Je verejným tajomstvom, akým spôsobom prebiehajú výberové konania a obsadzujú sa pracovné miesta na slovenských univerzitách. Autor sa rozhodol podeliť o svoje skúsenosti a poznatky, ktoré zhromaždil za ostatných päť rokov o tejto téme, a zároveň zodpovedať otázku, prečo vedecky nepôsobí na Slovensku.
Už počas doktorandského štúdia začal pôsobiť v zahraničí a dnes môže povedať, že väčšia časť jeho akademickej kariéry sa odohráva mimo Slovenska. Keďže počas tejto kariéry musel uspieť vo viacerých medzinárodných výberových konaniach (v medzinárodnej konkurencii), myslí si, že má morálne právo a je i kompetentný sa vyjadriť aj k problematike konkurzov v slovenských podmienkach.
Autor je autorom viac než 100 štúdií a článkov, viaceré boli publikované v indexovaných periodikách, okrem toho je editorom 8 publikácií a autorom/spoluautorom 4 vlastných kníh, špecializuje sa na hospodárske a sociálne dejiny raného novoveku. Napokon, každý záujemca si môže kvalitu a kvantitu jeho výstupov zhodnotiť sám, keďže podrobnejší životopis a výber z jeho prác je dostupný online v rámci známej webovej platformy academia.edu.
Na slovenských univerzitách sa v ostatných piatich rokoch zúčastnil celkom troch výberových konaní. V prvej časti tejto série blogov sa bude venovať dvom konkurzom, ktorých sa zúčastnil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v druhej časti jednému konkurzu na jednej fakulte mimo Bratislavy a v tretej časti navrhne, aké sú riešenia a východiská zo súčasnej situácie v slovenskom univerzitnom školstve.
V prípade členov výberových komisií bude uvádzať nielen plné mená, ale aj verejne dostupné údaje o ich publikačnej činnosti a kariérách, keďže je to nevyhnutné pre pochopenie kontextu rozoberaných výberových konaní. Avšak mená iných uchádzačov bude uvádzať len v podobe iniciál, a to len v nevyhnutnej miere, keďže tí - samozrejme - nerozhodovali a nenesú zodpovednosť za priebeh a výsledky takýchto výberových konaní.
Prečítajte si tiež: Piešťany a atletika s Jozefínou Vlhovou
Zároveň všetky inštitúcie, na ktorých prebiehali tieto konania, boli vopred upozornené, že úradne evidované výstupy, resp. oficiálna korešpondencia s ním môže byť v budúcnosti zverejnená.
Právny rámec výberových konaní
Podľa zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. §77 ods. 1: „Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním… Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom školstva a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte. Požiadavky na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa v oblasti pedagogickej činnosti a v oblasti tvorivej činnosti vysoká škola uvedie v oznámení o vypísaní výberového konania, v rámci ktorého overuje aj ich splnenie.“
Podľa ods. 2 o tzv. odborných asistentoch (teda v západoeurópskych pomeroch - postdoktorandoch): „Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor“ ani „docent“, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.“
Čo je tiež dôležité, že podľa §77 ods. 6 toho istého zákona: „Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov. Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 70 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.“
Znamená to, že je len na vôli akademických funkcionárov, či ten-ktorý zamestnanec ostane na fakulte pôsobiť aj po dovŕšení veku 70 rokov. Zákon neupravuje konkrétne kritériá na jednotlivé pozície, vyžaduje však, aby každá verejná vysoká škola mala medzi vnútornými predpismi i „zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov“.
Prečítajte si tiež: Vlhová na Svetovom pohári v Špindlerovom Mlyne
Skúsenosti z Filozofickej fakulty UK v Bratislave
Koncom roka 2015 sa autor prihlásil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave do výberového konania na miesto odborného asistenta na Katedre všeobecných dejín so špecializáciou na európske dejiny raného novoveku. Samotné výberové konanie prebehlo 25. januára 2016 a krátko potom dostal od vtedajšieho dekana Filozofickej fakulty UK oznámenie o výsledku výberového konania, podľa ktorého bol na dané miesto vybratý iný uchádzač. Samozrejme, žiadne zdôvodnenie takého rozhodnutia neuviedol.
Doterajšia zamestnankyňa Katedry všeobecných dejín D. H. na mieste odborného asistenta pre európske dejiny raného novoveku, 16. - 18. storočia, uspela spomedzi troch uchádzačov v predmetnom výberovom konaní. Podľa v roku 2016 dostupných údajov na stránke fakulty pôsobila na katedre od obhajoby PhD. v roku 2002 (dizertačnú prácu obhájila z dejín uhorského stredoveku) a jej personálna bibliografia mala v tom čase podľa záznamov zo stránky (evidencie publikačnej činnosti) len 24 položiek a z toho v kategórii A len 16 (ani jednu prácu nepublikovala v karentovanom časopise alebo v cudzom jazyku - sic!).
