Napísať o histórii poľovníctva v Uníne nebola ľahká úloha. Poľovnícke združenie má už 70. ročnú históriu, ale sa zachovalo len málo podkladov a na druhej strane skutočnosť, že zo zakladateľov už nikto nežije. Pri spracovaní podkladov som využil poľovnícku literatúru, odborné časopisy a podklady od OV SPZ Senica a OKO SPZ Skalica.
Z miestnych zdrojov to boli najmä údaje z obecnej kroniky, kroniky PZ Unín a zápisnice z činnosti PZ Unín, PZ Unín Lipky a PZ Pavlov. Ďalším zdrojom informácií boli spomienky najstarších občanov obce, ktorí sú pamätníkmi týchto rokov. Významne prispel i najstarší žijúci funkcionár PZ p. Alojz Móro.
Nechceme len spomínať, ale v duchu odkazu Sv. Huberta pokračovať v aktivitách na úseku poľovníckej, kultúrno - spoločenskej i budovateľskej činnosti v našej obci. „ Lovu a lesu zdar !
Už v dávnoveku mal človek - lovec pred prírodou i zverou v nej žijúcou prirodzenú úctu. Pochopil, že je zdrojom jeho života a tak sa k nej aj choval. Preto máme dodnes v pamäti postav z gréckej mytológie, ktoré potvrdzujú tento vzťah. Medzi najznámejšie postavy patrila i Diana - bohyňa lovu, ďalej veľký lovec Nimród, staroslovenská bohyňa Deva, Sv. Hubert a ďalší.
Vznikajú kráľovské revíri na lov zveri. V rokoch panovania Štefana I .Svätého / 1000- 1038/ sa dve tretiny územia stávajú majetkom panovníka. Do tohto času na našom území mohol zver loviť každý. Od XI. storočia začína panovník dávať do vlastníctva časť svojich revírov rôznym cirkevným osobám a inštitúciám. Tento systém platil až do roku 1218.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Začali sa však budovať rôzne osady, ktoré sa špecializovali na chov sokolov, psov a koní. Už v tomto období sa musel adept poľovníctva podrobiť skúške, ktorá mala slávnostný charakter. Kandidát sa musel 3 roky pripravovať u majstra - poľovníka. Po úspešnej skúške bol pasovaný za poľovníka.
V rokoch 1265- 1270 panovník vydal zákaz lovu jeleňov, diviakov a ďalšej veľkej zveri. Do začiatku XVIII. storočia však stále bez obmedzenia poľovali mešťania, čo sa však nepáčilo feudálom a v roku 1729 si na panovníkovi vynútili Dekrét o poľovníctve a vtáčnictve. Dekrét vydaný Karolom III.
Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú poľovníctvo pod prísnu ochranu. Pytliactvo sa už považuje za krádež. V roku 1802 panovník František II. Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. Od roku 1883 poľovnícke privilégia veľkostatkárov zanikajú a právo poľovníctva sa viazalo na vlastníctvo pôdy, alebo jej prenájom.
Bol prijatý zákon o poľovníctve el. XX/1883 , ktorý bol platný 51 rokov. Bol rozšírený čas hájenia zveri, a postaral sa o ochranu záujmov poľných a lesných hospodárov i rybničného hospodárstva Zvýšená bola právomoc krajinských a okresných úradov. Boli spresnené právomoci urbárskych spoločností i náhrada škôd spôsobenej zverou. Boli vydane predpisy k preprave diviny a zriadená funkcia lesných a poľných hájnikov. Poľovné právo sa stáva nedeliteľným príslušenstvom vlastníctva pozemku.
V 19.storočí boli stavy veľkej zveri boli nadmerným lovom a pytliactvom zdecimované. Preto veľkostatkári začínajú na našom území budovať zvernice a privážajú sa cudzie druhy zveri napr. daniel a muflón. Zakladajú sa aj v našom regióne.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Manžel Márie Terézie František Lotrinský okrem zakladania manufaktúr sa venoval aj intenzívnemu chovu a lovu zveri. Na svojom Holíčskom panstve neďaleko obce Kopčany vybudoval zariadenie na odchyt a chov divokých kačíc. Podobne sa venoval i zakladaniu bažantníc. Po tých sa názov „bažantnice“ zachoval aj ako názov miestnej časti v Holíči, Hodoníne, Skalici i ďalších obciach regiónu.
