku sa dokonca hovorí, že ak dievča ostane suché, v ten daný rok sa nevydá. Niektoré obce túto „bitku“ berú tak vážne, že z ulíc sa stáva priam aquapark - vodu na vás špelchnú aj z balkóna, keď sa len tak prechádzate vonku. Rokmi túto tradíciu však skôr nahrádza decentné používanie voňavky na krk. Minimálne u dospelých.
Vo Švédsku a Fínsku sa deti na Veľkú noc menia na čarodejnice. Oblečú si staré sukne, šatky, pomaľujú si tvár a vyrazia s maľovanými obrázkami a košíkmi po domoch pýtať si sladkosti. Pripomína vám to skôr Halloween? Ak by ste sa však počas Veľkej noci išli pozrieť do susedného Nórska, miesto vajíčok a klobások vás čakajú kriminálky. Doslova. Celá krajina počas Veľkej noci číta detektívky, sleduje vražedné seriály a hľadá vrahov medzi stranami knihy. Vyštudovaný škandinavista a sprievodca BUBO Jozef Zelizňák k tomu zároveň dopĺňa: „Počas veľkonočných prázdnin je dobrým zvykom vybrať sa do hôr na bežky a vychutnať si posledné zimné slnečné lúče. Väčšinou je počasie už veľmi príjemné, a tak chytajú Nóri bronz na horách na bežkách. K Veľkej noci patria aj pestré chute.
Konkrétne, ak by ste zavítali do mesta Haux v Akvitánsku (blízko Bordeaux), tu sa každoročne pripraví gigantická omeleta - z viac než 4 000 vajec. Nasýti vraj až tisícku ľudí. Legenda hovorí, že keď Napoleon raz v tomto meste ochutnal miestnu omeletu, natoľko si ju obľúbil, že prikázal uvariť jednu pre celé vojsko. Obrovské čokoládové vajíčka s hračkami vo vnútri, čokoládové zajačiky veľkosti batoliat... Áno, aj u nás dostáva šibač väčšinou „po vajci“, v týchto západoeurópskych krajinách, kde čokoládu naozaj obľubujú, je to však už naozaj priam na hranici zdravia. V USA (ale stále aj niektorých európskych krajinách) sa hrá hra, ktorá by pokojne mohla byť súčasťou stredovekého turnaja. Kto bude po zrážke držať v ruke neprasknuté vajce, vyhráva. V niektorých komunitách je z toho dokonca regulárny turnaj - nielen detská hra. V exotickej stredoamerickej Guatemale, konkrétne v bývalom hlavnom meste Antigua, sa ulice menia počas Veľkej noci priam na galérie. Obyvatelia tu vytvárajú dych berúce koberce z farebných pilín, kvetov a ovocia. Poznáme ich pod názvom alfombras.
Na kolumbijskom vidieku sa počas Svätého týždňa domáci vyhýbajú červenému mäsu (pre pôst). Kolumbijčania to teda vymysleli prešibane - pôst sa dodrží, ale tanier rozhodne nezostane prázdny a bez mäsa. Na Veľkú noc sa toto exotické jedlo oblečie ešte do väčšieho netradična. Doslova. Na stôl vám totiž príde v nejakom peknom veľkonočnom kostýme. Na Veľkú noc v Argentíne si milovníci čokolády prídu na svoje, keďže sa zvyknú darovať obrovské zdobené čokoládové vajcia. V Brazílii totiž pália Judáša - doslova. Podobnú tradíciu majú napríklad aj Gréci či Portugalci.
Ako ale vyzerá Veľká noc na ostrove, ktorý je pomenovaný po tomto sviatku? Katolícka liturgia sa počas omší mieša s pôvodnými polynézskymi rituálmi a mení sa na „karneval cukríkov“, čiže ide o akýsi „Halloween Veľkonočného ostrova“. Veľká noc v Japonsku je skôr o rozkošnosti než o ukrižovaní. Preto býva top zastávkou v tomto čase Disneyland v Tokiu. Na Veľkú noc tu namiesto čokoládových zajacov kraľuje pikantné kari, voňavé biryani, kokosové appamy a sladký kulkuls (vaječné vyprážané pečivo, ktoré praská pod zubami ako pamiatka na portugalský vplyv). Tu sa totiž odohráva niečo vskutku nevídané - ukrižovanie Krista v priamom prenose.
Vo vzdialenej Austrálii zajace nie sú milé rozprávkové bytosti. Naopak, ide o škodcov. Preto tam na Veľkú noc nenájdete čokoládového zajaca, ale bilbyho - rozkošného vačkovca s dlhými ušami, ktorému sa venuje pozornosť ako symbolu ochrany prírody. V JAR sú veľkonočné bohoslužby aj módnou prehliadkou zároveň. Etiópski kresťania slávia Fasiku (ortodoxnú Veľkú noc) s neobyčajnou oddanosťou. Pôst pred sviatkami trvá 55 dní a je naozaj prísny. Veľkonočné sviatky sú tu vlastne skôr hudobno-divadelné mega podujatia. V Ghane sa zase kresťanské oslavy premenia na celonočné „praise parties“.