Na našom území nájdete praveké osídlenia, hradiská, pozostatky rímskych pevností aj iné miesta historicky významných nálezov.
Archeologické lokality na Slovensku
Mestské múzeum v Seredi má v súčasnosti päť stálych expozícií. V dvoch stálych archeologických expozíciách História Serede sa začala na Mačianskych vŕškoch a Hrad Šintava sú vystavené exponáty zapožičané z Vlastivedného múzea v Galante.
História Serede sa začala na Mačianskych vŕškoch
Prvá z nich mapuje prehistóriu regiónu od skončenia doby ľadovej až po príchod Avarov a Slovanov. Nálezy sú zo Serede i jej okolia, niektoré pochádzajú aj z oblasti po hranicu územia Šale a Senca.
Z doby ľadovej sú vystavené pozostatky mamutov, lesného slona, zubra a obrovského jeleňa. Z doby kamennej z obdobia paleolitu a mezolitu sú vystavené nálezy z piesočných dún tzv. Mačianskych vŕškov kamenné nástroje - hroty, čepieľky, škrabadlá a rydlá.
Z neolitického osídlenia kamenné drvidlá, sekery a sekeromlaty, z eneolitického osídlenia v Seredi - Dolnej Strede je vystavená kópia venuše - hlinená plastika ženy veľkosti 10,5 cm. Z doby bronzovej sú vystavené hrobové nálezy - bronzové šperky, hlinené a kamenné nálezy a časť zásobnice so zuhoľnateným obilím. Ojedinelý je nález bronzovej dýky v Seredi - Dolnej Strede v polohe „Vŕšky“.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Z doby železnej halštatskej je vystavená misovitá hrobová keramika. Z mladšej doby laténskej sú nálezy z keltského kostrového pohrebiska vyzbrojeného bojovníka - bronzové krúžky, železná spona, polovica železnej puklice, kostené šidlo a kančie kly. Z doby rímskej sú vystavené germánske hrobové nálezy - hrot šípu, bronzové spony, pracky, kovania, zlomky bronzových predmetov - cedník, naberačky, konvica, vedro, rôzne kovania, spony a bodce. Vystavená je i kópia náhrobnej stély Quinta Atilia Prima, vojaka rímskej XV. Légie.
Z doby Slovanov a Avarov a zániku Veľkej Moravy sú vystavené hrobové nálezy - bronzové a strieborné šperky, nákončie a keramika s typickou linajkovou a vlnovkovou líniou.
Vodný hrad Šintava
Druhá archeologická expozícia Vodný hrad Šintava je hlavnou expozíciou múzea. Najstaršia písomná zmienka o hrade je z 12. storočia. Prvá písomná zmienka o Seredi je z roku 1313. Osada Zereth vznikla pri hrade Šintava a patrila do šintavského hradného panstva. Mesto Sereď má hrad zobrazený vo svojom erbe.
V expozícii múzea Vodný hrad Šintava sa nachádzajú kópie veduty hradu a mestečka Sereď z roku 1666 a pôdorysného plánu renesančnej pevnosti hradu Šintava z roku 1667. Vystavené sú tu nálezy, ktoré pochádzajú z archeologického výskumu nádvoria seredského kaštieľa. Výskum v rokoch 1984 - 1992 viedol archeológ Jozef Ižóf z Vlastivedného múzea v Galante. Prezentované sú nálezy stredovekého kováčstva - poľnohospodárske a remeselnícke nástroje, kamenné architektonické články z hradu, stredoveké zbrane a vojenské predmety - meč, sekery, jazdecké ostrohy, kopije, hroty šípov do kuší a lukov, guľky do húfnic, hákovníc a pušiek z 15. - 16. storočia.
Vzácne nálezy sú meče z rieky Váh z okolia hradu Šintava, označené zlatými značkami. Z pokladov sú vystavené strieborné uhorské denáre, poľské groše a polgroše a české mince. Nachádza sa tu aj súbor kachlíc a úžitkovej keramiky z 15. - 17. storočia, kostené a kovové predmety, šperky, vzácne sklo a iné nálezy.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Hradisko Molpír
Toto dedičstvo praveku sa nachádza pri obci Smolenice v trnavskom okrese a výlet k nemu tak možno prepojiť s návštevou Smolenického zámku a jaskyne Driny. Praveké hradisko Molpír je dostupné po náučnom chodníku vedúcom od kostola v Smoleniciach a ide o miesto na ploche 12 ha. Tu v 7. storočí p. n. l. príslušníci kalenderberskej civilizácie vybudovali dve predhradia, tri nádvoria, kultové miesto, veže, brány a ďalšie prvky pravekého mesta.
Hradisko je ohraničené vonkajším opevnením, ktoré pozostáva z kamenno- hlinitého valu, ktorý na určitých miestach vystriedal kamenný múr. Vnútorný areál je rozdelený systémom valov a múrov na tri nádvoria. Fortifikácia, najmä časť obkolesujúca tretie nádvorie, pozostávala z mohutného, 2 m širokého kamenného múru a zo zemného násypu s drevenou komorovou konštrukciou, tiež so šírkou 2 m, ku ktorej boli z vnútornej strany pristavané tesne vedľa seba v jednom rade obydlia a výrobné objekty.
