Roger Federer je švajčiarsky tenista, ktorého mnohí považujú za najlepšieho tenistu v histórii tohto športu. Je držiteľom mnohých rekordov a jeho manželka pochádza zo Slovenska. Tento rok na turnaji Laver Cup ukončil svoju bohatú kariéru. Roger Federer oficiálne ukončil kariéru na turnaji Laver Cup 2022, kde odohral svoj posledný zápas vo štvorhre. Zahral si ho so svojim rivalom, ale zároveň skvelým priateľom Rafaelom Nadalom.
Osobný život Rogera Federera
Roger Federer sa narodil 8. augusta 1981 v Bazileji vo Švajčiarsku. Mnohí jeho predchodcovia v tomto veku už nehrávali. Matka Lynette, rodená Durandová, pochádza z Johannesburgu v Južnej Afrike, jej predkovia boli Holanďania a francúzski hugenoti. Bývalá športovkyňa sa s Federerovým otcom Robertom, Švajčiarom pochádzajúcim s Bernecku, stretla počas jeho služobnej cesty v Južnej Afrike. Obaja sú zamestnaní vo farmaceutickej spoločnosti Ciba-Geigy. S rodinou vyrastal v prostredí severošvajčiarskych obcí Birsfelden, Riehen a Münchenstein v pohraničí s Francúzskom a Nemeckom.
Federer má staršiu sestru Dianu, ktorá sa narodila v roku 1979 a pracuje vo Švajčiarsku ako zdravotná sestra. Zaujímavosťou je, že rovnako ako jej brat, je matkou dvojičiek. Federerovým hlavným jazykom je nemčina, ale plynule hovorí aj francúzsky a anglicky - organizuje tlačové konferencie vo všetkých troch jazykoch. Federer má dve občianstva - juhoafrické a švajčiarske. Legendárny tenista si rozhodne na luxus potrpí, čoho dôkazom je aj dom, v ktorom so svojou rodinou býva. Ich nový dom leží blízko zátoky Kemprathner a stál približne 36 - 45 miliónov eur.
Roger Federer je v súkromí milý usmievavý chlapík, ktorý žije so svojou rodinou v Bottmingene. Švajčiarsky tenista sa s ňou zoznámil na olympiáde v Sydney v roku 2000. S manželkou Mirkou má Federer celkovo štyri deti. Tak ako každý profesionálny športovec, tak aj Federer je na Instagrame mimoriadne aktívny a populárny. Už takmer na začiatku svojej kariéry založil Roger Federer aj svoju nadáciu s názvom Roger Federer Foundation.
Fenomenálny tenista vo voľnom čase hráva karty, kriket, stolný tenis a ďalšie športy, rád chodieva na pláž a lyžuje. Je vychovávaný v duchu rímskokatolíckej viery. Počas turnaja Rome Masters 2006 vykonal audienciu u pápeža Benedikta XVI. Rovnako ako iní švajčiarski muži mal absolvovať povinnú základnú vojenskú službu v armáde. V roku 2003 bol však od tejto povinnosti oslobodený, keď sa sťažoval na dlhotrvajúce problémy s chrbticou. V tom istom roku v decembri založil spolu s matkou Roger Federer Foundation, ktorej cieľom je pomáhať deťom najmä v Južnej Afrike. V roku 2005 vydražil raketu, s ktorou vyhral US Open. Výťažok z predaja smeroval osobám zasiahnutým ničivým hurikánom Katrina.
Prečítajte si tiež: Svetový pohár v biatlone
Od detstva je fanúšikom futbalového klubu FC Basel a národného futbalového tímu. V mladosti vystriedal veľa športov. Okrem iného sa venoval aj bedmintonu a basketbalu. Vďaka týmto športom si rozvíjal koordináciu oka a motoriky, periférneho videnia a tiež zlepšil flexibilitu - pri tenisových úderoch inak pevného zápästia, ktoré neskôr využíval pri niektorých svojich „zázračných úderoch“. Federer sa netajil ani tým, že je vášnivým hráčom kriketu. Dvakrát sa stretol s indickým hráčom Sačinom Tendulkarom, považovaným za jedného z najlepších kriketistov všetkých čias. Počas svojej profesionálnej kariéry sa jeho priateľom stal americký hráč golfu Tiger Woods, považovaný za jedného z najlepších hráčov golfu vôbec. Federerovými tenisovými vzormi bol Boris Becker a Stefan Edberg.
