Medzi jadrové zbrane sa niekedy radia aj zbrane, kde štiepny materiál slúži iba ako zdroj rádioaktívneho zamorenia cieľovej oblasti.
Princíp fungovania atómovej bomby
Skladá sa z dvoch alebo viacerých spočiatku od seba oddelených kusov čistého štiepneho materiálu (235U alebo 239Pu) v podkritickom množstve.
- 235Urán sa vyskytuje v prirodzenom uráne na 0,71 %, preto sa musí vyrábať v špeciálnych zariadeniach.
- 239Plutónium sa získava v špeciálnych reaktoroch.
Existuje ešte iný spôsob spustenia atómovej bomby: Z kritického množstva sa rýchlo odstránia látky absorbujúce neutróny (napr. Reťazová reakcia v obidvoch prípadoch spustenia spôsobí v priebehu 5x10−6 sekúnd atómovú detonáciu pri teplote 50 miliónov kelvinov a pretlaku 1 milión barov.
História vývoja a rozšírenia
Ako prvá krajina vyrobili atómovú bombu Spojené štáty v roku 1945. Neskôr túto zbraň získali Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India a Pakistan. Podľa všetkého túto zbraň vlastní aj Izrael, ktorý sa k tejto téme odmieta oficiálne vyjadriť. Kórejská ľudovodemokratická republika sa 10. februára 2005 priznala že sa jej takisto podarilo vytvoriť atómovú bombu. Niektoré štáty východnej Európy získali následkom rozpadom Sovietskeho zväzu jadrové zbrane, väčšinou ich však predali späť Rusku (Ukrajina, Bielorusko).
Cár bomba - kráľovská demonštrácia sily
Cár bomba (rus. Царь-бомба) bola najsilnejšia vodíková bomba sveta sovietskej výroby. Pôvodné sovietske kódové označenie bomby bolo Ivan (Иван) alebo Váňa (Ваня), oficiálne označenie je АN602 (rus АН602), RDS-220 alebo Arzamas-16. Vyskytuje sa aj označenie "výrobok 202" (изделие 202). Názov Cár bomba vznikol mimo vtedajšieho Sovietskeho zväzu ako parafráza na gigantické, ale úplne nepraktické výrobky cárskeho Ruska - Cár zvon a Car-puška. V samotnom ZSSR sa zaužívala aj prezývka Kuzkina mať, ktoré vzniklo na základe výroku Nikitu Chruščova „my ešte ukážeme Amerike Kuzkinu mať“ po jeho pobyte na Kube počas Karibskej krízy.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Cár bomba bola viacstupňová vodíková bomba typu Teller-Ulam. Pôvodne bola koncipovaná ako trojstupňová, ale neskôr sa z dôvodu obmedzenia rádioaktívneho spadu odstránil tretí stupeň zo štiepneho materiálu (238U) a nahradil sa oloveným plášťom. Existovali tiež obavy, že výbuch v úplnej konfigurácii by mohol narušiť zemskú kôru v oblasti skúšok. Úpravou sa znížil aj výkon bomby z vypočítaných 100 až 150 Mt TNT na výsledných 50 - 60 Mt TNT (podľa amerických výpočtov 57 Mt).
Treba podotknúť, že pri takto výkonných náložiach je odhad trinitrotolového ekvivalentu vždy len orientačný, nakoľko neexistuje vhodná mierka. O skutočnom výkone RDS-220 sa preto dajú viesť spory, rôzne pramene referujú o rôznych odhadoch; napríklad Chruščovovi referovali o výkone 100 Mt, iné zdroje odhadujú výkon na 75 až 120 Mt. Nie je ale zrejmé, či myslia pôvodnú trojstupňovú konfiguráciu, alebo použitú dvojstupňovú. Časť bomby, zodpovedná za rádioaktívny spad (štiepna časť), predstavovala len 3 % celej bomby, zvyšok energie bol vytvorený syntéznou reakciou s pomerne malým rádioaktívnym spadom. Preto je táto bomba považovaná paradoxne za „najčistejšiu“ dosiaľ odpálenú termonukleárnu nálož, v pomere k jej výbušnému výkonu.
Konštruktérmi bomby boli akademik Julij Borisovič Chariton, Igor Vasilievič Kurčatov, Andrej Dmitrijevič Sacharov, Viktor Adamskij, Jurij Babajev, Jurij Trunov a Jurij Smirnov. Výskumné práce na zostrojení termonukleárnej bomby s výkonom nad 100 Mt začali už v roku 1954. Bomba potom bola vyvinutá a postavená v rekordne krátkom čase, za 14 týždňov po tom, čo Nikita Chruščov schválil projekt 10. júla 1961.
Veľkou výzvou pri konštrukcii tejto bomby bola konštrukcia a výroba padáku, ktorý musel uniesť 27 ton ťažkú bombu. Padák bol trikrát väčší ako padák, na ktorom pristávajú kozmické lode Sojuz. Dodnes neexistuje podobný padákový systém s porovnateľnou nosnosťou, rýchlosťou a výškou použitia. Svojou explozívnou silou 40 - 60 Mt TNT bola približne 3 700-krát silnejšia než bomba Little Boy, zhodená na Hirošimu, ktorej explozívna sila sa odhadovala na 13 kt TNT.
Sovietsky zväz mal k dispozícii sériovo zavedené bombardovacie lietadlo, schopné niesť bombu takej hmotnosti - špeciálne upravený štvormotorový turbovrtuľový strategický bombardér Tupolev Tu-95V . Z vojenského hľadiska bola táto bomba pre jej veľkú hmotnosť a rozmery použiteľná veľmi obmedzene. Bomba Cár slúžila najmä ako demonštrácia sily a možností v studenej vojne.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Bomba bola odpálená 30. októbra 1961 o 11:32 hod. moskovského času počas zasadania XII. zjazdu KSSZ na testovacom polygóne v zátoke Miťjušicha na ostrove Nová Zem. Bomba bola zhodená z výšky 10 500 m a jej pád, trvajúci 188 sekúnd, bol zbrzdený padákom, aby lietadlo malo dostatok času opustiť miesto výbuchu. Nosič, Tu-95V sa stihol vzdialiť zhruba 39 km, sprievodný prieskumný prúdový Tu-16, ktorý odhodenie filmoval, takmer 53 km. Explózia sa uskutočnila približne vo výške 4 500 m.
Ohňová guľa sa dotkla zemského povrchu a mala polomer 4,6 km. Energia sa uvoľnila približne za 40 nanosekúnd a okamžitý výkon dosiahol okolo 5,4.1024 wattov, čo predstavuje približne 1 % výkonu Slnka. Atómový hríb dosiahol krátkodobo výšku približne 64 km, jeho stabilná výška sa ustálila medzi 40 a 50 km. Seizmická tlaková vlna spôsobená výbuchom bola taká silná, že bola merateľná aj po treťom obehu Zeme. Oblasť totálnej deštrukcie siahala do vzdialenosti 25 km.
Explózia 50 Mt bomby pri jasnom počasí spôsobuje popáleniny 3. stupňa do vzdialenosti 100 km od epicentra. Jeden kubický meter trinitrotoluénu váži 1 650 kg. Ak by sme chceli dosiahnuť rovnakú explóziu ako cár bomba s konvenčnými trhavinami, musela by sa odpáliť kocka z výbušniny TNT o dĺžke strany 326 m, čo zodpovedá 34,5 mil. m³. Bola 3000-krát silnejšia ako Hirošimská. Cár bomba je najsilnejšia atómová zbraň v histórii ľudstva.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
tags: #najskazonosnejsia #zbran #na #svete