Podľa zapojenia do vedeckých grantov (bola spoluriešiteľkov projektov VEGA „Transformácia plodnosti žien Slovenska v 20. a na začiatku 21. storočia a jej prognóza do roku 2050“ a „Diplomacia a riešenie konfliktov v stredoveku (7. - 13. storočie)“) bolo evidentné, že sa dejinám raného novoveku vôbec vedecky nevenuje. Je naivné si myslieť, že v danej epoche vedecky neaktívny pedagóg dokáže sprostredkovať študentom najnovšie poznatky aktuálneho bádania v súčasnej svetovej historiografii.
V protiklade k dotyčnej zamestnankyni autor vtedy Filozofickej fakulte UK ponúkol svoju personálnu bibliografiu s 86 položkami (napriek tomu, že ešte len v roku 2015 ukončil doktorandské štúdium), z toho so 4 v karentovanom časopise a viacerými cudzojazyčnými výstupmi. Súčasne predložil ponuku možných kurzov k dejinám európskeho raného novoveku i projektov, na ktorých vtedy pracoval.
S ohľadom na vyššie uvedené si autor dovoľuje citovať z dokumentu „Dlhodobý zámer rozvoja Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na obdobie 2015 - 2020“, s. 1: „Cieľom fakulty pre najbližšie obdobie je upevňovanie jej pozície lídra v oblasti humanitného a spoločenskovedného vzdelávania a vedecko-výskumnej činnosti na Slovensku. Hlavnými nástrojmi dosahovania týchto cieľov a rozvoja fakulty by mali byť tri princípy - kvalita, integrácia a internacionalizácia.“ A na strane 5: „(Filozofická fakulta UK) podporí vynikajúcich mladých vedeckých pracovníkov v kariérnom raste a pri ich dlhodobej stabilizácii vo fakultnom prostredí; posilní kvalifikačné nároky na zamestnancov v kľúčových administratívnych pozíciách; pri prijímaní nových pedagogických a vedecko-výskumných zamestnancov bude rešpektovať ako základné kritérium minimálne akademický titul PhD.
Prečítajte si tiež: Vlhová a tabuľky SP
Súčasne sa v dokumente - vnútorný predpis č. 7/2014 „Pravidlá zabezpečenia systému kvality na Univerzite Komenského v Bratislave Filozofickej fakulte“ uvádzalo: „3. zabezpečenie kvality vysokoškolských učiteľov: a) spôsob prijímania VŠ učiteľov formou výberového konania, ktorým sa overujú odborné predpoklady uchádzačov a plnenie kvalifikačných požiadaviek na pracovné miesto,…“.
Z týchto dôvodov autor v sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru bolo rozhodnutie dekana fakulty o výsledku výberového konania v priamom rozpore s vnútornými predpismi Filozofickej fakulty UK.
Odpoveď na sťažnosť od dekana fakulty J. Šušola autora šokovala: „Z hľadiska vedeckých výstupov ste boli zo všetkých troch uchádzačov suverénne najlepší Vy“ - napísal na adresu autora a okrem toho dodal: „Vaše publikácie boli najviac koncentrované na vypísanú tému (európske dejiny raného novoveku) a nielen z hľadiska kvantity, ale aj z hľadiska kvalitatívnej štruktúry (indexované výstupy) a jazykovej stránky (viac cudzojazyčných) jasne prevyšovali produkciu oboch ďalších uchádzačov.“
Avšak v prospech kolegyne členov výberovej komisie vraj hovorili jej pedagogické skúsenosti: „Pozíciu odbornej asistentky zaujíma od roku 2007, počas týchto rokov sa medzi študentmi javí ako obľúbená učiteľka, dokonca v roku 2011 jej bolo udelené ocenenie rektora ako jednej z najkvalitnejších a na svojej katedre najaktívnejších učiteliek/učiteľov“.
Podľa dekana teda práve jej „pedagogická skúsenosť“ prevážila. Nerozumieme však, ako môže byť niekto jeden z najkvalitnejších pedagógov pre problematiku, v ktorej nemá expertízu. Navyše, podľa Registra zamestnancov vysokých škôl dotyčná osoba pôsobí na katedre od 1. októbra 2003. Klamal teda dekan fakulty v tomto liste alebo je to len preklep?
Okrem toho si dotyčná osoba vo svojom verejne dostupnom životopise žiadnu cenu rektora z roku 2011 neuvádza, čo je prinajmenšom zvláštne. Zarážajúci bol aj záver listu dekana fakulty: „Ak pani kolegyňa v priebehu platnosti aktuálnej pracovnej zmluvy nepreukáže okrem výbornej pedagogickej úrovne aj adekvátny posun vo vedeckej oblasti, je možné, že v ďalšom výberovom konaní sa komisia prikloní na stranu vedecky aktívnejšieho uchádzača.“
Postupovala teda výberová komisia vedome v rozpore s „Dlhodobým zámerom rozvoja Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na obdobie 2015 - 2020“, podľa ktorého by sa malo pri prijímaní nových pedagogických a vedecko-výskumných zamestnancov rešpektovať ako základné kritérium -minimálne akademický titul PhD.
