Miroslav Michalec bol významnou osobnosťou trenčianskeho športu, ktorý sa venoval atletike. V klube svojho času robil aj trénera žiakov, neskôr funkcionára.
Mnohých známych Trenčanov som zažil alebo aj poznal osobne, alebo prinajmenšom z rozprávania mojich blízkych. Keď sa pri ktoromkoľvek mene zastavím, hneď ma napadne, čo by sa ešte dalo o dotyčnom doplniť, to však nie je cieľom tejto stránky. Tu chcem len stručne informovať kto bol kto. Niekedy je z príslušného mena odkaz na životopis.
Nerozdeľujem na tých, čo sa v Trenčíne narodili, a na tých, čo v Trenčíne žili - uvádzam oboje. V prípade rozpakov nad zaradením konkrétnej osoby, jedno z použitých kritérií je vo všeobecnosti vyššia funkcia, a tiež zásada radšej spomenúť než vynechať.
Výber je samozrejme subjektívny, vyhýbam sa úmyselne rôznym tzv. "hviezdam" typu televíznych hlásateľov a mal by im byť istou protiváhou, upozorňujúc skôr na tých pozabudnutých Trenčanov.
Súčasný obsah tejto stránky nie je konečný. Zisťujem, že postupným dopisovaním sa mi do textu dostáva čoraz viac subjektivity, takže stránka by sa už skôr mala volať "Moji známi Trenčania", ale z historických dôvodov nerobím zmenu názvu. Rozhodol som sa nebrániť subjektívnemu pohľadu, veď sú to moje osobné spomienky.
Prečítajte si tiež: Polovnictvo Miroslav Sedlak: Čo potrebujete vedieť
Osobný život a kariéra
Adamica, Anton (mladší), učiteľ na povojnovej trenčianskej pedagogickej škole, neskôr na základnej škole, na dôchodku zamestnaný v trenčianskom múzeu, kde robil výťahy zo starých tlačí v maďarčine; radi sme s ním diskutovali, lebo vedel veľa zaujímavého. Jeho brat Arnold (všetky deti mali krstné mená na "A", aj jediná sestra Adela) bol dlhoročný pracovník slovenského štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave na Mostovej 6 a tiež trenčiansky poľovník (revír nad Mníchovou Lehotou, Salaše), bežne ho však volali Gusto, poznal som ho odmalička. Jeho ďalší brat Alfonz (*1926) žijúci v Bratislave bol politický väzeň, spolupracovník Svetového kongresu Slovákov a po r. Ich otec Anton Adamica (1891-1970) bol plukovník Slovenskej armády, počas 2. svet.
Androvič, Alojz, Trenčanmi vo svojejn dobe bežne zvaný "atašé" podľa svojej funkcie, po r. 1938 vojenský pridelenec v diplomatických službách vo Varšave a v Budapešti, predtým dôstojník armády Rakúsko-Uhorska aj prvej Československej republiky. Otec príslušníka slovenskej katolíckej moderny Aliho Vážskeho, občianskym menom MUDr. Alojz Androvič.
Androvič, Štefan, Ing. arch., CSc., (okt. 1930 - 18. febr. 2012), architekt - projektant (sídlisko Juh II, a iné), pamätník a znalec histórie Trenčína, vojenstva, letectva, skautingu; môj brat skaut a starší kolega v zamestnaní aj v oblasti histórie. Jeho krátky životopis je na konci jeho diela. Jeho brat Ing. Karol Androvič (*1938) žil v Bratislave sa príležitostne tiež zaoberal históriou.
Baar, Jozef, po vzniku 1. ČSR prišiel na Slovensko ako šéf pozemkového úradu, žil spočiatku v Trenč. Tepliciach, potom v Trenčíne v známom Motešického dome z r. cca 1902, oproti Katolíckemu kultúrnemu domu. Počas 2. svet. vojny aj po r. 1948 bol v nepriazni režimu, v 50. rokoch ich vyhnali mimo Trenčína. Známi boli aj jeho dvaja synovia Luboš (v mladosti kamarát môjho otca, do 1948 činný v DS, potom emigroval do Kanady) a Jozef (právnik, pracoval aj v bytovom družstve). Zanechal zaujímavé rukopisné spomienky.