Profesionálna kariéra Rogera Federera
Jeden z najlepších tenistov sveta začal hrať tento šport už v šiestich rokoch. Až do dvanástich rokov hral súbežne s tenisom tiež futbal, neskôr sa rozhodol pre tenis. V štrnástich rokoch sa stal tenisovým šampiónom Švajčiarska a bol vybraný, aby trénoval v Swiss National Tennis Center v Ecublens. Tri roky (1996 - 1998) pôsobil na juniorskom okruhu. Počas tohto obdobia má na konte deväťdesiatjeden hlavných zápasov v dvojhre a päťdesiatdeväť v štvorhre.
Rogerovým debutom grandslamovej kariéry sa stal Australian Open 1998, keď mal šestnásť rokov. Počas dvojhry sa mu podarilo prebojovať do semifinále, kde ho vyradil Švéd Andreas Vinciguerra. Na parížskom French Open 1998 ho hneď v úvodnom kole vyradil Čech Jaroslav Levinsky 4-6, 7-5 a 7-9. Dovtedy najlepší grandslamový výsledok dosiahol vo Wimbledone 1998, kde získal „double“ - dva tituly. K piatim turnajovým víťazstvám z juniorskej dvojhry patrí tiež trofej na floridskom Orange Bowlu 1998 kategórie osemnásťročných v Key Biscayne, keď vo finále zdolal Argentínčana Guillerma Coriu.
V roku 1999 sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčka ako najmladšiemu v histórii (skončil na 95. mieste). V grandslamovej štvorhre debutoval vo Wimbledone 1999, kde spolu s Austrálčanom Lleytonom Hewittom došli do osemfinále. Rok 2000 znamenal účasťou vo finále v Bazileji a Marseille potvrdenie vkladaných nádejí v Rogera. Počas turnaja na olympiáde v Sydney napriek veľkému boju o bronzovú medailu nestačil na Francúza Di Pasquala a skončil teda na štvrtom mieste. V apríli 2000 sa tenista rozhodol opustiť švajčiarsky klub Swiss Tennis a následne sa jeho novým osobným trénerom stal Švéd Peter Lundgren, ktorý s hráčom spolupracoval až do konca sezóny 2003. V roku 2001 nasledovalo definitívne umiestnenie vo svetovej špičke, prvé víťazstvo na okruhu ATP v Miláne a vynikajúci turnaj vo Wimbledone, kde ukončil wimbledonskú nadvládu (31 neprerušených víťazstiev vo Wimbledone) Petea Samprasa, keď ho zdolal v päťsetovom zápase.
Do profesionálnej sezóny vkročil januárovým finále sydneyského turnaja Adidas International, na ktorom zdolal argentínskeho hráča Juana Ignacia Chelu (6-4, 6-7 a 6-4). Rok 2002 nebol pre neho až tak úspešný, keďže sa nedostal cez štvrté kolo v žiadnom z Grand Slamov. Podarilo sa mu prebojovať do prvého finále ATP Masters Series na Miami Masters, kde však prehral s Andre Agassim.
