Lyžovanie ako forma transportu je ľudstvu známa už viac ako 6-tisíc rokov. Športové a rekreačné lyžovanie však má menej než dvesto rokov. Napríklad, ešte približne 80 rokov dozadu, by Petra Vlhová nemohla súťažiť na svetovej úrovni, nie to sa rovno stať slovenským fenoménom.
Počiatky a Rozvoj Alpského Lyžovania
Svetový pohár, ako ho poznáme dnes, mal svoje počiatky v roku 1966, keď sa spojilo pár pretekárov a expertov z Francúzku a USA. Po zimnej olympiáde, je považovaný za druhú najdôležitejšiu súťaž v lyžovaní. Pre mnohých je dokonca dôležitejší než samotná olympiáda.
Jednoznačne je však považovaný za prestížnejší ako svetové majstrovstvá, a to najmä preto, že na rozdiel od pár dní, si Svetový pohár od pretekárov vyžaduje výbornú formu v rôznych disciplínach a počas celej sezóny. Svetovým pohárom však popularizácia alpského lyžovania nezačala. Samotná federácia a iné celosvetové preteky sme videli už na začiatku minulého storočia.
FIS bola založená v roku 1910, spojením 22 delegátov z 10 krajín. Začiatky boli ťažké, ale v roku 1924 nedobudili svoje súčasné meno a 14 členských krajín sa takto predstavilo na vôbec prvej zimnej olympiáde vo Francúzskom Chamonix. Do začiatku svetového pohára, boli najväčšou celosvetovou súťažou majstrovstvá sveta FIS, ktoré sa od roku 1931 dodnes konajú každý druhý rok, a aj naša Petra Vlhová v nich pravidelne získava medaily.
Ženy to však v lyžovaní nemali ľahké. Dnes sa súťaží v 4 disciplínach, slalom, obrovský slalom, super G a zjazd. Super G sa však objavilo až v roku 1982. Aj súčasný bodový systém, pri ktorom sa body pripisujú prvým tridsiatim pretekárom, má len zhruba tridsať rokov.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
Lyžovanie ako šport je pomerne nedávne, avšak ako forma transportu bolo známe už aspoň 6-tisíc rokov dozadu. Prvé lokálne preteky sa však diali až približne v roku 1850, v okolí dnešného Osla.
Svetový Pohár v Špindlerovom Mlyne 2026
Svetový pohár alpských lyžiarok sa po troch rokoch vrátil do českého strediska Špindlerův Mlýn. Na pláne sú technické disciplíny slalom a obrovský slalom. Po trojročnej prestávke sa elitné preteky Svetového pohára v alpskom lyžovaní opäť vrátili do českých Krkonôš, konkrétne na svahy známeho miestneho strediska Špindlerov Mlyn. Podujatie je na programe cez víkend 24. a 25. januára 2026.
Jedná sa o poslednú previerku v technických disciplínach slalom a obrovský slalom pred Zimnými olympijskými hrami v Miláne a Cortine d'Ampezzo, ktoré sa konajú v termíne 6. - 22. februára. Po Špindli sa SP ide ešte v Crans Montane 30. a 31. januára, tam sú ale na programe rýchlostné disciplíny zjazd a Super-G.
Program a Výsledky SP v Špindlerovom Mlyne 2026
Začiatok oficiálneho programu bol už v piatok 23. januára; tento deň bol vyhradený pre tréning na zjazdovke. V sobotu sa potom išiel obrovský slalom a v nedeľu slalom, zakaždým klasicky dve kolá; jedno doobeda, druhá poobede, viď tabuľka s programom.
