Pochopenie zbraní a ručných zbraní, ktoré používajú dnešné armády, poskytuje určitý pohľad na bojové schopnosti národa alebo dokonca na taktické doktríny. Tieto zbrane nie sú len nástrojmi boja, ale skutočne odrážajú technologické inovácie a obranné rozpočty danej armády v priebehu času.
Zelené barety si od svojho vzniku na začiatku 50. rokov 20. storočia vybudovali povesť majstrov nekonvenčného boja. Táto povesť pramení nielen z ich výcviku a stratégie, ale aj z ručných zbraní, ktoré nosia do terénu. Každá karabína, pištoľ alebo puška, ktorú nosia, je starostlivo vybraná pre svoju všestrannosť a maximálnu bojovú účinnosť. Tieto ručné zbrane sa nakoniec stali súčasťou zastrešujúcej identity Zelených baretov.
Replika Barrett M82
❇ OBROVSKÁ OSTREĽOVACIA PUŠKA NA GUĽKY BARRETT M82 AŽ 96 CM REPLIKA ASG ĎALEKOHĽADUBarrett M82 vďaka svojej pôsobivej dĺžke 96 cm a realistickému prevedeniu nielen priťahuje pozornosť, ale poskytuje aj vynikajúci výkon.
⭐ Replika amerického ostreľovačského puška Long Range Sniper Rifle, Caliber .50 M107Ak hľadáte účinnú a spoľahlivú ostreľovaciu pušku, replika M107 môže byť vynikajúcim výberom. Táto profesionálna replika ponúka presnú presnosť, vďaka čomu je ideálna na strelecké hry.
Replika pušky na plastové guličky SCAR (Special Operations Forces Combat Assault Rifle). Originál bol skonštruovaný spoločnosťou FN Herstal pre veliteľstvo špeciálnych operácií Spojených štátov (USSOCOM). Bol testovaný na m.in. prostredníctvom jednotiek Navy SEALs.
Prečítajte si tiež: Testovanie stepperov
Ďalšie zbrane používané armádou
- Tikka T3x Forest, kal. .308Win.
- Tikka T3x Forest, kal. .30-06Spr.
- Sako 90 Hunter, kal. .308Win.
- Sako 90 Bavarian, kal. .308Win.
- Sako TRG 22 A1, kal. SAKO TRG 22 slúži vládam niekoľkých štátov ako ich primárna ostreľovacia puška.
Replika verne kopíruje - Strojová pištoľ MP 40 - nemecká samopalová pištoľ kalibru 9 × 19 mm Parabellum vyrábaná počas druhej svetovej vojny.
Automat Kalašnikova AK-12
Video: Automat Kalašnikova AK-12 verzia 2023Rusko, 16.jún 2023 (AM) - AK-12 2023 bude k dispozícii na fronte už tento rok. Samopal je predchádzajúcou verziou pušky AK-12, ktorá bola ďalej vyvíjaná na základe spätnej väzby od vojakov na fronte.
Po testoch boli naraz prijaté dve z jeho duchovných detí - modernizovaná útočná puška Kalašnikov (AKM) a ľahký guľomet Kalašnikov (RPK). V roku 1961 išiel RPK na obranu vlasti (AKM dva roky predtým). Mali rovnaký systém, boli zjednotené v mnohých častiach a nábojoch, čo znížilo výrobné náklady a uľahčilo vojakom ich zvládnutie. Jednoduchosť dizajnu a opravy ich priaznivo odlišovala od ich predchodcov.
Ľahký guľomet Kalašnikov (RPK)
▶ ❚❚ ↻ RPK je vo svete rovnako známy ako útočná puška Kalašnikov. V čase svojho vzniku a ešte dlho potom to bol najľahší guľomet na svete. Pohodlný a kompaktný, bol do značnej miery zjednotený s útočnou puškou AKM. Okrem iného použili jednu veľkosť náboja - 7,62×39 mm. RPK je taký dobrý, že sa vyrába na základe licencie v iných krajinách a geografia jeho legálnej a nelegálnej distribúcie je ohromujúca.
V roku 1953 vyvinulo riaditeľstvo ručných zbraní hlavného riaditeľstva delostrelectva nové taktické a technické požiadavky na vývoj jednotných verzií automatických zbraní - ľahkej útočnej pušky a ľahkého guľometu.
Prečítajte si tiež: Kúpa vzduchovky online
Guľomet sa od útočnej pušky líši predĺženou a zosilnenou hlavňou (59 cm; dĺžka celého guľometu je 104 cm), ktorá zvyšuje úsťovú rýchlosť strely zo 715 m/s na 745 m/s a mala by poskytovať intenzívnejšiu streľbu. Na rozdiel od AK má RPK pažbu rovnakého tvaru ako ľahký guľomet Degtarjev, dvojnožku pre stabilitu; zameriavač.