Prečítajte si tiež: TV program cyklistiky
Dva halové tituly v štvorhre získal spolu s Bielorusom Mirným. Najskôr sa im podarilo zvíťaziť vo februári na turnaji Rotterdam Open, kde prvýkrát na okruhu ATP obhájil titul. Do finále sa prebojoval aj nasledujúci rok 2003, ale hetrik nezískal. Druhý triumf potom vybojoval na októbrom Kremlin Cupu prebiehajúcom v Moskve. Federer druhýkrát za švajčiarsky tím nastúpil do Hopmanovho pohára, kde spolu so životnou i tímovou partnerkou Mirkou Vavrincovou nepostúpil zo základnej skupiny. Vyhral však dvojhry Davisovho pohára proti bývalým ruským svetovým jednotkám Maratovi Safinovi a Jevgeniji Kafelnikovi. Napriek tomu, že vo Wimbledone, US Open i French Open vypadol v úvodných kolách, zakončil rok ako šiesty v ATP Champions Race a kvalifikoval sa tak na záverečný Masters Cup. Tam v semifinále prehral s Lleytonom Hewittom po vyrovnanom zápase 5-7, 7-5 a 5-7.
V auguste 2002 prišiel o svojho trénera Petra Cartera, ktorý tragicky zahynul pri automobilovej nehode. Sezónu zakončil skvelým umiestnením na rebríčku ATP. Prvýkrát sa dostal medzi elitnú svetovú desiatku, keď sa umiestnil na šiestej pozícii. V štvorhre skončil na 25. priečke. V roku 2003 po prvý raz zdvihol nad hlavu víťaznú trofej Wimbledonu a dňa 6. júla 2003 sa zapísal do histórie ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7 - 6 (5), 6 - 2, 7 - 6 (3).
V tom istom roku získal tiež víťazstvo v zlatej sérii, kde vyhral najskôr v januári na arabskom Dubaj Tennis Championships, keď si poradil s českým tenistom Jiřím Novákom. Druhú trofej si odniesol z viedenského CA-TennisTrophy, kde vo finále zdolal Španiela Carlosa Moyu 6-3, 6-3 a 6-3. Vynikajúci životný výsledok sa mu podaril aj v Davisovom pohári, kde postúpil do semifinále Svetovej skupiny, keď ako švajčiarska jednotka doviedol tím k výhram v prvom kole nad Holandskom (3:2) vo štvrťfinále s Francúzskom (3:2). V semifinále však Švajčiarsko vyradila Austrália opäť po výsledku 2:3. Dvojhru v Melbourne Parku proti Philippoussisovi vyhral bez straty setu. Následne spolu s Rossetom neuspeli v štvorhre a prvú singlovú porážku v prebiehajúcom ročníku utrpel od Hewitta, ktorý ho zdolal v tejto súťaži druhýkrát. Poslednú trofej sezóny získal na Turnaji majstrov , keď na neho záverečnom stretnutí nestačil skúsený Američan Andre Agassi po setoch 6-3, 6-0 a 6-4. Rok zakončil na 2. pozícii rebríčka ATP za Roddickom .
Dominancia v mužskom tenise (2004-2006)
Rok 2004 bol začiatkom jeho dominancie v mužskom tenise. Fenomenálny tenista získal víťazstvo Australian Open, ale tým jeho triumfy neskončili . Už druhého februára sa stal po prvý raz svetovou jednotkou na rebríčku ATP. Vo finále úvodného melbournského grandslamu porazil Marata Safina 7-6, 6-4 a 6-2. Ďalšie štyri a pol roka zotrval na pozícii lídra klasifikácie a vytvoril tak absolútny tenisový rekord v dĺžke trvania 237 týždňov na prvom mieste bez prerušenia. Podarilo sa mu obhájiť aj titul vo Wimbledone, kde zvíťazil nad Andy Roddickom 4-6, 7-5, 7-6, 6-4. Bodoval aj na US Open, kde v rozhodujúcom duely o titul porazil Lleytona Hewitta 6-0, 7-6 a 6-0. Od roku 1988 sa tak stal prvým tenistom, ktorý ovládol tri zo štyroch Grand Slamov v jedinej sezóne. Naposledy pred ním sa tento výkon podaril švédskemu tenistovi Matsovi Wilanderovi. Rok zakončil druhým víťazstvom v poradí na Masters Cupu v Houstone. Za rok vyhral 74 zápasov, len 6 prehral, celkom dosiahol 11 titulov. Získal ocenenie ITF Tennis World Champion a Laureus World Sportsman of the Year, kde porazil hviezdy ako Valentino Rossi, Michael Phelps, Lance Armstrong či Michael Schumacher. Počas tejto veľmi úspešnej sezóny nemal trénera. S predchádzajúcim koučom - švédskym trénerom Petrom Lundgrenom sa rozišiel koncom roka 2003.
