Lenka Poláčková je herečka a moderátorka, ktorá sa venuje ultradlým behom. Minulý rok mala chuť vyskúšať, aké to bude zabehnúť sto míľ, nakoniec to bolo 180 kilometrov, čo je viac ako sto míľ. Chcela som vedieť, čo sa deje v tele za takouto hranicou.
Pred pár týždňami dokončila svoj posledný - zatiaľ najdlhší beh. Celkovo to bolo 2100 kilometrov. Počas behu zbierala peniaze pre Detské kardiocentrum Fakultnej nemocnice v pražskom Motole. Ľudia si mohli „adoptovať“ kilometre, ktoré bežala, a tak sa jej podarilo vyzbierať takmer 200-tisíc eur.
Poláčková behá na veľmi zaujímavých miestach sveta - Laponsko, Peru. Denne zabehne 50 až 60 kilometrov, čo je veľká vzdialenosť, a vidí toho naozaj veľa. Často vidí viacero vecí, ktoré ju zaujmú. Pri miestach, ktoré v nej zanechajú najsilnejší dojem, si robí takú mentálnu poznámku, že sa tam chce vrátiť. Je to ako prelistovať si sprievodcu. Z tej krajiny zažije len trošičku a potom sníva, kam všade sa vráti. Do Švédska, Škandináviu si zamilovala. Veľmi sníva o návrate do Colorada.
Skúsenosti z behov
V Peru bežala 880 kilometrov a dúfa, že psychickou náročnosťou už nič tento beh neprekoná. Bolo to náročné aj fyzicky, lebo to bolo vo vysokej nadmorskej výške niekde medzi tri- až 4,5-tisíca metrov nad morom. V mnohých momentoch sme sa báli ľudí, bola tam veľká chudoba. Taký strach som nezažila nikde inde. Hneď v prvý deň ju okradli. Čítali sme veľa správ o vysokej kriminalite. A necítili sme sa bezpečne. Vo výsledku to nebolo také nebezpečné ako na začiatku. Ale po takej prvej skúsenosti je už človek nedôverčivý.
Vo výrazných mínusových teplotách bežala v Laponsku, navyše vo vysokom snehu. Zima jej vôbec neprekáža. Záleží, aká veľká kríza to je. Môžu ju spôsobiť najrôznejšie okolnosti, ktoré ju stretnú. Niekedy je to počasie, čo je náročnejšie ako klasická kríza, keď len nevládzem. Vtedy môžem zastaviť, dať si tyčinku, oddýchnuť si. Keď prídu zlé okolnosti, je to psychicky veľmi náročné. Telo vtedy zapne skoro až pud sebazáchovy a snaží sa tú krízu prežiť. Ale nie je kríza, ktorú by nevyliečila trocha jedla, pauza, zastavenie, zvoľnenie a zracionalizovanie situácie.
Prečítajte si tiež: Písomnosti a Zalužice
Režim Počas Behu
Ako vyzerá režim Lenky Poláčkovej, keď beží niekoľko dní v kuse desiatky kilometrov? Záleží, o aký úsek ide. Ak tam nemôže dostať podporu, má so sebou jedlo na celý deň. Snaží sa dopredu zistiť, či tam je voda, lebo od toho veľa záleží. Ďalej či tam bude sneh alebo nie, teda či si mám nabaliť napríklad nesmeky (protišmykové návleky na topánky - pozn. red.). Obvykle behá vo vyšších horách, takže má so sebou oblečenie do všetkých ročných období. Na vrchole môžu byť zimné podmienky, nižšie zasa vysoké teploty. Má aj termofóliu, ak by sa čokoľvek stalo, základ lekárničky. Samozrejme, snaží sa, aby som so sebou nemala desaťkilový batoh, lebo by ma to stálo príliš veľa energie. Čím má viac skúseností, tým si vie viac predstaviť, čo všetko by sa mohlo stať. Možno štyri až päť kíl.