SP alpské lyžovanie Špindlerův Mlým 2026 - ženy
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
| Disciplína | Termín | Výsledky |
|---|---|---|
| Obrovský slalom - 1. kolo | 24. 1., 10:00 | 1. S.Hector (SWE) 1:11.632. C.Rast (SUI) +0.023. J.Scheib (AUT) +0.2638. R.Jančová (SVK) +4.35 (DNQ) |
| Obrovský slalom - 2. kolo | 24. 1., 13:30 | 1. M.Shiffrin (USA) +0.153. S.Hector (SWE) +0.35 |
| Celkové poradie obrovského slalomu | 1. S.Hector (SWE) 2:23.862. M.Shiffrin (USA) +0.23 | |
| Slalom - 1. kolo | 25. 1., 09:30 | 1. M.Shiffrin (USA) 48.802. W.Holdener (SUI) +1.263. E.Aicher (GER) +1.47DNF K.Šrobová (SVK) |
| Slalom - 2. kolo | 25. 1., 12:15 | 1. M.Shiffrin (USA) 48.792. C.Rast (SUI) +0.013. K.Truppe (AUT) +0.17 |
| Celkové poradie slalomu | 1. M.Shiffrin (USA) 1:37.592. C.Rast (SUI) +1.673. E.Aicher (GER) +2.18 |
Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová si nedeľňajším triumfom na podujatí Svetového pohára v Špindlerovom Mlyne zabezpečila malý glóbus za slalom. Tridsaťročná suverénka disciplíny mala v cieli náskok 1,67 sekundy pred druhou Švajčiarkou Camille Rastovou a vyhrala siedmy z ôsmich slalomov sezóny.
Na čele poradia má už nedostihnuteľný náskok 288 bodov pred Rastovou a celkovú klasifikáciu slalomu ovládla deviaty raz v kariére.Shiffrinová ťažila z pohodlného náskoku 1,26 sekundy, ktorý si vypracovala v úvodnom kole. Na poistenie si 108. víťazstva v prestížnom seriáli, z toho 71. v slalome, jej stačilo ísť jazdu na istotu. Shiffrinová však nenechala nič na náhodu, predviedla ďalší rýchly výkon, pričom o jednu stotinu sekundy prekonala svoj prvý čas a bola najrýchlejšia aj v 2. kole. Tretia skončila so stratou 2,18 s Emma Aicherová z Nemecka.
Shiffrinová vedie pred Rastovou aj celkové poradie, na čele ktorého má 1133 bodov, čo je o 170 bodov viac ako 26-ročná Švajčiarka. Shiffrinová zvládla generálku pred ZOH v Miláne a Cortine d'Ampezzo, na ktorých bude chcieť získať svoje prvé zlato vo svojej primárnej disciplíne pod piatimi kruhmi.
Práve v tomto českom stredisku Shiffrinová debutovala v SP. Bolo to v marci 2011, keď mala 15 rokov. V zbierke má už päť veľkých a 12 malých glóbusov, okrem deviatich v slalome aj dva za obrovský slalom a jeden za super-G.
Na štarte bola aj slovenská reprezentantka Katarína Šrobová, ktorá však nedokončila 1. kolo. Pri svojom debute v SP vypadla ešte pred prvým medzičasom. Petra Vlhová sa po zranení kolena do kolotoča SP zatiaľ nevrátila a plánuje naskočiť priamo do slalomu pod piatimi kruhmi, kde bude obhajovať zlatú medailu z Pekingu.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
Výsledky slalomu SP žien v Špindlerovom Mlyne
- Mikaela Shiffrinová (USA) 1:37,59 min.
- Camille Rastová (Švaj.) +1,67 sek.
- Emma Aicherová (Nem.) +2,18
- Katharina Truppeová (Rak.) +2,21
- Wendy Holdenerová (Švaj.) +2,35
- Anna Swennová-Larssonová (Švéd.) +2,43
- Katharina Huberová (Rak.) a Cornelia Öhlundová (Švéd.) obe +2,91
- Sara Hectorová (Švéd.) +3,56
- Lena Dürrová (Nem.) +3,68
- Katarína ŠROBOVÁ (SR) nedokončila 1. kolo
Celkové poradie SP (po 24 z 37 pretekov):
- Shiffrinová 1133 bodov
- Rastová 963
- Aicherová 684
- Paula Moltzanová (USA) 614
- Hectorová 597
- Lindsey Vonnová (USA) 590
Slalom (po 8 z 10 pretekov)
- Shiffrinová 780
- Rastová 492
- Holdenerová 358
- Truppeová 341
- Lara Colturiová (Alb.) 312
MS vo Val d´Isere 2009
Francúzske horské mestečko Val d´Isere sa stane na najbližších 14 dní centrom zjazdárskeho sveta. Lyžiarske stredisko v Savojských Alpách v nadmorskej výške 1850 m neďaleko hraníc s Talianskom bude hostiť prvý svetový šampionát na francúzskom snehu po 47 rokoch. Ten predchádzajúci v roku 1962 bol v Chamonix.