V roku 2005 mu podarilo obhájiť dva Grand Slamy dva Grand Slamy. Vo finále Wimbledonu vyhral nad Andym Roddickom 6-2, 7-6, 6-4. Druhý titul si vybojoval v duely na US Open, kde bol lepší ako ostrieľaný hráč tenisu Andre Agassi 6-3, 2-6, 7-6 a 6-1. Ďalšie turnaje veľkej štvorky však nevyhral. Vypadol v semifinále potom, čo ho na Australian Open zdolal Rus Marat Safin a na French Open ho stopol Španiel Rafael Nadal. Viac sa mu darilo v sérii Masters, kde získal štyri turnajové víťazstvá, a to jedno na Hamburg Masters a tri na Indian Wells Masters, Miami Masters a Cincinnati Masters. Stal sa tak prvým tenistom, ktorý za jeden rok dokázal vybojovať štyri tituly Masters. Na rebríčku ATP sa mu podarilo udržať prvenstvo.
Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad Pravidiel Oktagon MMA
Rok 2006 bol najlepším rokom Federerovej kariéry a dokázali ho poraziť len dvaja hráči - Rafael Nadal a Andy Murray. Úspešný rok začal víťazstvom na Australian Open , kde zdolal Marcosa Baghdatisa 5-7, 7-5, 6-0, 6-2 a následne obhájil ďalšie dve víťazstvá. Prvé z nich vo Wimbledone po finálovej výhre nad španielskym hráčom Rafaelom Nadalom 6-0, 7-6, 6-7, 6-3 a druhé na newyorskom US Open, kde porazil Američana Andyho Roddicka 6-2, 4-6, 7-5 a 6-1. Čistý grandslam mu unikol prehraným finále antukového French Open, kde ho zdolal Nadal. Počas sedemnástich odohratých turnajov na okruhu ATP sa na všetkých prebojoval až do finále, s výnimkou Cincinnati Masters, a dvanásťkrát z bojov o titul odišiel ako víťaz.
Federer v roku 2006 už po tretíkrát získal titul majstra sveta ITF, najlepšieho hráča okruhu ATP a druhý raz dostal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca sveta.
Ďalšie úspechy a výzvy (2007-2012)
V roku 2007 opäť obhájil prvé miesto na Australian Open, keď vo finále porazil Argentínčana Fernanda Gonzáleza 7 - 6, 6 - 4, 6 - 4. Víťazstvo si odniesol aj z Wimbledonu, kde vyhral rozhodujúci turnaj znova nad Rafaelom Nadalom 7-6, 4-6, 7-6, 2-6, 6-2 a svoj štvrtý kariérny titul na newyorskom US Open získal vďaka výhre nad Srbom Novakom Djokovićom, ktorý dopadol 7-6, 7-6 a 6-4. Aj v tomto roku mu unikol čistý Grand Slam prehrou vo finále antukového French Open, kde ho zase zdolal Nadal (3-6, 6-4, 3-6 a 4-6). V sérii Masters sa päťkrát prebojoval do finále a získal dva triumfy. V kategorii ATP International Series Gold ovládol udalosť v Dubaji a konečne na turnajoch ATP International Series vybojoval ďalšiu obhajobu z bazilejského Swiss Indoors. Na rebríčku ATP opäť po celý rok neopustil pozíciu svetovej jednotky. Za ním skončil Rafael Nadal. Po druhýkrát bol vyhlásený majstrom sveta ITF, najlepším hráčom okruhu ATP a po tretíkrát za sebou získal cenu Laureus pre najlepšieho športovca sveta. Na finančných odmenách zarobil 10 130 620 dolárov, čo je najväčší peňažný zisk z turnajov počas jedného kalendárneho roka.