Neskôr, po porade s ďalšími kolegami a zvážení vyššie uvedených skutočností autor v januári 2017 podal na Rektorát Univerzity Komenského sťažnosť na dekana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pre porušenie vnútorných predpisov Filozofickej fakulty UK o výberových konaniach v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. a Smernice rektora Univerzity Komenského o vybavovaní sťažností č. 11/2010. V tomto podaní autor opäť zosumarizoval argumenty, poukázal na vnútorné predpisy fakulty, ako aj na nezodpovedané - vyššie uvedené otázky.
Na to zareagoval vtedajší rektor UK Karol Mičieta svojím listom v apríli 2017. Podľa listu rektora: „Samotný „spôsob“ zostavenia komisie však právne predpisy neupravujú. Upravený je iba počet jej členov - vždy nepárny, pričom v prípade, že ide o obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca, jedného člena určuje odborová organizácia, resp. zástupca zamestnancov, čo však nie je tento prípad výberového konania“.
Dodal tiež, že „Výberová komisia v zmysle čl. 5 ods. 6 Zásad VK UK a čl. 2 ods. 2 a ods. 3 smernice o hlasovaní VK zhodnotí a určí výsledok výberového konania - každý člen komisie zhodnotí celkovo uchádzačov a zostaví ich poradie a to tak, že ku každému menu a priezvisku uchádzača priradí poradie. Celkové poradie je určené podľa súčtu poradí, ktoré uchádzačom na základe tajného hlasovania pridelia členovia komisie. Prvé poradie získa uchádzač, ktorý získa najnižší súčet poradí, čo bolo dodržané. V sťažnosti píšete, že dekan neuviedol výsledky „bodového hodnotenia“, ktoré získali uchádzači vo výberovom konaní. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, výberová komisia hodnotí uchádzačov zostavením poradia, a to na základe tajného hlasovania.“
Požiadavky Dlhodobého zámeru rozvoja Filozofickej fakulty K. Mičieta okomentoval v liste, že ide o „strategické ciele“, a to do roku 2020. Ak tomu správne rozumieme, znamená to, že daný dokument, ktorý si schválila samotná fakulta, sa pred rokom 2020 nemusí brať do úvahy?
Celú sťažnosť teda Mičieta uzavrel s tým, že „pri vyhlasovaní predmetného výberového konania, zostavovaní výberovej komisie, priebehu výberového konania a podmienok určenia výsledkov nebolo zistené porušenie právnych predpisov.
Výberové konanie v roku 2017
V roku 2017 prebiehalo na Filozofickej fakulte UK iné výberové konanie, a to na miesto vedecko-výskumného pracovníka v odbore „Slovenské dejiny“. Inzerát je zaujímavý tým, do akých podrobností bolo toto miesto vypísané - podmienkou bol dokonca aj „výskum kázňovej tvorby“, monografia v angličtine, zahraničné vzdelanie, či práca na zahraničných „grandoch“.
S ohľadom na tieto neštandardne podrobné, špecifické požiadavky to vyvoláva dojem o vyhlasovaní konkurzov, ktoré sú takpovediac „šité na mieru“. Na jednej strane teda raz vedecko-výskumná činnosť nie je dôležitá a na druhej strane inokedy sa vyžadujú dokonca cudzojazyčné monografie. Má vôbec vedenie fakulty predstavu, akým spôsobom viesť personálnu politiku?
Kontext výberového konania z januára 2016
Pre pochopenie celého kontextu analyzovaného výberového konania z januára 2016 je potrebné uviesť aj to, kto bol členom výberovej komisie. Vedúcim Katedry všeobecných dejín, na ktorej sa dané miesto obsadzovalo, bol v tom čase Miroslav Daniš. Daniš sa špecializuje na dejiny východnej Európy a popri pôsobení vo funkcii vedúceho katedry na Univerzite Komenského bol v tom čase aj rektorom súkromnej Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.
V novembri 2014 za svoje aktivity dostal vysoké štátne vyznamenanie - Puškinovu medailu - od ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorú prevzal priamo v moskovskom Kremli. decembra 2014: „Náš rektor je prvým Slovákom, ktorý dostal Puškinovu medailu.“
V roku 2015 sa na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na VŠ v Sládkovičove uskutočnili prednášky Vladimira P. Kozina, vedúceho tímu poradcov štátneho Ruského inštitútu strategických štúdií, podľa ktorého na Ukrajine vládne „ultra-nacionalistický a protiruský režim, ktorý sa pričinil o masové vojnové zločiny proti mierumilovným obyvateľom Donbasu.“
Keďže Katedra všeobecných dejín vtedy organizovala jeho prednášku, Daniš odpovedal na otázky novinárov: „Ja som ho nepozval. Ja som dostal ponuku, aby mohol prednášať. To ide, predpokladám, cez ruskú ambasádu.“ V tom istom roku prednášal na Katedre všeobecných dejín aj ruský historik Sviatoslav Rybas, jeho prednášky mala podľa zverejnených informácií opäť organizovať ruská ambasáda. Na katedre sa jej zúčastnili študenti bakalárskeho i magisterského štúdia.