Barényi, Emil, nar. v máji 1909, trenčiansky vodák až do vysokého veku - pretekár, organizátor a funkcionár.
Prečítajte si tiež: Všetko pre poľovníkov od Miroslava Sedláka
Barényi, Jozef, trenčiansky vodák, mal stánok s novinami pred piaristickým kostolom, po znárodnení pracoval v PNS (poštová novinová služba). Býval na Váhovej (Pribinovej) ulici, aby to mal blízko k rieke, lebo on bol celý život vodák, jeho manželka tiež. Bol pamätník starého Trenčína a zaujímal sa o jeho históriu, rád som počúval jeho rozprávanie. Na dôchodku spracoval (v rukopise) aj s manželkou prehľad obchodov, ktoré medzi vojnami boli na trenčianskom námestí.
Baxa, Pavol, (nar. cca 1952), zbormajster Slovenského filharmonického zboru. Vyrastal aj na Sihoti, kde s rodičmi a mladšou sestrou bývali oproti vojenskému veliteľstvu v Pařízkovom dome na Rázusovej ulici, kde sme aj my bývali (odtiaľ som ho poznal); vtedy (okolo 1965) vedľa hudby bola jeho záľubou aj elektrotechnika.
Bazovský, Miloš Alexander, slovenský maliar, v 60. rokoch býval v Schanerovej (predtým Brixovej) vile na Kukučínovej ulici pod Brezinou.
Berec, Ján, španielsky interbrigadista (jeden z dvoch trenčianskych; druhý bol Országh), otec môjho kamaráta Ivana. Ivan aj jeho mladší brat právnik František zomreli v lete 2021.
Blicha, Ján, Ing. arch., (nar. 9.febr.1939 v Jasenove okr. Sobrance; zomrel 15.febr.1999 v Trenčíne), po skončení školy v r. 1966 nastúpil do funkcie hlavného architekta mesta Trenčín, odtiaľ prešiel zač. r. 1974 do trenčianskeho ateliéru Stavoprojektu Trnava, ktorý pomáhal založiť. Po skončení Stavoprojektu (1990) pracoval asi dva roky na odbore výstavby vo Veľkom Krtíši, následne krátko ako podnikateľ, až dokiaľ po krátkom ochorení predčasne nezomrel. Podieľal sa na niekoľkých výstavách a publikáciách o meste Trenčín. Spomínam si naňho ako na môjho kolegu v Stavoprojekte, bol architekt výrazných nápadov aj vzhľadu, veľmi spoločenský, známy nielen svojou obľubou fialovej farby, ale aj svojím náboženským cítením, ktoré do svojich diel primerane presadzoval v miere, ktorú vtedajšia doba pripustila. Dávno na svoje výkresy používal trenčiansky erb mesta v dobe, keď to vôbec nebolo "v móde".
Prečítajte si tiež: Slovenský MMA bojovník
Boček, Juraj, (1860-1946), zakladateľ trenčianskeho učňovského školstva, známa postava trenčianskeho verejného života, spoluzakladateľ TTS. Po ňom sa ľudovo volá (bývalý) učiteľský internát pri hrádzi poniže cestného mosta (budova stojí doteraz, ale slúži inému účelu).
Borovička, Václav Pavel, spisovateľ, vyrastal v Trenčíne, maturoval na trenčianskom gymnáziu (jeho otec tam učil), autor viacerých kníh literatúry faktu, najmä o špiónoch a vyzvedačoch. Jeho životopisy sú verejne dostupné v tlačenej podobe, aj na internete. V detstve sa kamarátil so Zamarovským, Jurajom Göncim, mojím otcom a ďalšími trenčianskymi chalanmi.
Brančík, Karol, MUDr., župný lekár, prírodovedec, organizátor a iniciátor spolkového života v Trenčíne, významne pôsobil v zdravotníctve, turistike a muzejníctve, zakladajúci a dlhoročný člen a predseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej. Rodom bol sliezsky Nemec, s Holubym si dopisoval nemecky. Stihol vykonať obdivuhodne veľa. Býval v dome hneď vedľa mestského, smerom k fare (má tam teraz pamätnú tabuľu), ktorý bol v pivnici napojený na podzemnú chodbu.
