Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti.
Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767. Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport.
Po roku 1948 boli preteky vyradené z olympijského programu pre silné protivojenské cítenie po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, že tento šport nebol otvorený pre civilistov nespĺňal ideály MOV a preto sa súťaže vo vojenských hliadkach uskutočňovali v rámci národných a medzinárodných armádnych majstrovstiev (CISM).
O rozvoji biatlonu svedčí rozvoj disciplín v biatlone, keď po klasických vytrvalostných pretekoch a štafetách boli postupne zaraďované nové dynamickejšie a divácky zaujímavejšie disciplíny akými sú rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom a svojich priaznivcov si získali aj miešané štafety.
Vývoj biatlonu v číslach
- 1948: Založenie Union Internationale de Pentathlon Moderne (UIPM) - Medzinárodná Únia moderného päťboju
- 1953: Biatlon sa stáva športom pod záštitou UIPM
- 1954: Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prijíma biatlon ako zimný olympijský šport
- 1956: Schválenie pravidiel pre biatlonové preteky; UIPM uznáva Moderný päťboj a Federáciu biatlonu každého členského štátu
- 1958: Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone, Saalfelden - Rakúsko (iba muži)
- 1960: Vytrvalostné preteky mužov na 20 km na zimných olympijských hrách (ZOH) v Squaw Valley v USA
- 1962: Biatlonový kongres v Hämeenlinna vo Fínsko
- 1964: Prvé školenie medzinárodných rozhodcov vo švédskom Storlien
- 1965: Schválené pravidlá pre štafetové súťaže
- 1966: Štafetové preteky na Majstrovstvách sveta v nemeckom Garmisch-Partenkirchene
- 1967: Prvé Majstrovstvá sveta juniorov v biatlone v meste Altenberg (Nemecko) - vytrvalostné preteky a štafetové preteky
- 1968: Štafetové preteky na ZOH v Grenoble (Francúzsko); do názvu UIPM bol doplnené B na UIPMB - Union Internationale de Pentathlon Moderne et Biathlon (Medzinárodná únia moderného päťboju a biatlonu)
- 1974: Rýchlostné preteky v programe Majstrovstiev sveta v Minsku (Sovietsky zväz)
- 1977: Posledné Majstrovstvá sveta s veľkokalibrovou zbraňou co Vingrom - Lillehamer (Nórsko)
- 1978: Od januára sa začali používať malokalibrové zbrane (0,22 palcový kaliber); v rakúskom Hochfilzene boli použité mechanické terče
- 1980: Rýchlostné preteky na ZOH Lake Placid (USA)
- 1981: Prvé preteky žien v rámci medzinárodných pretekov v Jáchymove
- 1982: Biatlon začlenený do hier FISU v bulharskom Borovci
- 1984: Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone - vytrvalostné, rýchlostné preteky a štafety v Chamonix (Francúzsko)
- 1987: Muži a ženy pretekajú spoločne vo svetovom pohári
- 1988: MOV sa rozhodol zaradiť biatlonové súťaže žien do programu ZOH 1992 v Albertville (Francúzsko)
- 1989: Juniori a juniorky pretekajú na prvých samostatných majstrovstvách sveta juniorov vo Voss (Nórsko); spoločné Majstrovstvá sveta mužov a žien v rakúskom Feistritzi, do programu zaradené preteky družstiev, použité elektronické terče
- 1992: Ženy sa zúčastňujú ZOH v Albertville (Francúzsko); rozhodnutie o odchode biatlonu z UIPMB
- 1993: Na mimoriadnom Kongrese UIPMB v Londýne (Veľká Británia) bola založená International Biathlon Union (IBU) - Medzinárodná únia biatlonu
- 1994: Uskutočnil sa prvý riadny Kongres IBU v Salzburgu (Rakúsko); prvé Majstrovstvá Európy v biatlone v Kontiolahti (Fínsko)
- 1996: Prvé Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v rakúskom Hochfilzene
- 1997: Stíhacie preteky boli zaradené do svetového pohára a Majstrovstiev sveta v Osrblí (Slovensko); Medzinárodné majstrovstvá veteránov v Kontiolahti (Fínsko); počas finále Svetového pohára v ruskom Novosibirsku sa uskutočnili preteky s hromadným štartom
- 1998: IBU sa oddeľuje od UIPMB v Salzburgu (Rakúsko); uznanie IBU ako medzinárodnej federácie zo strany MOV; preteky z hromadným štartom sa stávajú oficiálnou disciplínou