V tomto roku mu bola udelená významná pocta. Jeho portrét vyšiel na švajčiarskej poštovej známke, pri čom tejto pocty sa dočkal ako prvý ešte stále žijúci človek v krajine. V roku 2008 sa mu darilo už menej, dokázal vyhrať iba jeden Grand Slam a tým stratil pozíciu svetovej jednotky. Jeho šnúru desiatich grandslamových finále ukončil v semifinále Australian Open v Melbourne Novak Djoković. Týmto rekordom sa však zapísal do historických štatistík mužského tenisu. O víťazstvo vo Wimbledone ho pripravil Nadal po dramatickom finálovom zápase 6 - 4, 6 - 4, 6 - 7, 6 - 7, 11 - 9. Prvý Grand Slam v sezóne si vybojoval na US Open, keď zvíťazil nad Andym Murrayom 6 - 2, 7 - 5, 6 - 2. Aj napriek menej úspešnému roku sa stal po štvrtý raz za sebou najlepším športovcom sveta.
Ani v roku 2009 ho jeho odveký rival Rafael Nadal nenechal vyhrať Australian Open. Zápas skončil tesným výsledkom 5:7 6:3 6:7 (3) 6:3 2:6. Viac sa mu darilo vo francúzskom French Open, kde porazil Švéda Robina Söderlinga 6-4, 7-6, 7-6 a skompletizoval tak ako šiesty hráč tenisu histórie kariérny Grand Slam - víťazstvo zo všetkých štyroch majorov a vyrovnal rekord Peta Samprasa. Po dvoch rokoch znovu zvíťazil vo Wimbledone, keď vo finále porazil amerického hráča Andyho Roddicka v piatich setoch 5-7, 7-6, 7-6, 3-6 a 16-14. V sérii Masters zvíťazil na Madrid Open, kde zdolal Nadala a na Cincinnati Masters si poradil so srbským hráčom Novakom Djokovićom. Po piaty raz v kariére získal titul majstra sveta ITF a tiež bol najlepším hráčom okruhu ATP.
V roku 2010 dokázal dobyť jediný grandslamový titul, a to víťazstvo na Australian Open. Vo finálovom zápase vyhral nad Škótom Andym Murraym. Federer týmto víťazstvom zvýšil tenisový rekord na šestnásť grandslamových titulov. Víťazstvo vo Wimbledone nezískal vďaka českému tenistovi Tomášovi Berdychovi.
Sezóna 2011 sa začala víťazstvom v katarskej Dauhe. Na Australian Open nestačil v semifinále na neskoršieho víťaza a novu svetovú jednotku Novaka Đokovića. V semifinále Roland Garros sa opäť stretol s Đokovićom a pretrhol jeho sériu 41 víťazných duelov vo dvojhre (7:6 (5) 6:3 3:6 7:6 (5)) a postúpil do finále, kde sa stretol s Nadalom, na ktorého ale už nestačil a prehral 5:7 6:7 (3) 7:5 1:6. Vo Wimbledone nečakane podľahol vo štvrťfinále Francúzovi Jo-Wilfriedovi Tsongovi, keď Roger viedol už 2:0 na sety. Bol to prvý grandslamový zápas, ktorý prehral zo stavu 2:0 na sety. Na US open sa tiež nedostal do finále. Na jeho ceste ho zastavil Đoković. Federer ale podával na víťazstvo a mal 2 mečbaly. Medzi tým klesol na 4. pozíciu rebríčka. V Bazileji vyhral svoj prvý turnaj po 10 mesiacoch a v Paríži na turnaji série Masters 1000 vyhral po prvýkrát. Na Turnaj Majstrov nastupoval ako favorit. Vyhral všetky zápasy základnej skupiny a vo finále porazil J. W. Tsongu 6:3 6:7 6:3 a stal sa najstarším víťazom tohto podujatia a jediným, ktorý ho dokázal vyhrať 6-krát. Po víťazstve sa dostal späť na tretie miesto rebríčka.