Veľmi závisí od náročnosti trasy. Keď má veľké prevýšenia, snaží sa byť stále v pohybe, lebo v kopcoch strávi veľa času. Občerstvovanie je alfou a omegou, lebo človek má extrémny výdaj. Horšie sa najete, keď je teplo, lebo nemáte chuť. Celodenný výdaj sa nedá dobehnúť večer. Snaží sa vtedy počas dňa jesť tyčinky, aby som každú hodinu alebo dve do niečoho zahryzla. Ak viem, že je niekde horský prameň s pitnou vodou, doplním si zásoby.
Počas behu v Alpách (39 dní, viac ako dvetisíc kilometrov) bolo asi každé jedno ráno po prvom týždni, keď človek pred sebou vidí to obrovské množstvo kilometrov, ktoré ho ešte čakajú, náročné. Rovnako tak posledné dni, keď je už záver na dosah, ale stále tam nie je. Človek sa už začne opúšťať, hovorí si, že si už o pár dní oddýchne. Každé jedno ráno bolo vstávanie náročnejšie ako to predchádzajúce. Cez deň sa človek rozbehne, preberie, večer cíti úľavu, že to zvládol. Ale rána sú naozaj ťažké.
Najviac je unavená hlava. Telo si dokáže zvyknúť na neskutočné veci. Je to niekedy až desivé, aká veľká únava sa dá pretlačiť vôľou. Naše telo sa dokáže prispôsobiť tomu, ako žijeme. To, že 39 dní žijem extrémnym pohybom, na to si telo zvykne. Ale hlava stále inklinuje ku komfortu a nechce byť vystavovaná takému obrovskému stresu. Ku koncu cítim, že môj mozog potrebuje všetko, čo som mu odopierala - spánok, oddych, jedlo. Hlava je po takomto behu veľmi unavená.
Fyzická Regenerácia
Teraz budú tri týždne, čo som dobehla, a stále nemám zahojené všetky škrabance. Asi to nie je pre telo úplná priorita. Najskôr regeneruje iné veci. Pri behoch v horách kĺby až tak netrpia. Ak má človek silné svaly, je to o nich. K telu je to láskavejšie ako asfalt. Zabrať dostávajú chodidlá. Pri teple je to nepríjemné vlhké teplo v topánkach, keď je zima a mokro, je v topánkach tiež vlhko, len iné. Keď bežíte dole kopcom, môžete si zodrať nechty. A najhoršie sú pľuzgiere.
Prečítajte si tiež: Úspechy Miroslavy Vargovej v atletike
Možno sa trochu začne tvoriť hrošia koža, keď však bežíte dlho, aj pod tou hrošou kožou sa vytvorí pľuzgier a pod ním ďalší. To nenatrénujete, ale viete sa naučiť, čo s tým robiť. Každému pomáha niečo iné, iná starostlivosť.
Charitatívna Činnosť
Behy má spojené s charitatívnymi zbierkami a má záväzok zdieľať na Instagrame veci, ktoré sa počas dňa diali. Keď nezdieľam, ľudia si kilometre neadoptujú. Takže keď sa večer najem, sadnem si k tomu, čo som počas dňa do telefónu nafotila a natočila a snažím sa to dať dokopy. Nezdá sa, ale zaberie to veľa času. O to viac v extrémnej únave. Namiesto toho, aby som spala, sa to snažím zdieľať, aj keď pri tom niekedy zaspávam.
V Alpách vyzbierala takmer 200-tisíc eur na Detské kardiocentrum Fakultnej nemocnice Motol. Ľudia si môžu akoby adoptovať kilometre, ktoré bežíte, a pošlú za ne peniaze. Zdieľate časti behu v reálnom čase. Najdôležitejšie na zbierkach je, že to zdieľate. Pritom, najhoršie sa cítim, keď nezdieľam. Vtedy sa cítim naozaj zle a v tej chvíli potrebujem podporu ešte viac. Je mi však jasné, že ľudia v priebehu svojich dní, povinností a problémov nemyslia na to, že Lenka nezdieľa, asi potrebuje podporu. Vždy keď zdieľate informácie, zbierka narastie.
