Beh na 10 000 metrov je najdlhšia štandardná traťová disciplína, približne ekvivalentná 6 míľam 376 yardom alebo 32 808 stôp 5 palcom.
Významné Míľniky a Rekordy
Taisto Mäki z Fínska prelomil...
Svetový rekord v behu na 10 000 metrov:
- 26:11.00, Joshua Cheptegei
- 26:17.53, Kenenisa Bekele
- 26:20.31, Kenenisa Bekele
- 26:22.75, Haile Gebrselassie
Joshua Cheptegei z Ugandy vo veku 24 rokov vzal svetový rekord Kenenisovi Bekelemu.
Beatrice Chebet získala titul majsterky sveta časom 30:37.61.
Prečítajte si tiež: Od snežníc k majstrovstvám
Majstrovstvá Sveta v Behu na 10 000 m
Beh na 10 000 metrov patrí v kategórii mužov do programu majstrovstiev sveta od prvého ročníku v roku 1983. Ženy túto trať prvýkrát bežali na svetovom šampionáte.
Slovenská Stopa v Atletike
Vojenské športové centrum DUKLA oslavuje významné jubileum. Pred 55 rokmi bol založený prvý útvar vojenského strediska vrcholového športu. Najprv v roku 1967 v Banskej Bystrici a v roku 1969 v Trenčíne. Od roku 2006 sú obe vojenské strediská v spoločnom Vojenskom športovom centre DUKLA Banská Bystrica.
Kráľovná športov atletika šíri slávu Dukly počas celej 55-ročnej existencie. Vojenskí atléti posúvali Duklu pravidelne k tým najvyšším métam. Primát prvého reprezentanta patril Igorovi Krupičkovi (400 m), účastníkovi Európskych halových hier 1968 v Madride.
Prvú neoficiálnu medailu získal na EHH 1969 v Belehrade Ján Šišovský, ako člen československej štafety na 3×1000 m, ktorá skončila na 2.mieste. Prvé oficiálne medaily získali hneď traja míliari na halových ME 1973 v Rotterdame.
Najbohatšie na zisk medailí boli osemdesiate roky zásluhou chodcov. To obdobie začal účasťou vo Svetovom pohári 1981 Július Ivan ako reprezentant Európy (tretí na 110 m prekážok). Atléti Dukly v roku 1981 výrazne prispeli k víťazstvu Dukly Praha v 1. ročníku Európskeho pohára klubov v Belehrade. Potom prišla éra zverencov trénera Juraja Benčíka, ktorí najvýznamnejšie posunuli slovenskú atletiku na svetovú úroveň.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenských krasokorčuliarov
Jozef Pribilinec získal deväť medailí z vrcholných súťaží, desiatu za prvenstvo vo finále Svetového pohára Lugano Trophy 1983 v Bergene, aby napokon korunoval svoj talent i tréningové úsilie olympijským víťazstvom na 20 km v Soule roku 1988. Medailistami zo šampionátov boli Pavol Blažek a Roman Mrázek. K prvým vrcholom svojej neskoršej bohatej kariéry sa vypracoval oštepár Jan Železný.
Ziskom titulu majstra Európy 1990 a utvorením svetového rekordu v chôdzi na 20 km vstúpil do deväťdesiatych rokov Pavol Blažek. Roku 1994 bol Róbert Štefko šiesty v behu na 10000 m za Európu vo Svetovom pohári v Londýne. Toto obdobie korunoval bronzovou medailou z majstrovstiev sveta Igor Kováč v behu na 110 m cez prekážky. Úspešná bola skupina vrhačov, z ktorých guliar Mikuláš Konopka získal zlatú medailu na halových majstrovstvách Európy.
Po vstupe do nového tisícročia spomedzi atlétov DUKLY najviac rezonuje meno chodca Mateja Tótha, ktorý štartoval na OH až 5- krát, pričom svoj štvrtý olympijský štart v brazílskom Riu korunoval ziskom zlatej medaily.
Na rozdiel od Ria 2016, keď bol okruh najväčších favoritov jasný (Tóth, Diniz, Tallent, Heffernan), teraz je všetko otvorené.
Tokijská olympiáda s chodeckými súťažami v Sappore bude Tóthova piata. Nik zo slovenských atlétov v celej histórii nemá na konte viac štartov pod piatimi kruhmi. Po 32. a 26. mieste na OH v Londýne, resp. "Akákoľvek medaila bude obrovský úspech. Avšak nepredbiehajme. Uvidíme, ako sa budem cítiť v pretekoch, aké výkony podajú súperi."