Branecký, Jozef, rímskokatolícky kňaz v Trenčíne, piarista, rektor piaristickej školy a provinciál rehole piaristov na Slovensku, ale najmä významný miestny historik a spisovateľ, známa postava spoločenského života Trenčína. Jeho známe a obľúbené diela na počudovanie po r. 1989 nevyšli, s výnimkou jeho 72 stranovej knižky "Čo máme vedieť o kostole piaristov v Trenčíne?", ktorú v r. 1999 vydal "L.N.". Nemenej známy bol jeho (zrejme mladší) brat Ján Branecký, neprehliadnuteľná postava mesta, ktorý ho prežil.
Brežná, Irena, *1950 BA, mladosť prežila v Trenčíne, od 1968 žije v Švajčiarsku, novinárka. Pozrieť jej internetovú stránku. Jej dedko Eduard Brežný bol za 1. ČSR okresným lekárom v Trenčíne; jeho synovia Ladislav a Aurel nar. 1913 a 1914 žijúci v zahraničí (Biersfelden - CH a Burwood - Austrália) sa v r. 1993 domáhali podľa reštitučného zákona 87/1991 o navrátenie domu na nám. sv. Anny v Trenčíne, štátom skonfiškovaného v r. 1973 a v r.
Brtko, Ľudovít, mestský účtovník, manžel právničky a sudkyne JUDr. Ruženy Brtkovej rodenej Martinyovej (dcéra dlhoročného riaditeľa nemocnice MUDr. Martinyho), bývali v jej rodnom dome (postavený 1914) na Piaristickej ulici.
Brunovská - Gallová, Ida, klaviristka, žiačka Bélu Bartóka na budapeštianskej hudobnej akadémii. Manžel jej zahynul v 1. svet. vojne, starala sa ešte aj o matku, a tak to sama nemala v živote ľahké. V r. 1938 založila v Trenčíne súkromnú hudobnú školu na ktorej aj sama jediná učila. Vyučovala aj nemčinu. Žila v krásnom do uhla stavanom dome na Piaristickej ulici poniže rožného Brabencovského domu (neskôr ho vlastnil JUDr. Nemšovský).
Bundala, Ladislav, MUDr., 1941 zdravotný referent MVHG, po vojne posudkový lekár, dlhoročný trenčiansky turista. Jeho manželka učila na trenčianskej Obchodnej akadémii. Bol zať amatérskeho maliara Jakuba Venenyho.
Bušša, Vladimír, Ing., vzdelaním aj povolaním ekonóm. Ako riaditeľ emisného odboru Národnej banky Slovenska sa zúčastnil organizovania a zavedenia samostatnej slovenskej meny po 1.1.1994. Významný dlhoročný slovenský amatérsky numizmatik.
Bútora J., Ing., hneď po r.
Cibík, František, kapitán diaľkovej námornej plavby, nar. 1912, už zomrel.
Čelko, Vojtech, JUDr., nar. 3.11.1916 v Trenčíne, od asi 1924 vyrastal v Bratislave a tam aj vyštudoval, od 1947 žil v Trenčíne, trenčiansky filatelista, numizmatik, majiteľ tlačiarne a obchodu na námestí, po 1948 roentgen-laborant, zomrel 5.4.1989 v Trenčíne. Známi sú tiež jeho traja synovia Vojtech a Juraj uvedení nižšie, tretí je doc. MUDr. Martin Alexander Čelko, CSc. (*1950). Jeho brat JUDr. Ing. Elemír Čelko, nar. 12.5.1918 v Trenčíne, na čsl. št.
Čelková, Beatrix (rod. Pospíšilová), účastníčka odboja v období druhej svetovej vojny, členka odbojovej skupiny Flora, manželka JUDr. Vojtecha Čelku, po 1948 zdravotná sestra na trenčianskej onkológii.
Čelko, Vojtech, PhDr., nar. 26.7.1946 v Bratislave, historik. Od 1990 riaditeľ Domu slovenskej kultúry v Prahe. Predseda Štefánikovej spoločnosti v ČR a tajomník Česko - Slovenskej komisie historikov. Autor početných kultúrno-historických prác.