- 1999: Stíhacie preteky boli prijaté do olympijského programu; preteky družstiev boli vyradené z programu majstrovstiev sveta; preteky s hromadným štartom boli zaradené do programu majstrovstiev sveta
- 2000: Kongres IBU rozhodol, že každoročne sa budú konať majstrovstvá sveta dorastu spolu s Majstrovstvami sveta juniorov
- 2002: Stíhacie preteky v programe ZOH v Salt Lake City (USA); preteky s hromadným štartom sú zaradené do programu ZOH Turín 2006
- 2005: V ruskom Chanti-Mansijsku sa uskutočnili prvé majstrovstvá sveta miešaných štafiet
- 2006: Preteky s hromadným štartom sa uskutočnili na ZOH v Turíne (Taliansko); prvé Majstrovstvá sveta v letnom biatlone na kolieskových lyžiach sa uskutočnili v Ufe (Rusko)
História letného biatlonu na kolieskových lyžiach
Už o pár dní v našom Národnom biatlonovom centre uvidíme svetový šampionát v letnom biatlone, alebo MS na kolieskových lyžiach. Dobre vieme, že klasický biatlon je kombináciou behu na lyžiach so streľbou, a ten letný behu na kolieskových lyžiach so streľbou podľa rovnakých pravidiel Medzinárodnej biatlonovej únie, ktorá aj letný biatlon zastrešuje. No kolieskové lyže nemajú dlhú históriu.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
Letné MS sa jazdia od roku 1996, no až do roku 2009 ešte ako beh so streľbou. Mnohé strediská totiž neboli vybavené kolieskovou dráhou a ani samotné kolieskové lyže ako najlepšia imitácia behu na lyžiach ešte neboli tak rozšírené.
V roku 2006 zaradila IBU do svojho oficiálneho programu prvé preteky na kolieskových lyžiach, no štyri roky do spomínaného roku 2009 sa jazdili paralelné šampionáty. Od roku 2010 sa už jazdí iba šampionát na kolieskových lyžiach.
Lyže tímom počas súťaží na MS poskytuje priamo IBU od fínskej značky Marwe, ktorá prichádza do dejiska aj so servisným tímom, ktorý sa o tieto lyže stará. Každý pretekár pred pretekmi dostane náhodný pár lyží.
Do roku 2018 sa jazdievalo v disciplínach so zimnou dĺžkou, teda muži šprint (rýchlostné preteky) na 10 km, ženy 7,5 km a podobne, no pre zvýšenie atraktivity, vyrovnanosť a fakt, že rýchlosť biatlonistu na kolieskových lyžiach je o niečo pomalšia ako na klasických lyžiach v zime, boli vzdialenosti skrátené na dorasteneckú úroveň.
Keďže má najkratšie biatlonové kolo 1500 metrov, superšprint sa už nedal skrátiť, teda sa štandardne jazdí v kvalifikácii na 4,5 km (L+S) a finále na 7,5 km (L+L+S+S). V Osrblí uvidíme aj stíhacie preteky pre juniorky na 7,5 km (L+L+S+S) a juniorov na 10 km (L+L+S+S). Nebudú však štartovať s klasickým odstupom z rýchlostných pretekov, ale ich štartové manko sa oproti šprintu skráti na polovicu.
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
A seniorské kategórie pôjdu namiesto stíhačky a gala masový štart. V praxi to znamená, že sa využívajú iba kolá dlhé 1500, 2000 a 2500 metrov. Nie sú potrebné ďalšie okruhy, ktoré poznáme zo zimy - 3000 m, 3300 m a 4000 m. V Osrblí je vybudovaná iba dráha na 2,5 km, teda dlhšie by sa ani jazdiť nemohli.
Vo všetkých súťažiach sa nepresný výstrel trestá trestným kolom. V šprinte aj masovom štarte je to klasických 150 metrov navyše, v superšprinte aj stíhačke sa budú jazdiť iba polovičné trestné kolá.
Písali sme krátko o histórii letného biatlonu i rozdieloch v pravidlách, no pretekári by vedeli hovoriť o rozdieloch pri technike jazdy na kolieskových lyžiach. O čosi častejšie sa padá, keďže malé kolieska sú náchylné na akékoľvek nerovnosti a rovnako treba zvládnuť aj o niečo komplikovanejšiu techniku brzdenia. Odraz palíc z asfaltu dáva telu a ramenám väčší spätný ráz ako sneh v zime. Hovorí sa, že vynimajúc brzdenie leto praje aj menej technicky zdatným pretekárom.
Medzi zaujímavosti patrí aj to, že na rozdiel od zimy musia pretekári v lete nosiť prilbu, keďže náraz hlavy o asfalt by mohol mať veľmi vážne zdravotné následky. Prilba, na ktorej je aj štartové číslo, však biatlonistom mierne prekáža pri streľbe.
