Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti. Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767.
Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport. Po roku 1948 boli preteky vyradené z olympijského programu pre silné protivojenské cítenie po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, že tento šport nebol otvorený pre civilistov nespĺňal ideály MOV a preto sa súťaže vo vojenských hliadkach uskutočňovali v rámci národných a medzinárodných armádnych majstrovstiev (CISM).
O rozvoji biatlonu svedčí rozvoj disciplín v biatlone, keď po klasických vytrvalostných pretekoch a štafetách boli postupne zaraďované nové dynamickejšie a divácky zaujímavejšie disciplíny akými sú rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom a svojich priaznivcov si získali aj miešané štafety.
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. storočia.
Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Prečítajte si tiež: MS v letnom biatlone: Prehľad
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov. Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen.
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov. Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova.
Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi. O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala Magdalena Forsbergová zo Švédska. Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov.
Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet. Zvláštnosťou bolo, že sa nejazdili vrámci klasických MS v Hochfilzene, ale ako záverečná disciplína celého ročníka Svetového pohára v stredisku za Uralom.
Prečítajte si tiež: Slovenská nominácia na MS v letnom biatlone
História biatlonu na Slovensku
Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Vzhľadom k nárastu popularity a propagácie biatlonu v posledných dvadsiatich rokoch by sa mohlo zdať, že biatlon sa začal na Slovensku rozvíjať až po roku 1992. Nie je to však tak. Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov.
V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990.
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. miesto na MS vo švajčiarskom Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch.
Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri. Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová.
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom. Doteraz najúspešnejšími ZOH sa pre Slovensko stali hry v roku 2018, ktoré sa konali v kórejskom PyeongChang, kde opäť Anastasija Kuzmina vybojovala medaily. Tentokrát až 3, a to striebro v stíhacích pretekoch, striebro vo vytrvalostných pretekoch a zlato v pretekoch s hromadným štartom, čím sa stala najúspešnejšou slovenskou olympioničkou v histórii.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
Národné biatlonové centrum Osrblie
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004.
Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu - IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone.
Areál biatlonu vznikol pri Klube biatlonu Osrblie, ktorý bol jeho vlastníkom do roku 2011, kedy ho, po tom, ako sa Klub biatlonu Osrblie dostal do existenčných ťažkostí, a nebol schopný areál na požadovanej úrovni spravovať, odkúpil Slovenský zväz biatlonu. Cieľom bolo zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie na dobrej úrovni a poskytnúť možnosť jeho využívania biatlonistom všetkých vekových kategórií, ale aj širokej verejnosti. Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime.
História Areálu biatlonu Osrblie sa začala písať v roku 1981, kedy sa biatlon v jeho vtedajšej podobe presťahoval do Osrblia z „Nízkotatranského chráneného územia“ Táľov. Prvé preteky sa uskutočnili „na zelenej lúke“. Postupne sa areál začal budovať a meniť. Ako prvá bola vybudovaná strelnica. Najvýraznejšie úpravy areálu s najväčšími investíciami boli zrealizované v rokoch 1995 a 1997 pred Majstrovstvami sveta v biatlone v roku 1997. V tom čase patril areál biatlonu v Osrblí k najlepším a najmodernejším svojho druhu na svete.
Slovensko v ďalších rokoch napísalo podobne významnú kapitolu aj pri organizovaní Majstrovstiev sveta a Majstrovstiev Európy v letnom biatlone.
Najúspešnejší slovenskí biatlonisti
Medzi najvýraznejšie postavy slovenského biatlonu patria:
- Anastasiya Kuzminová: Získala tri zlaté a tri strieborné olympijské medaily.
- Martina Halinárová: Strieborná medailistka z Majstrovstiev sveta v Kontiolahti 1999.
- Pavol Hurajt: Bronzový medailista zo ZOH 2010 vo Vancouveri.
- Soňa Mihoková: Viaceré popredné umiestnenia na Majstrovstvách sveta a Olympijských hrách.
Títo športovci a mnohí ďalší prispeli k rozvoju a popularizácii biatlonu na Slovensku a dosiahli významné úspechy na medzinárodnej scéne.
Prehľad významných udalostí v histórii biatlonu
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1767 | Prvé zaznamenané biatlonové preteky vo Švédsko-Nórsku. |
| 1924 | Vojenská hliadka ako ukážkový šport na ZOH v Chamonix. |
| 1958 | Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone v Saalfeldene. |
| 1960 | Biatlon zaradený do programu ZOH v Squaw Valley. |
| 1965 | Zavedenie štafety družstiev ako novej disciplíny. |
| 1974 | Premiéra rýchlostných pretekov na Majstrovstvách sveta v Minsku. |
| 1984 | Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone v Chamonix. |
| 1993 | Založenie Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU). |
| 1997 | Premiéra stíhacích pretekov na Majstrovstvách sveta v Osrblí. |
| 2005 | Prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet v Chanty-Mansijsku. |
| 2010 | ZOH vo Vancouveri: Kuzminová získava zlato a striebro, Hurajt bronz. |
| 2018 | ZOH v PyeongChangu: Kuzminová získava zlato a dve striebra. |
tags: #majstrovstva #sveta #v #letnom #biatlone