Snažíme sa vždy nájsť lekársku osobnosť, ktorá nám je niečím blízka a ktorá chce niečo robiť vo svetovom meradle. Nikdy nepodporujeme pomoc jednému človeku, ide o väčšie projekty, napríklad na nový prístroj. Takúto zbierku robíme raz ročne, čo jej dodáva silu.
Pocity Po Beh
Je to, ako keby človek pristál na novej planéte a nič tam nepoznal. Má pocit, že na nej chce byť, ale nepatrí tam. Je to veľmi zvláštny pocit. Chcem oddychovať, ale napríklad ani po troch týždňoch nie som schopná dlho spať. Tak som si zvykla na vstávanie pred piatou, že sa to nedá len tak zmeniť. Prvý týždeň po behu som sa pravidelne budila pred piatou, teraz vstávam stále prirodzene bez budíka, je to už síce po piatej, ale stále je to skoro.
Prečítajte si tiež: Život a dielo Miroslavy Kusy
Rady Pre Začínajúcich Ultrabežcov
Aby boli pripravení na všetky podmienky, ktoré môžu v horách nastať. Premýšľať dopredu nad všetkým, čo sa môže stať, aby to človeka nezaskočilo. Aby ste sa niekde nepodchladili len preto, že nemáte so sebou suché tričko. To sú detaily, ale keď napríklad v lete niekde dlho prší, stačia aj rukavice, ktoré veľmi pomôžu. Doma by ste si povedali, že ich nepotrebujete, v horách môžu zachrániť život. Dnes s tým nemám žiadny problém a nepotrebujem niekoho, aby mi s tým psychicky pomohol. Oveľa menej sa sama v horách bojím. Viac sa zaujímam o výškový profil, ale aj o to, akým terénom budem bežať. Oveľa viac rozumiem tomu, čo si so sebou vziať.
Veľmi rýchlo si zvyknem, že som celé dni vonku. Keď som dobehla svoj posledný beh, každý deň som začínala prechádzkami vonku. Pri súťažných ultrabehoch je na štartoch viac mužov. Už nie. Veľmi veľa žien už robí ultrabehy.
Osobné Zázemie
Uľahčuje aj nie. Behy si platíme zo svojho a je to finančne náročné. Ak mesiac nemáte príjem, chýba to. Obaja s manželom sme na voľnej nohe, čas si tak vieme urobiť, ale peniaze v rozpočte chýbajú. Len málo spoluprác mi dáva zmysel, neviem si to tým vykompenzovať. Nedarí sa nám ani zháňať sponzorov, sponzorovali mi beh len raz. Platíme to zo svojho a dáva mi to zmysel, ale asi to nie je dlhodobo udržateľné.
Pre ňu je druhoradé, že som zvládla dvetisíc kilometrov. Dôležitejšie bolo vyzbierať peniaze. Je to skvelý pocit povedať, že som prebehla Alpy, do takéhoto extrémneho behu by som však už nešla. Páči sa mi zdolávanie dlhých trás, ale rovnako sa mi páči aj stráviť niekoľko dní v horách na kopci, na ceste k nejakému vrcholu. Aj toto by mi vedelo dávať zmysel. Prípadne posunúť skúsenosti ďalším, ktorí by sa chceli vydať podobnou cestou veľkých projektov, ktoré pomáhajú.
Lenka Poláčková pochádza z Beluše. Je moderátorka a hobby ultrabežkyňa. Vyštudovala herectvo. Účinkovala v českých i slovenských seriáloch, najmä moderuje. Je autorkou dvoch kníh - Nájdem odvahu a Viac odvahy. Cesty, ktoré prešla: 770 km Cestou hrdinov SNP, 880 km hrebeňom Pyrenejí - GR11, viac ako tisíc km cez Skalnaté hory po stopách zlatej horúčky. V Peru bežala v nadmorskej výške 3500 - 5000 m n. m.