Pred sezónou 2012 vyhlásil útok na post svetovej jednotky, túžbu po triumfe na niektorom zo 4 grandslamových turnajov a splnenie veľkého sna - zlatej olympijskej medaily. Roger už tradične začal rok na turnaji v Dauhe, ale titul neobhájil, pretože sa objavili problémy s chrbtom a z turnaja odstúpil. Stalo sa tak pred semifinále s Tsongom. Bolo to len tretíkrát v kariére, čo Federer nenastúpil na zápas. Na Australian Open bol nasadenou aj svetovou trojkou a patril medzi favoritov turnaja. Po tejto prehre nastúpil v Davis Cupe na domácej antuke proti USA, ale ani jeden zo zápasov nedopadol podľa jeho predstáv. Po týchto prehrách prišli konečne aj víťazstvá na turnajoch. Najprv to bol turnaj v Rotterdame, kde vo finále porazil del Potra 6:1 a 6:4. Potom prišiel turnaj v Dubaji, kde opäť dominoval. Jeho súperom vo finále bol Brit Andy Murray (7:5 6:4). Prvý turnaj série Masters 1000 bol v kalifornskom Indian Wells. Vo štvrťfinále narazil už štvrtýkrát v tomto roku na Del Potra a opäť ho porazil. V semifinále si Rogerovu dobrú formu odniesol Rafael Nadal. Vo finále zdolal aj Isnera 7:6 (7) 6:3 a odniesol si tretí titul v tomto roku. Na turnaji v Miami nečakane prehral už v 3. kole s Andy Roddickom 6:7 (4) 6:1 4:6.
Roger si dal pauzu a vynechal turnaj v Monte Carlo. Toto sa ukázalo ako správne rozhodnutie, keďže ďalším turnajom bolo podujatie v Madride na netradičnej modrej antuke, ktorú kritizovali mnohí tenisti, hlavne Nadal s Đokovićom sa nevedeli zmieriť s touto zmenou a na turnaji skončili už v skorších kolách. Federerovi sa tiež táto zmena nepozdávala, ale nakoniec mu vyniesla víťazstvo na turnaji. V Ríme sa hralo už na klasickej antuke a tam Roger skončil v semifinále po prehre s Đokovićom. Na rade bola trávnatá časť sezóny aj s OH. Na turnaji v Halle prehral až vo finále s domácim Tommym Haasom. Na jeho obľúbený Wimbledon ale prišiel v kvalitnej forme, ktorú potvrdzoval už od začiatku jednoznačnými víťazstvami v prvých dvoch zápasoch. V 3. kole prišiel na rad Francúz Julien Benneteau a dlho to vyzeralo, že vo Wimbledone sa udeje ďalšie obrovské prekvapenie na úkor favoritov. Tým prvým bolo vypadnutie Rafaela Nadala v 2. kole s Čechom Rosolom. Federer však opäť ukázal svoju obrovskú mentálnu silu a otočil zápas z 0:2 na sety (4:6 6:7 (3) 6:2 7:6 (6) 6:1). V ďalšom kole proti Xavierovi Malissovi to tiež nevyzeralo najlepšie a Roger sa už po pár gemoch dal ošetrovať. Opäť to bol chrbát, ošetrenie našťastie pomohlo a potom už Roger dominoval celému zápasu. V semifinále sa čakal veľký zápas s Đokovićom a tak sa aj stalo. Vo finále sa Federer stretol s domácim hráčom Andym Murraym. Ten spočiatku dominoval a vyhral aj prvý set. V treťom sete sa na začiatku zápas prerušil pre dážď a zaťahovala sa strecha. Prestávka trvala 40 minút. Ako kľúčový moment sa ukázal práve gem po zaťahovaní strechy. Murray pri svojom podaní viedol 40:0 ale Federer dokázal tento gem otočiť a po 20 minútach ho získal. Federer po 204 minútach a premenenom mečbale vyhral svoj 7. wimbledonský a 17. grandslamový titul 4:6 7:5 6:3 6:4 a opäť sa vrátil na post svetovej jednotky, čo znamenalo vyrovnanie a prekonanie rekordu Peta Samprasa v počte týždňov na poste číslo 1.