Na jubilejnom 40. svetovom šampionáte v alpských disciplínach by sa malo predstaviť 350 zjazdárov zo 60 krajín. Niektorí z nich zrejme absolvujú aj kompletný program, ktorý obsahuje tradične 11 disciplín: zjazd, super G, obrovský slalom, slalom, superkombináciu (všetko muži aj ženy) a spoločnú tímovú súťaž.
Najmä víťazka uplynulého ročníka Svetového pohára Vonnová, ktorá je veľkou univerzálkou a doteraz jej zlato z MS dospelých v zbierke chýba, zrejme chystá frontálny medailový útok. Rátať s multimedailovým ziskom však možno aj v prípade Nemky Marie Rieschovej, Rakúšanky Kathrin Zettelovej.
Rakúšania hlásia absenciu dvoch ženských es z technických disciplín. Niekdajšia slalomová kráľovná Marlies Schildová si nešťastnou zlomeninou nohy ešte z prípravného obdobia vystavila stopku pre celú sezónu, po Novom roku sa k nej po zranení kolena v Záhrebe pridala aj jej súputníčka Nicole Hospová.
Vo francúzskom Val d'Isere to bude trvať od dva dni kratšie a oproti už dlhoročnej tradícii sa súťažný program nezačína v sobotu, ale v utorok. MS v alpskom lyžovaní štartujú v pondelok 2. februára a vyvrcholia 15. 2. 2009.
V hlavnej súťaži budú mať účasť automaticky istú iba 50 renkingovo najvyššie postavení pretekári, o ďalších 25 štartujúcich rozhodnú doplňujúce boje.
Tretie vydanie súťaže družstiev sa nepôjde na konci šampionátu, ale 11. februára, pred kompletným točivým programom. Preteky tímov mali nečakane pozitívne ohlasy.
Program MS vo Val d´Isere 2009
- pondelok 2. februára: 18.45 otvárací ceremoniál (18.45)
- utorok 3. februára: 13.00 super-G žien
- streda 4. februára: 11.00 super-G mužov /Jaroslav Babušiak/ (+ 1. meraný tréning na zjazd žien)
- štvrtok 5. februára: voľný deň (1. meraný tréning na zjazd mužov, 2. tréning na zjazd žien)
- piatok 6. februára: superkombinácia žien, 11.00 zjazd, 14.00 slalom (+ 2. meraný tréning na zjazd mužov)
- sobota 7. februára: 11.00 zjazd mužov (+ 3. meraný tréning na zjazd žien)
- nedeľa 8. februára: 13.00 zjazd žien (+ 3. tréning na zjazd mužov - do superkombinácie)
- pondelok, 9. februára: superkombinácia mužov, 10.00 zjazd, 14.00 slalom /Babušiak/
- utorok 10. februára: voľný deň
- streda 11. februára: súťaž družstiev, 11.00 zjazd, 14.00 slalom
- štvrtok 12. februára: 10.00/13.30 obrovský slalom žien /Veronika Zuzulová, Jana Škvarková, Nina Penzešová/ (+ kvalifikácia na obrovský slalom mužov - Babušiak, Šimon Štancel, Adam Žampa)
- piatok 13. februára: 10.00/13.30 obrovský slalom mužov /SR?/
- sobota 14. februára: 10.00/13.30 slalom žien /Zuzulová, Jana Gantnerová, Škvarková, Penzešová/ (+ kvalifikácia na slalom mužov - Babušiak, Štancel, Žampa/
- nedeľa 15. februára: 10.00/13.30 slalom mužov /SR?/ 15.30 záverečný ceremoniál
V medailovom zrkadle histórie šampionátov tak nefiguruje, v tabuľke FIS zahŕňajúcej umiestnenia v prvej desiatke je správne na 25. pozícii s nesprávnym údajom o Lucii Medzihradskej, ktorej namiesto 7. priečky z Morioky 1993 ráta 10. miesto z Crans Montany 1987.