Prečítajte si tiež: Prínos šachových majstrov sveta
Zdroj: Webnoviny.sk - Matej Tóth je jedným z favoritov päťdesiatky v Sappore.
Prví desiati v každom roku dostali 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2 a 1 bod za umiestenia od 1. po 10. Na základe tohto bodovania sa do absolútnej špičky pretlačili dvaja slovenskí chodci, olympijskí víťazi Jozef Pribilinec a Matej Tóth.
Prvému patrí v hodnotení chodeckej dvadsiatky 9. Pribilinec získal zlato na 20 km na OH 1988 v Soule, okrem toho je dvojnásobný vicemajster sveta (1983, 1987), majster Európy (1986) a na Svetovom pohári 1983 v nórskom Bergene zašliapal svetový rekord 1:19:30 h.
V rebríčku dvadsiatky sa najčastejšie objavili práve Pérez s Damilanom, obaja v ňom figurovali v 14 rokoch, pričom Ekvádorčan 13-krát bez prerušenia!
Svetovou jednotkou podľa Track and Field News bol šesťkrát Korzeniowski, Matejovi Tóthovi sa táto pocta ušla tri razy (2010?
Umiestnenia Slovenských Atlétov v Rebríčkoch
| Meno | Disciplína | Umiestnenie | Body |
|---|---|---|---|
| Jozef Pribilinec | Chôdza na 20 km | 9. miesto | 52 bodov |
| Matej Tóth | Chôdza na 50 km | 9. miesto | 63 bodov |
Štefan Tejbus
Vo veku nedožitých 89 rokov zomrel v nedeľu bývalý popredný československý vytrvalec a prvý Slovák, ktorý na 10 000 m prekonal hranicu 30 minút, Štefan Tejbus.
Rodák zo Studenca v okrese Levoča (3. 12. 1932) bol slovenská vytrvalecká jednotka konca 50. a prvej polovice 60. rokov. Po štartoch na rôznych školských bežeckých súťažiach sa atletike začal naplno venovať až ako študent vojenskej leteckej školy. Hlavnú časť kariéry zažil v Slávii (SVŠT) Bratislava pod vedením chýrneho kouča Pavla Gleska.
Vybojoval si dva československé tituly na 10 000 m (1963/ 30:45,0 a 1964/30:02,2, trikrát sa stal i majstrom Slovenska - na 5000 m v roku 1960 (14:52,2) a na 10 000 m v rokoch 1958 (31:59,6) a 1959 (31:34,8). Na desaťtisícke utvoril tri slovenské rekordy (30:02,4/1962, 30:02,2/1963, 29:48,2/1964), pričom tým tretím sa zapísal do histórie, keď ako prvý Slovák zabehol 10 000 m pod 30 minút.
„Bolo to 18. septembra, zvíťazil Josef Tomáš, druhý bol Maďar Sutö, ja som skončil tretí pred ďalším Maďarom Pintérom,“ spomínal Štefan Tejbus v jednom z rozhovorov pri príležistosti svojej sedemdesiatky. „Reprezentoval som ešte ešte v ďalších piatich medzištátnych stretnutiach, v roku 1963 s Francúzskom, Juhosláviou ,Ukrajinou a v roku 1964 ešte aj v trojstretnutí s NDR a Švédskom.
Osobné rekordy Štefana Tejbusa boli na 3000 m 8:21,2 (1963), na 5000 m 14:24,0 (1963), na 10 000 m 29:48,2 (1964) a pri jeho mene je v štatistikách zaznamenaný aj jeden maratónsky výkon - 2:35:58,2 h.
Štefan Tejbus diaľkovo vyštudoval ešte FTVŠ UK v Bratislave a 25 rokov pôsobil ako riaditeľ bratislavského študentského domova Mladá garda (1964 - 1988), kde pomohol vybudovať na danú dobu ideálne podmienky atlétom a atlétkam Slávie SVŠT. Viac ako desaťročie (1980 - 1991) šéfoval atletickému oddielu Slávia SVŠT/STU Bratislava a takisto bol dlhoročný člen organizačného výboru legendárneho mítingu P -T-S.
„Spomienky na atletiku mi ostali krásne napriek všetkým strastiam, námahe, drine a odriekaniu. Zažil som veľa pekných a dramatických pretekov, splnené i nesplnené sny. Spoznal som veľa krajín a miest, získal som mnoho priateľov. Dokázal som prekonávať prekážky, čo mi ostalo aj v ďalšom živote. Nikdy som sa nevzdával,” bilancoval Štefan Tejbus svoju atletickú kariéru pri príležitosti 70.