Čelko, Juraj, MUDr., CSc., doc., nar. 1948 v Bratislave, zomrel v Trenčíne 24.sept.2021.
Čerňanský, Alexander, starý a známy Trenčan, zamladi známy futbalista, riaditeľ banky, hlavný riaditeľ Mestskej sporiteľne v Trenčíne (1941), pamätník a znalec histórie Trenčína, hlavne bankovníctva. Príjemne sa počúvali jeho spomienky na starý Trenčín - dožil sa vyše 90 rokov. Vyrastal v južnej časti vtedajšieho Trenčína (pri dolnom šánci), a tam aj dožil.
Červenka, Michal, lekárnik; smutný príbeh ich rodiny, otca - lekárnika a matky Hildegardy (mala v Trenčíne lekáreň na Hviezdoslavovej ul., ako vdove ho viedol zodpovedný lekárnik Aladár Ferényi) je stručne opísaný v knihe: Slávik, Michal: Slovenskí národovci do 30. októbra 1918. 2. vyd. Trenčín, Michal Slávik, 1945.
Červenka, Miroslav ("Sojo"), (21. 12. 1922 TN; + 27. 1. 1996 BA), významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945. Detstvo a mladosť prežil v Trenčíne, neskôr žil v Bratislave. Od 29. novembra 2003 člen Siene slávy slovenského hokeja, ale Mesto Trenčín na tohoto svojho slávneho rodáka zabudlo a svoj zimný štadión pomenovalo radšej po Dubničanovi. Poznal som ho aj jeho brata Miška ako kamarátov môjho otca z mladosti.
Červenka (Hirschfeld), Juraj MUDr., CSc., prof., (* 30.06.1918 + 03.07.2001) vyrastal aj maturoval (1936) v Trenčíne, ale ako lekár pôsobil v Bratislave (ešte aj po 1989 som vídal jeho zdravotne osvetové texty, napr. proti AIDS), kamarát môjho otca z mladosti, jeho zaujímavý životný príbeh opísal MUDr. Juraj Čelko vo svojej knižke. Zakladateľ slovenskej epidemiológie, prvý hlavný hygienik Slovenskej republiky (1952-1957), zástupca hlavného hygienika Československej republiky (1953), profesor Humboldtovej univerzity, prvý riaditeľ Výskumného ústavu preventívneho lekárstva (VÚPL), vedúci Katedry epidemiológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, ....
Čierny, Arnold, po 2. vojne funkcionár miestneho židovského spoločenstva (pozrieť In Memoriam) a riaditeľ základnej školy na Sihoti, potom emigroval. Na škole sme ho všetci (aj učitelia) volali "šerif". Ako azda desaťročný, snehovou guľou som na stenu domu nakreslil jeho karikatúru s jeho príslovečným veľkým nosom, mal som za to v škole veľké nepríjemnosti.
Čierny, Ján, r.k. kňaz, v lete 1941 ako novovysvätený kaplan bol poslaný do Pov. Bystrice, po 2. vojne učil náboženstvo?
Čierny, Štefan, rodák z Dobrej, študoval teológiu v Štrasburgu, r.k. kňaz, 22.6.1941 vysvätený a ako kaplan bol poslaný do Turzovky, po 2. vojne učil náboženstvo?
Čery, Jozef, Mgr., dlhoročný trenčiansky kronikár (do jari 2015) a pamätník, nar. 1942. V detstve býval v styku so známym trenčianskym historikom JUDr. Šebákom.
Čongrady, Štefan, MUDr., chýrny trenčiansky lekár - chirurg, tiež amatérsky pilot. Od r. 1941 župný vodca Hlinkovej gardy, povinnej na základe Vládneho nariadenia 220/1939. Klubový športový lekár Trenčianskeho telocvičného spolku (TTS). Spolu s MUDr. Viliamom Točíkom sa koncom apríla 1943 zúčastnil vyšetrovania v Katyni. Koncom vojny v nemocnici ukrýval amerických letcov. Po vojne bol v nemilosti režimu, až musel odísť z Trenčína. Po vojne spoluzakladal nemocnicu v Považskej Bystrici. Potom bol lekár v Bánovciach a jeho trenčianski pacienti tam chodili za ním.
staviteľ v Trenčíne, nar. 29.5.1883 v Trenčíne, zomrel 2.3.1965. Bol tiež trenčiansky richtár, veliteľ trenčianskej občianskej gardy. Mal tehelňu v Zamarovciach (jednu z dvoch), aj v tehelňu v Dobrej, tiež po Loewenbeinovcoch (podľa ÚPN) arizovaný obchod drevom. Po vojne (1946) inšpektor a člen predsedníctva ev. cirkvi v Trenčíne. Vo vyššom veku v prvej polovici 50. rokov pracoval v Keramoprojekte.