Slováci sú jednu priečku za federálnym Československom, kam prispeli piatimi výsledkami v kombinácii - Dagmar Kuzmanová bola piata (1978 Ga-Pa) i šiesta (1976 Innsbruck - aj ZOH), Marián Bíreš ôsmy (1989 Vail), Ľudmila Milanová deviata (1987 Crans Montana), plus Medzihradskej Crans Montana.
Dvanástou do balíka "federálov" by mala byť Jana Gantnerová, ktorá s dievčenským menom Šoltýsová získala 10. miesto v zjazde na ZOH 1980. Lenže hoci boli hry poslednýkrát v histórii aj svetovým šampionátom, FIS v tejto kategórii registruje iba medailistov, v oficiálnom olympijskom poradí nechýba.
Na prvých MS pod krídlami Slovenskej republiky zabrala v Morioke Medzihradská a o priebežnú 25. priečku v rozšírenom historickom zrkadle sa postarala Veronika Zuzulová na poslednom vrchole.
Slovenské Nádeje v Slalome
Najväčšou slovenskou nádejou samozrejme Zuzulová Veronika Zuzulová je jednoznačným horúcim želiezkom v ohni slovenskej zjazdárskej výpravy vo Val d'Isere. Na MS bude štartovať síce iba v dvoch disciplínach, ale v slalome má vysoké ambície a to aj napriek značnému regresu výsledkov oproti vlaňajšku.
Už v prvom slalome SP vo fínskom Levi demonštrovala skvelú formu, keď obsadila 5. miesto pár hodín po tom, ako si na rannom rozjazdení zlomila rebro a bolestivo "dorantala" bok. Hneď po Novom roku predviedla v Záhrebe dva najkompaktnejšie výkony a v druhom kole sa jednoznačne technicky najpôsobivejšou jazdou rútila za víťazstvom. Sedem bránok pred koncom nešťastne vypadla a táto smola sa jej prihodila aj v nasledujúcich dvoch súťažiach v Maribore i v piatkovej generálke v Garmisch-Partenkirchene.
Po úspešných 70. rokoch sa aj nová generácia lyžiarok zo Slovenska dokázala presadiť na medzinárodnej scéne. Medzi najlepšie patrili sestry Medzihradské alebo Ľudmila Milanová. Veľké úspechy dosiahla bezpochyby aj Veronika Velez-Zuzulová. Aj jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti.
Významné Slovenky v Zjazdovom Lyžovaní
- Elena Medzihradská sa špecializovala predovšetkým na slalom a obrovský slalom. Vo Svetovom pohári debutovala už ako sedemnásťročná a na pretekoch vo Val d'Isére obsadila jedenástu priečku v obrovskom slalome. Na Svetovej univerziáde 1987 vo Vysokých Tatrách získala zlatú medailu v obrovskom slalome a dve strieborné - super G a v kombinácii.
- Lucia Medzihradská sa v roku 1986 stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome a kombinácii. Na zimných OH v Calgary 1988 obsadila 6. miesto v kombinácii a 10. v zjazde. O štyri roky neskôr bola na hrách v Albertville v kombinácii ôsma. Na MS 1993 v Morioke skončila v kombinácii siedma.
- Ľudmila Milanová štartovala na ZOH v Calgary 1988 aj na ZOH v Albertville 1992 vo všetkých zjazdových disciplínach. Na Svetových univerziádach získala tri zlaté a tri strieborné medaily.
- Veronika Velez-Zuzulová už ako 14-ročná vyhrala obrovský slalom na Trofeu Topolino, neoficiálnych žiackych majstrovstvách sveta. Od 16 rokov (rok 2000) štartovala v pretekoch Svetového pohára. V roku 2002 sa stala juniorskou majsterkou sveta v slalome. Na svoj prvý triumf v SP čakala do 29. decembra 2012, keď vyhrala slalom v rakúskom Semmeringu. Na majstrovstvách sveta 2017 vo švajčiarskom St. Moritzi získala 14. februára v tímovej súťaži striebornú medailu.
- Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti. Vo februári 2011 sa vo švajčiarskej Crans Montane stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome v kategórii do 18 rokov. V januári 2012 sa v rakúskom Innsbrucku stala víťazkou slalomu na zimných olympijských hrách mládeže. Svoje prvé víťazstvo vo Svetovom pohári získala 13. decembra 2015 vo švédskom Aare v slalome. Na majstrovstvách sveta 2019 získala prvú individuálnu medailu pre Slovensko, keď vo švédskom Aare skončila druhá v alpskej kombinácii. 14. februára 2019 zvíťazila v obrovskom slalome a stala sa tak prvou slovenskou majsterkou sveta v tejto disciplíne.
Cortina d'Ampezzo a Olympijské Hry
Po 70 rokoch sa talianske horské stredisko Cortina d’Ampezzo opäť vracia na olympijskú mapu sveta. Spolu s Milánom je práve dejiskom zimných olympijských hier (ZOH), čím sa symbolicky nadväzuje na rok 1956, keď sa tu konala jedna z najpamätnejších zimných olympiád povojnového obdobia.
Koncom januára 1956 sa malé horské stredisko Cortina d’Ampezzo stalo centrom zimného športu. Od 26. januára do 5. februára sa tu konali VII. zimné olympijské hry, ktoré vstúpili do dejín nielen výkonmi športovcov, ale aj technickými novinkami. Práve z Cortiny sa totiž zimná olympiáda prvýkrát vysielala televíznym prenosom do viacerých krajín, a tak ju mohli sledovať milióny divákov po celom svete.
Československá výprava mala v Cortine 41 športovcov, najpočetnejšie bolo zastúpenie v hokejovom tíme. V hokejovom družstve hral jediný Slovák Ján Jendek, okrem neho boli v reprezentácii ešte dvaja Slováci, krasokorčuliar Karol Divín a v zjazdovom lyžovaní súťažil Vladimír Krajňák.
Organizátori počas hier bojovali s nezvyčajne teplým počasím. V meste nebolo dosť snehu, preto v noci naviezli na hlavnú ulicu trojmetrovú vrstvu, aby poslední nositelia olympijského ohňa mohli prejsť na lyžiach.
Cortina 1956 priniesla zásadnú novinku - zimnú olympiádu mohli diváci prvýkrát sledovať v televízii. Signál sa prenášal cez reťaz 26 staníc aj do Prahy a Bratislavy. Na prenosoch pracovali stovky technikov, kameramanov a režisérov, pričom signál smeroval do viacerých európskych krajín.
Najväčšou hviezdou hier sa stal iba 21-ročný rakúsky lyžiar Toni Sailer. V Cortine vyhral zjazd, slalom aj obrovský slalom a stal sa legendou zimných športov.
Niektoré súťaže sa konali v extrémnych podmienkach. V lyžiarskom maratóne na 50 kilometrov klesla teplota až na mínus 20 stupňov. Naopak, v iných disciplínach chýbal sneh a organizátori ho museli v noci dovážať nákladnými autami.
Krasokorčuliar Karol Divín skončil na piatom mieste. Bol to prvý výrazný individuálny výsledok slovenského športovca na zimných olympijských hrách.
Cortina počas hier žila športom aj spoločenským ruchom. Hlavná trieda Corso Italia sa zmenila na módne korzo, kde sa miešali športovci, novinári aj turisti.
Sovietsky zväz získal 16 medailí a ovládol medailovú tabuľku, čím sa začala nová éra zimných olympijských hier.
Cortina 1956 bola olympiádou zlomov - prvé televízne prenosy zo zimných hier, debut športovcov zo Sovietskeho zväzu, legendárny výkon Toniho Sailera a prvý veľký individuálny výsledok slovenského športovca. Pre Slovensko to bola olympiáda bez medaily, no s nádejou.
tags: #majstrovstva #sveta #slalom #zien