Vstupná brána na akropolu mala šírku 2 m, po oboch jej stranách sa nachádzali veže s veľkosťou 2 x 4 m, ktorých výška pôvodne dosiahla asi 3 m. Predpokladá sa, že na múre a tiež na oboch vežiach sa nachádzala palisáda. Obytné domy mali prevažne obdĺžnikovitý tvar s rozmermi 6-10 x 3-3,5 m. Boli medzi nimi zrubové aj kolové stavby. Domy s kolovou konštrukciou mali steny vypletené prútmi a obmazané hlinou z oboch strán.
Hradisko na Molpíre mohlo mať pôvodne okolo 600 až 700 obyvateľov. Medzi domami sa nachádzalo aj kultové miesto s veľkosťou 20 x 5-6 m, ktoré bolo pôvodne prestrešené a jeho stena smerom do areálu hradiska bola vytesaná do skaly. Materiálna kultúra obyvateľov bola nielen bohatá, ale práve vďaka blízkym a vzdialeným kontaktom aj rôznorodá a svojbytná.
Medzi najdôležitejšie predmety, ktoré sa našli počas výskumu patria rôzne ozdoby tela a odevu, šperky, zbrane a súčasti výzbroje i konského postroja. Veľká koncentrácia týchto nálezov mimoriadneho významu zo skúmaných objektov dovoľujú vysloviť myšlienku, že toto miesto obývala skupina vyvolených žien a mužov s vysokým sociálnym postavením.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Hradisko zaniklo pravdepodobne náhle pri katastrofe, v dôsledku čoho sa zachovalo na mieste s mohutnou deštrukčnou vrstvou množstvo predmetov dennej potreby a inventára obydlí. Z náleziska pochádza aj veľké množstvo bronzových hrotov šípov tzv.
Niekoľko stoviek praslenov svedčí o tom, že pradenie patrilo ku každodennej činnosti obyvateľov hradiska. Okrem výroby priadze bolo aj zhotovovanie textilu veľmi dôležitou hospodárskou činnosťou. Početné nálezy tkáčskych závaží v niektorých objektoch dokladajú existenciu tkáčskych stavov. Zaujímavým nálezom sú aj zdobené tkáčske závažia - idoly, ktoré neboli súčasťou tkáčskeho stavu a ich umiestnenie v obydliach malo iný význam. Ide o ojedinelé, bohato zdobené závažia - idoly, ktoré boli nositeľmi osobitej symboliky a dokladajú kultový význam tkania.
Z nálezového súboru sa zachovali početné celé nádoby a tiež obrovské množstvo črepov. Medzi charakteristické typy patria veľké nádoby - zásobnice, ktoré slúžili na uskladnenie obilia a potravín. Ďalej sa našli rôzne typy hrncov, šálok, mís a tanierov. Mnohé z nich sú zdobené tuhovým maľovaním, rytými líniami, žliabkami alebo plastickou výzdobou.
Tabuľka archeologických kultúr na Slovensku
Vyznať sa v pojmoch ako lužická kultúra, laténska doba, halštat, staršia, mladšia doba bronzová, Kelti, doba rímska, sťahovanie národov... je množstvo ľudí, ktorí sa v týchto pojmoch strácajú a nevedia si ich ani len rámcovo zaradiť do pochopiteľnej časovej osi.
Falšovanie pravekých nálezov
Kedysi bolo v našich končinách populárne falšovanie „pravekých“ venuší. Okrem zištných dôvodov často hrala rolu vlastná sláva či romantické predstavy o minulosti a veľkoleposti národa.
Tomáš Michalík z Trenčianskeho múzea v Trenčíne hovorí, že sa falšujú všetky typy archeologických nálezov. V zahraničí sa falšujú aj pazúrikové nástroje. Podobne predmety z mamutoviny, kostí či parohu prechádzajú v zemi takzvanou fosilizáciou. Aj to sa však dá prekabátiť, podobne ako typická zelená patina na údajne starobylých bronzových predmetoch.
Podvodníkom pri výrobe falošných „pravekých“ predmetov nemožno uprieť dôvtipnosť, ktorá sprevádza falšovanie histórie od počiatku. Dnes sa na falšovaní podieľajú profesionálni zločinci a ide o čistý kšeft.
Nelegálny obchod s falošnou históriou tak u nás dnes veselo prekvitá. Archeokriminalitu dnes namiesto polície monitorujú pamiatkari a ľudia z dobrovoľných združení, pričom stoja zoči-voči agresívnym vykrádačom nálezísk, priekupníkom a pašerákom. Bežne sú terčom vyhrážok aj fyzických útokov.
tags: #najznamejsia #pamiatka #z #praveku #zbran