Knieža Christian Hohenlohe kúpil v roku 1883 lendacký a javornícky majetok a stal sa tak kráľom Severných Vysokých Tatier. V roku 1923 ulovil na Slovensku za tri týždne 29 srncov a 3 jeleňov. Veľkostatkár Ján Pálfy, ktorý žil na zámku v Budmericiach, podľa záznamov z jeho denníka za 54 rokov na Slovensku ulovil 3l3 jeleňov, 112 jeleníc, 45 kamzíkov, 28 kamzíc, 3 danielov, 7.363 bažantov, 1O.334 jarabíc, 1.316 králikov, 15 dropov, 72 divých husí, 1.176 divokých kačíc, 2l8 slúk, 553 prepelíc, 5l hlucháňov, 14 tetrovov, 1 medveďa, 144 diviakov, 3 orlov, 4 muflónov.
Na základe získaných informácií možno konštatovať, že poľovnícka činnosť do vzniku Československa bola pomerne živelná a prebiehala prevažne na súkromných majetkoch ich vlastníkov. V rokoch 1867 -1868 bola na Slovensku vykonaná komasácia lesov. Boli rozdelené na panské, sedliacke a domkárske. Tieto názvy sa v Unínských Urbároch zachovali dodnes.
Na Slovensku začali vznikať prvé poľovnícke a strelecké spolky. Medzi najstaršie pokusy o vznik poľovníckych spolkov treba spomenúť rok 1834 kedy vnikol Czerhát Košice .V roku 1885 bol založený Košický poľovnícky spolok. Poľovnícky spolok v Skalici mal v roku 1883 výmeru 3.100 ha poľa 1.490 ha lesa. Ročne sa lovilo 80 - 100 ks.
Do roku 1914 sa aj v našom regióne organizovali cisárske poľovačky. Organizovala ich domáca i zahraničná šľachta. Ich strediskom bol zámok v Holíči, ktorý bol majetkom cisára. Až v roku 1913 po zásahu unínskeho richtára Jána Móru si gazdovia najali advokáta.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Dňa 27. augusta 1920 sa za prítomnosti 34 záujemcov konalo prvé zasadanie Loveckého ochranného spolku. Ustanovujúca schôdza LOS schválila návrh stanov a bola zvolená prípravná komisia. Stanovy celoslovenskej organizácie Loveckého ochranného spolku boli schválené 21.októbra 192O Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska. Na ustanovujúcom zasadaní dňa 10.decembra 1920 bolo zvolené predsedníctvo. predsedom sa stal generál zdravotníctva MUDr. Jozef Červíček.
Poslaním spolku bolo podporovať výkon poľovníctva podľa platných zákonov. Ako prvý problém riešilo čas hájenia zajacov a úpravu cien diviny keď 1 kg. hovädzieho mäsa stal trojnásobok ceny diviny. Tento spolok sa od roku 1922 stal odborným zástupcom v priestupkových veciach týkajúcich sa poľovníctva. V tomto roku boli zavedené zbrojné listy. V okresoch postupne vznikali ďalšie LOS. V roku 1925 ich bolo už 25 a mali 2.568 členov.
Samostatná poľovnícka organizácia vznikla v Čechách až v roku 1923. Obe organizácie sa 31.12.1934 zlúčili a na Slovensku organizácia zmenila názov na Zemský zväz Loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku, ktorý platil až do roku 1945. Zmenili a doplnili sa podmienky pre vydávanie zbrojných preukazov Pre zaujímavosť uvádzame kedy nebolo možné zbrojný preukaz vydať. Ak uchádzač nebol duševne a fyzicky schopný. Bol mladší ako 21 rokov. Spáchal trestný čin proti úradom a osobám a bol obvinený z pytliactva. Držal nedovolene zbrane aj po dvojnásobnom potrestaní.
Dňa 25.6.1929 Národné zhromaždenie ČSR schválilo Zákon o poľovníctve, ktorý vymedzil právomoci krajinským úradom. V tomto období krajinský prezident v Bratislave vydal nariadenie 5075/1933 o hájení lovnej zveri na Slovensku. Časopis Lovec vychádzal slovenskom i maďarskom jazyku. Vychádzal dva krát mesačne. Po rozpade Československa sa na valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku, ktoré sa konalo 18.6.1939 v Bratislave opäť menil názov poľovníckej organizácie na Zväz loveckých a ochranných spolkov na Slovensku. Jeho úradujúcim predsedom sa stal Ing.
V roku 1934 bolo na Slovensku evidovaných 79 poľovných revírov. Aj v obci Unín boli pre pole a vinohrady určený hájnici. Dňa 18.mája 1934 bol vo veku 68 rokov zavraždený poľný hájnik Martin Janúfka v časti Korytá za tehelnou na Holcmanovom pozemku. Od 1.l.1937 bolo poľovné právo znova prideľované formou dražby. Už vtedy vedľa seba pôsobili dve poľovnícke združenia.