Po Wimbledone bol Federer najväčším favoritom na zlato z olympiády, ktorá sa tiež hrala na dvorcoch All England Club. Na začiatok sa poriadne natrápil a Kolumbijčanom Fallom. Roger po tomto zápase povedal, že mal slzy v očiach, pretože vedel ako blízko bol v vypadnutiu. Samozrejme nastúpil aj v štvorhre s Wawrinkom a chcel obhájiť zlato z Pekingu, ale to sa im nepodarilo. V 2 kole skončili na rakete Izraelčanov. Prvýkrát v kariére napokon vo dvojhre postúpil do semifinále pod piatimi kruhmi. Tam ho čakal už po niekoľkýkrát v tomto roku Juan Martín del Potro. Asi nikto nečakal taký priebeh zápasu. Tento zápas trval 4 hodiny a 26 minút. Bol to najdlhší zápas olympijskej histórie a najdlhší zápas na 2 víťazné sety. Roger v ňom nakoniec zvíťazil 3:6 7:6 (5) 19:17! Vo finále opäť proti nemu stál Andy Murray a tentoraz už Roger nedokázal tento zápas vyhrať a prehral hladko v 3 setoch 2:6 1:6 4:6.
Podľa očakávaní vynechal turnaj v Montreale a nastúpil až v Cincinnati, kde predviedol nevídanú dominanciu. Stal sa prvým tenistom, ktorý vyhral niektorý turnaj so série Masters bez straty jediného servisu a musel odvracať len 2 brejkbaly! Vo finále na to doplatil Novak Đoković, Roger vyhral 6:0 a 7:6 (7). Na US Open bol nasadený ako číslo jedna a bol veľkým favoritom. V prvých 3 zápasoch nestratil ani set a vo 4. kole na zápas nenastúpil Mardy Fish. Vo štvrťfinále narazil na Berdycha a ten ho aj nečakane porazil. Roger spravil v zápase priveľa nevynútených chýb, ktoré ho stáli víťazstvo. Prehral 6:7 (1) 4:6 6:3 3:6.
Rodinné zázemie a charitatívna činnosť
Federer vyrástol neďaleko Bazileja, na predmestí Münchenstein. Jeho matka Lynette (rod. Durandová) pochádza z Južnej Afriky a má afrikánsky pôvod, jeho otec Robert ju stretol počas služobnej cesty v Južnej Afrike (obaja stále pracujú pre farmaceutickú spoločnosť Ciba-Geigy). V decembri 2003 založil Roger Federer Foundation, ktorá má za cieľ pomáhať postihnutým deťom hlavne v Južnej Afrike. 11. apríla 2009 sa v Bazileji oženil so svojou dlhoročnou priateľkou, bývalou švajčiarskou tenistkou slovenského pôvodu Miroslavou Vavrincovou s ktorou sa zoznámil v roku 2000 na olympiáde v Sydney. Víťazstvo v Dauhe (Katar) začiatkom roka 2005 znamenalo, že Federer vyhral v šnúre svoje 14-te finále od Viedne v októbri 2003.
Prehľad Grandslamových titulov Rogera Federera
Roger Federer patrí medzi najúspešnejších hráčov v histórii tenisu a jeho výkony na Grandslamových turnajoch to len potvrdzujú. Nasledujúca tabuľka sumarizuje jeho víťazstvá na týchto významných podujatiach:
| Grandslamový turnaj | Roky víťazstiev |
|---|---|
| Australian Open | 2004, 2006, 2007, 2010, 2017, 2018 |
| French Open | 2009 |
| Wimbledon | 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2012, 2017 |
| US Open | 2004, 2005, 2006, 2007, 2008 |
Táto tabuľka poskytuje prehľad o Federerových dominantných výkonoch na najprestížnejších tenisových turnajoch sveta.