Slovenský biatlon
Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Vzhľadom k nárastu popularity a propagácie biatlonu v posledných dvadsiatich rokoch by sa mohlo zdať, že biatlon sa začal na Slovensku rozvíjať až po roku 1992. Nie je to však tak. Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by sme ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR.
Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990. Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4.
Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri.
Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová. Tri Slovenky v prvej desiatke rýchlostných pretekov! Štafeta po dramatickom boji obsadila 4. Na ZOH 2002 v Salt Lake City v USA sme na bodované miesta nedosiahli, ale umiestnenia Martiny Jašicovej ( 9.miesto vo vytrvalostných a 13. v rýchlostných pretekoch) a Sone Mihokovej (14. miesto vo vytrvalostných pretekoch) ako aj 5.
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Žiakom a dorastencom sa venujú kluby biatlonu na Čiernom Balogu, Skalitom, Brezne, Dolnom Kubíne. Niektoré v minulosti úspešné kluby, ako bolo napríklad Široké, ustúpili zo svojich pozícií, ale objavujú sa nové kluby, ktoré majú chuť a odvahu zapojiť sa aktívne do biatlonových súťaží.
V roku 2007 vznikol Fan klub biatlonu v Banskej Bystrici, ktorý úzko spolupracuje s Klubom biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica a pripravuje pre jeho mládežnícke kolektívy pretekárov v žiackych kategóriách. V roku 2009 pribudol do členskej základne Klub biatlonu Breza, ktorý sa venuje mladým pretekárom v žiackych kategóriách.
Prísľubom pre oživenie biatlonovej tradície na Spiši je klub biatlonu Cross Country Levoča, ktorý vznikol v roku 2012, ale jeho pretekári dávajú o sebe vedieť a stretávame sa s nimi na stupňoch víťazov. Veľkú pozornosť venuje zväz mládeži.
V rámci zväzu pracuje Zväzové centrum prípravy mládeže, Centrá talentovanej mládeže a Základne mládeže. Slovenský zväz biatlonu organizuje pre svojich členov súťaže v biatlone aj letnom biatlone. Ich najvyššími formami sú preteky Slovenského pohára (nesúce meno generálneho sponzora SZB, spoločnosti Viessmann), s celorepublikovou pôsobnosťou a vrcholom v každej sezóne sú Majstrovstvá Slovenska.
Všetky oficiálne súťaže sú organizované pre vekové kategórie od 10 rokov vyššie. Hlavný dôraz sa kladie na juniorské kategórie a hlavné seniorské kategórie, z ktorých vznikajú reprezentačné výbery na medzinárodné podujatia v rámci IBU. Celkove sa jednotlivých podujatí Slovenského pohára zúčastňuje okolo 150 až 200 pretekárov v zime aj v lete .
Pre zabezpečenie súťaží má zväz široký aktív rozhodcov s licenciami rozhodcov I., II., a III. triedy. Najlepší z rozhodcov sú navrhovaní na získanie licencie medzinárodného rozhodcu IBU. V súčasnosti má zväz vo svojich radoch 20 medzinárodných rozhodcov IBU s platnou licenciou. Štyria z našich medzinárodných rozhodcov sú členmi aktívu technických delegátov IBU a technická komisia IBU ich deleguje ako rozhodcov alebo technických delegátov na podujatia IBU.
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004.
Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu - IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone.
Areál biatlonu vznikol pri Klube biatlonu Osrblie, ktorý bol jeho vlastníkom do roku 2011, kedy ho, po tom, ako sa Klub biatlonu Osrblie dostal do existenčných ťažkostí, a nebol schopný areál na požadovanej úrovni spravovať, odkúpil Slovenský zväz biatlonu.
Cieľom bolo zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie na dobrej úrovni a poskytnúť možnosť jeho využívania biatlonistom všetkých vekových kategórií, ale aj širokej verejnosti. Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime.
Sídlom Slovenského zväzu biatlonu je od roku 1993 Banská Bystrica, ležiaca v strede Slovenska, ale aj v centre biatlonového diania. Zväz sídli v budove, ktorej je vlastníkom. Okrem kancelárií zväzu sú ostatné priestory prenajaté a zisk získaný z prenájmu je jedným z príjmov zväzu.
Okrem toho, v rámci projektu podpory biatlonistov - vysokoškolákov, vytvoril zväz v budove ubytovanie pre študentov - členov Zväzového centra prípravy mládeže, resp. Športový klub polície Banská Bystrica - lyžiarsky a biatlonový oddiel má dlhoročnú tradíciu.