K roku 1946 sa viaže tradícia, že úspešní absolvent poľovníckych skúšok bol prijímaný za “ člena poľovníckeho cechu“. Už vtedy sa zaužíval zvyk pasovať poľovníka za lovca jeleňov, diviakov, srncov , hlucháňov a pod. Pasovanie sa konalo vždy po ulovení prvého kusu jednotlivých druhov zveri.
V roku 1947 bol prijatý tzv. Ďurišov zákon č.225/1947 Zb. o poľovníctve ktorí položil základ systematickej činnosti na úseku ľudového poľovníctva na Slovensku. V povojnových rokoch i v našom chotári žilo veľa srnčej zveri, zajacov, králikov a jarabíc. V tomto období bol novelizovaný zákon o poľovníctve č.23/1962 Zb. a členmi PZ sa stali občania obce Unín.
V revíre PZ Pavlov bol realizovaný chov danielej zveri. Danielia zver sa postupne rozšírila aj do okolitých revírov. Veľmi dobré podmienky našla i v Unínských urbároch a vo Vinohradoch. Pred 7O rokmi presne 27. decembra 1938 sa podľa záznamu na str.9l Kroniky obce Unín sa zišlo 14 občanov obce Unín, ktorí si za 6.tisíc korún prenajali poľovnícke právo v unínskom chotári od veľkostatkára Kudrnu z Hodonína.
Po skončení vojny sa 23.2.1946 stretli zástupcovia Čiech, Moravy a Slovenska na spoločnej schôdzi aby položili základ novej Československej mysliveckej jednote (ČMSJ), dohodu o stanovách a sídle ústredia. Prvé povojnové valné zhromaždenie na Slovensku sa konalo 12.4.1947 na Sliači. Vznikol opäť nový názov organizácie Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku a za predsedu bol zvolený Dr. Ivan Dula.
Dňa 22.6.1969 bol na ustanovujúcom zjazde odsúhlasený súčasný názov našej organizácie Slovenský poľovnícky zväz. Za predsedu bol zvolený JUDr. Štefan Teren. Ide o občianské združenie, ktoré nie je poľovníckou organizáciou, ale chceme združovať na báze DOBROVOĽNOSTI poľovnícke organizácie na Slovensku, ktorých je v registri Min. pôdohospodárstva cca 950. Členovia tíchto organizácií sú však aj z dôvodu poistného aj členmi SPZ, pretože sa nemôžu výhodne poistiť, iba v SPZ alebo v SLOS Pribina.
Článok napísaný Ľubomírom Bednaričom z Asociácie poľovníckych organizácií Slovenska (APOS) je zhlukom zavádzajúcich informácií, ktoré tendenčne zovšeobecňuje a účelovo podsúva s cieľom rozvrátiť organizáciu poľovníctva bez toho, aby poznal elementárne zásady fungovania poľovníckej samosprávy v súčasnosti a právneho stavu v oblasti riadenia poľovníctva. To všetko v čase, keď si organizované poľovníctvo na území Slovenska pripomína 100.
APOS už niekoľkokrát písal o vymyslených poplatkoch, monopole klubov, delení majetku či o odborných a morálnych predpokladoch demokraticky volených funkcionárov poľovníckej samosprávy. Samotná APOS, ktorá vznikla v roku 2017, vo svojich Stanovách uvádza, že „účelom tejto organizácie je presadzovanie oprávnených záujmov a potrieb zboru zakladateľov, klubov, ich práv a slobôd týkajúcich sa právnických osôb“.
Členstvo v organizácii je dobrovoľné, avšak ide o zoskupenie výlučne právnických osôb, bez možnosti priameho členstva osôb fyzických. Ponúkaná alternatíva takéhoto „združovania“ poľovnícku verejnosť doteraz veľmi nepresvedčila, nakoľko celkový počet právnických osôb združených v APOS je v súčasnosti 3, slovom -TRI-! Teda o tom, či ide o skutočnú pomoc slovenskému poľovníctvu by sa dalo polemizovať už pri získavaní základných verejne prístupných informácií o tomto zoskupení.
Zamieňať si právo na názor, s právom na šírenie dezinformácií, presahuje hranicu tolerancie mnohých individuálnych i kolektívnych členov SPK, navyše keď je vecne i formálne načasované tak, aby v roku 100. výročia založenia organizovaného poľovníctva na Slovensku znehodnocovalo jeho tradičné hodnoty - jednotu, odbornosť a tradície.