Dohnányi, Ľudovít, JUDr.,, Trenčan, neskôr v Bratislave magistrálny hlavný radca. Maturoval 1891 na trenčianskom piaristickom gymnáziu. Autor veľmi rozsiahleho diela o histórii Trenčína, ktoré nikdy nevyšlo tlačou.
Dohnányi, Oliver, Mgr. art., prof., (*1955), narodil sa v starej trenčianskej rodine a v Trenčíne absolvoval základné hudobné vzdelanie. Dirigent, riaditeľ Opery SND v Bratislave, šéfdirigent Národního divadla v Prahe. Syn JUDr. Mikuláša Dohnányiho, vnuk Ing. Gustava Dohnányiho. V príbuzenstve okrem viacerých známych Dohnányiovcov (Ľudovít, ... ) aj medzivojnový trenčiansky notár Dezider Kántor a R-U gen.
Ďuriš, Jozef, pôvodom zo Skačian, hudobník, politicky odsunutý a neprávom zabúdaný zakladateľ spevokolu Drotár, inak učiteľ a správca školy v Orechovom.
Dubček, Alexander, slovenský politik, žil v Trenčíne za mostami na Jubilejnej ulici, pracoval v továrni Kvasnicová.
Dukát, Miroslav, (1891 - 1953), rodom z Letovíc na južnej Morave, medzi vojnami pôsobil v Trenčíne, nafotografoval mnoho jedinečných a akostných záberov už neexistujúcich častí Trenčína a okolitých obcí. V r.
Dukát, Michal, (1891 - 1958), rodom z Trenčína, trenčiansky typograf, redaktor, soc. demokrat, člen prevratovej (1918) trenčianskej (Štúrovej) S.N.R., zástupca primátora Trenčína, intenzívne činný aj v hasičských kruhoch. Pozrieť samostatný životopisný článok na týchto stránkach.
Dubnicayová, Margita, (24.12.1909 -1.6.2001 TN) v r. 1932 založila v Trenčíne súkromnú hudobnú školu, od r. 1954 riaditeľka trenčianskej Ľudovej školy umenia, manželka sudcu. Pripomína ju súkromná brožúrka od jej dcéry.
Ďurža, Miroslav, pôvodom z rodiny biskupického stolára (=jeho dedko), zručný a talentovaný kresliar, zomrel predčasne. Jeho otec František Ďurža bol elektrotechnik, v SNP bol technik povstaleckého vysielača, potom pracoval v elekrárni v Hornej Strede, v Trenčíne boli známi aj Františkovi bratia Ján (Odeva), Alojz a G...
Športové úspechy
V Ostrove sa oslávenci svojho času zišli aj v jednom tíme.reklama„Hrali spolu za žiakov a chvíľu za dorast. Pavol Bartoš potom odišiel do dorastu Piešťan a neskôr pokračoval vo väčších kluboch, dokonca aj v Považskej Bystrici, Košiciach a Nitre.
Michalec v klube svojho času robil aj trénera žiakov, neskôr funkcionára. Až na trénerskú činnosť má rovnaký futbalový životopis aj Ján Buchel a Miroslav Labuda, ktorý patrí aj k sponzorom klubu.
Ocenenia a uznania
Osobnosti obce za rok 2023: In memorian Anna Targošová (prevzala dcéra Jana Targošová), doc. Ing. Milan Mikoláš, PhD., Mgr. Emília Ozaňáková - za šírenie a udržiavanie tradícií a za záslužnú činnosť v prospech obceMgr. Marta Stasinková - za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti školstva a rozvoja obceIng.