Poplatky: Poľovníci - fyzické osoby platia členské poplatky poľovníckym organizáciám (PO) s celoslovenskou pôsobnosťou v ktorých sú združení, napr. Slovenský poľovnícky zväz (SPZ), Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina (SLOSP) a iné. Celoslovensky pôsobiace poľovnícke organizácie, napr. SPZ alebo SLOSP platia za každého svojho člena pre Slovenskú poľovnícku komoru (SPK) 3 €/ročne. Ak však fyzická osoba nechce byť členom PO ale chce byť priamo členom SPK zaplatí členský príspevok 20 Eur ročne.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že členské do SPK platia aj právnické osoby, ktoré užívajú poľovný revír a to podľa obhospodarovanej výmery v priemere 0,11 Eur/ha. Členské pre právnickú osobu bez revíru predstavuje paušálne 30.- Eur ročne. Všetky poplatky sú určené na zabezpečenie financovania jednotného riadenia a plnenia úloh preneseného výkonu štátnej správy v oblasti poľovníctva, určuje a schvaľuje ich na základe kompetencie vyplývajúcej pre SPK zo zákona a Stanov SPK, najvyšší kolektívny orgán SPK - Snem SPK.
Ak by užívatelia poľovných revírov, ktorých príjem z predanej diviny, poplatkového odstrelu, predaných povoleniek a pod. je mnohonásobne vyšší, neplatili schválené poplatky, poľovníctvo na Slovensku so zákonnými povinnosťami by nemalo z čoho fungovať. Je logické, že organizácia činnosti viac ako 63 000 členov nemôže byť zabezpečovaná bez finančných zdrojov. Štát na poľovníctvo finančne neprispieva!
Výkon jednotnej poľovníckej samosprávy je plne zabezpečený formou samofinancovania bez nárokov na štátny rozpočet. SPK disponuje pravidelne aktualizovanou databázou údajov a dokáže zabezpečovať výkon činností prostredníctvom svojich organizačných zložiek. Len SPK ich má takmer 100 a ďalších 2 000 funkcionárov, ktorí svoju prácu vykonávajú buď bez nároku na odmenu, alebo za jednorazový poplatok, ktorý pokrýva výhradne cestovné náklady a stravu.
Poplatky od užívateľov revírov slúžia na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy pri rôznych administratívnych úkonoch, organizovaní skúšok z poľovníctva, praktických skúšok zo strelectva, kontrolných streľbách, skúšok poľovnej upotrebiteľnosti psov, poľovníckych, streleckých, kynologických a osvetových podujatiach, školeniach, konferenciách, nákupe liečiv pre zver, soli, tlačív, kníh návštev revíru a v neposlednom rade pri mediálnej komunikácii, bez ktorej by poľovníctvo (podľa vyjadrení niektorých politikov) na Slovensku nemalo svojho advokáta a už nefungovalo.
APOS, či ZPO Hubert nie sú PO, sú len združením právnických osôb a SPK neplatia nič, avšak vo svojich stanovách uvádzajú, že zdrojom ich majetku sú aj členské príspevky. Členstvo v SPK: Členstvo v komore je charakterizované ako nepriame povinné členstvo vzhľadom na úlohy a poslanie komory. Ak má samospráva zabezpečovať jednotné riadenie poľovníctva formou preneseného výkonu štátnej správy je prirodzené, že musí mať dosah na všetkých držiteľov poľovných lístkov nielen z dôvodu koordinácie a kontroly výkonu ich oprávnení, ale najmä z dôvodu povinnosti komory zabezpečiť rovnakú možnosť pre všetkých členov na tejto kontrole a koordinácii sa zúčastňovať.
Každý má mať právo a možnosť zúčastniť sa ako člen SPK demokratických volieb, v rámci ktorých členská základňa volí svojich zástupcov do orgánov a odborných komisií OPK. Každý občan sa však stáva poľovníkom a držiteľom poľovného lístka dobrovoľne, na základe svojho osobného rozhodnutia.
Ak im poskytne iná poľovnícka organizácia zabezpečenie činností, ktoré preferujú, majú možnosť stať sa jej členom kedykoľvek sa tak rozhodnú. Teda držiteľ poľovného lístka môže byť členom SPK priamo alebo prostredníctvom organizácie, ktorá je členom SPK. Preto nejde o žiadne dvojité členstvo ani dvojité odvádzanie poplatkov.
Ako by bolo možné zabezpečiť osobnú zodpovednosť, disciplínu a poriadok pri manažmente, starostlivosti, ochrane a selekcii populácií vo voľnej prírode, keby sa zrušil fungujúci systém vzájomnej kontroly vo vnútri poľovníckej komunity?
Podotýkame, že SKS pri SPK je stále jedinou poľovníckou organizáciou zaoberajúcou sa sokoliarstvom na Slovensku spĺňajúcou zákonné podmienky. Slovenský klub sokoliarov (SKS) pri SPZ sa po prijatí zákona o poľovníctve v roku 2010 pretransformoval na PO, pretože vo svojich Stanovách má i lov zveri. SKS pri SPZ, keďže je členom SPK, zmenila svoj názov na SKS pri SPK. V súčasnosti je v SKS pri SPK 99% pôvodných členov.
SKS pri SPK má všetky dokumenty potrebné k svojej činnosti zosúladené s platnou legislatívou a v jej zmysle na základe písomných žiadostí schválené SPK, ktorá riadi sokoliarstvo v SR podľa zákona o poľovníctve. Navyše SKS pri SPK je držiteľom osvedčenia o zápise sokoliarstva do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a v roku 2021 má byť zaradené spolu s ďalšími krajinami na svetový zoznam UNESCO.
Predlžovanie poľovných lístkov: sa deje každoročne vo všetkých vyspelých krajinách Európy a to v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku. Naši poľovníci majú možnosť výberu od 1 až po 10 rokov platnosti poľovného lístka. S predlžovaním platnosti PL súvisí aj povinnosť byť poistený.
Výkon práva poľovníctva patrí zo zákona o poľovníctve vlastníkovi nie SPK. Sme presvedčení, že obchodné súťaže nie sú ideálnym prostriedkom na výber, lebo miestni poľovníci nemajú častokrát šancu konkurovať solventným právnickým alebo fyzickým osobám, uchádzajúcim sa o užívanie poľovných revírov.
Spotreba financií: SPK je nezisková organizácia a každoročne predkladá výsledky hospodárenia za ústredie SPK Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Od júla 2020 za celú SPK aj Ministerstvu financií SR. Výnosy a náklady celej SPK spolu so svojimi organizačnými zložkami sú verejne prístupné na webovej stránke SPK. Dozor a kontrolu nad čerpaním rozpočtu vykonávajú Dozorné rady všetkých 60-tich OPK a na centrálnej úrovni Dozorná rada SPK, ktoré predkladajú správy o činnosti a hospodárení najvyšším kolektívnym orgánom samosprávy na regionálnej i centrálnej úrovni.
Funkcionári SPZ a SPK: sú riadne volenými zástupcami užívateľov poľovných revírov a nezaradených poľovníkov demokratickým spôsobom, tajnou voľbou a systémom zdola nahor. Každé voľby sa vykonávajú podľa Stanov SPK, v súlade s kolektívnymi orgánmi schváleným volebným, organizačným a rokovacím poriadkom.
Chovateľské kluby prostredníctvom poradcov chovov dôsledne dbajú na dodržiavanie zdravia u plemien, ktorých chov majú na základe poverenia vo svojej správe. Týmto spôsobom je organizovaný chov jedincov jednotlivých plemien. Zároveň SPZ ako člen SPK spolupracuje s jej organizačnými zložkami pri organizovaní skúšok poľovnej upotrebiteľnosti, kde zúčastnené psy musia preukázať vlastnosti a výcvik v takom rozsahu, aby boli použiteľní v poľovníckej praxi pri výkone práva poľovníctva.
Cieľom chovu je chovať psov takých, aby zodpovedali exteriérovému a pracovnému štandardu plemena a pre využitie v chove eliminovať jedince, ktoré sa vyskytnú ako extrém na niektorej strane krivky, aby si plemeno v celej populácii zachovalo svoje podstatné črty.
Zástupcovia APOS, či ZPO Hubert, už v minulosti zápasili s povinnosťou byť niekde organizovaní. Ich odpor byť zastrešení a organizovaní bol v minulosti u SPZ, dnes v SPK. V snahe presadiť sa, deklarujú, že sú to organiz...
Aké orgány má občianske združenie?Dobrý deň, v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, je v zásade na členoch občianskeho združenia usporiadať vnútorné vzťahy, vrátane vytvorenia jeho orgánov. Jedinou podmienkou je označiť v stanovách ako i v návrhu na registráciu spôsob ustanovovania orgánov, ich pomenovanie a označenie funkcionárov oprávnených konať v mene združenia.
Verejnoprávny charakter podporuje zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ktorý prostredníctvom svojho ust. § 41 a nasl. vytvára komorový systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona) a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým, že podriaďuj ...
Účelom zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 1) je upraviť podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej l ...
V súčasnosti podporuje text zák. č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z.z.).
tags: #najvyssi #organ #polovnicke #organizacie