Ľahký guľomet Kalašnikov má tiež zvýšenú muničnú kapacitu. Zatiaľ čo útočná puška má boxový zásobník obsahujúci 30 nábojov, RPK má sektorový boxový zásobník, ktorý pojme 40 nábojov a bubnový zásobník pojme 75 nábojov. To zvyšuje rýchlosť boja. Mimochodom, vďaka zjednoteniu AKM a RPK je ich munícia zameniteľná.
RPK je teda v skutočnosti akýmsi medzičlánkom medzi útočnou puškou a samotným guľometom. Situáciu je možné mierne zlepšiť inštaláciou teleskopického zameriavača.
Napriek opísaným nevýhodám bol RPK prijatý sovietskou armádou. Čoskoro našiel svoje miesto v úlohách, ktoré bežne vykonáva útočná puška.
Keď útočná puška Kalašnikov modelu 1974 (AK-74) komorovaná pre náboj 5,45×39 mm vstúpila do prevádzky, bola vypustená aj verzia RPK-74 (obe majú mnoho vlastných variácií). Všetky úpravy majú množstvo vylepšení. Najmä RPK-74 môže účinne zasiahnuť skupinové ciele vo vzdialenosti 1000 m.
Prečítajte si tiež: Nemecká airsoft prilba: Kompletný prehľad
Automat Kalašnikova AK-22 a puška Čukavina
Dostanú ruské vojská automat Kalašnikova AK-22 a pušku Čukavina kalibru 6,02x41?Rusko, 16. december 2023 (AM) - Dňa 12.12.2023 zaregistrovala Federálna služba duševného vlastníctva Ruskej federácie patent RU 2809501 S1, v ktorom je opísaný nový “Náboj do ručných zbraní so zvýšenou priebojnosťou.” Ide o výsledok vývoja Tulského patrónového závodu a koncernu Kalašnikov, náboj má označenie 6,02×41.
Je určený na ničenie nepriateľskej živej sily, vrátane tej nachádzajúcej sa v ľahko obrnených vozidlách, ako vyplýva z opisu vynálezu k patentu.
RPK vo svete
Napriek vyššie uvedeným nevýhodám je RPK oficiálne v prevádzke s viac ako 20 krajinami po celom svete. Jeho neoficiálna geografia je však oveľa širšia. Medzi používateľmi sú Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Afganistan, Sýria, Irak, Irán, Kolumbia, Kuba, Vietnam, Zimbabwe, Mozambik, Etiópia a mnoho ďalších štátov. V Bulharsku, Severnej Kórei, Srbsku a Rumunsku sa vyrába na základe licencie v rôznych modifikáciách pod vlastnými názvami.
Ak vezmeme do úvahy iba veľké vojenské konflikty, potom bol RPK najrozšírenejší na území Eurázie, ale najvyššiu popularitu získal v Afrike. Dokonca získal slávu od somálskych pirátov. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva relatívna lacnosť, jednoduchosť dizajnu, spoľahlivosť a všestrannosť.
Zbrane v skladoch v Paraskovievke
▶ ❚❚ ↻ S väčším záujmom než boje o mestá Soledar a Arťomovsk/Bachmut bolo treba sledovať osud obce Paraskovievka, ktorá sa nachádza priamo medzi nimi na ceste T 0513. Pod ňou mal ležať v bývalých šachtách soľných baní najväčší sklad ručných zbraní na Ukrajine, ktorý ešte v roku 2014 obsahoval 2,1 milióna kusov výzbroje. Išlo o prevažne staršie modely vyrobené v 30.-60. rokoch minulého storočia.
Po vyše dvoch mesiacoch od dobytia Paraskovievky vystúpil šéf Wagnera J. Prigožin a informoval, že v skladoch sa nachádzajú ešte ručné zbrane pre milión ľudí. Vymenoval aj tie typy automatických ručných zbraní, ktoré už skladníci Wagnera majú vyťahovať na povrch. Pristavil sa pri drevených debnách s legendárnymi americkými samopalmi Thompson.
Prigožin uviedol, že konkrétne týchto samopalov má niekoľko desiatok tisíc. Zbrane boli v ideálnom stave. Vyzerali ako by ich práve zabalili v americkej zbrojovke na začiatku 40. rokov minulého storočia. Ďalej tam majú byť sovietske samopaly PPŠ-41 (Pistolet Pulemjot Špagina) a PPS-43 (Pistolet Pulemjot Sudajeva, pôvodná verzia prijatá do výzbroje ako PPS-42). Z guľometov spomenul sovietsky ľahký ručný guľomet DP (Ďegťarjova pechotnyj) a pristavil sa aj pri ťažkých guľometoch Maxim vzor. 1910.
Prigožin v ďalšom pokračovaní mydlovej opery Santa Barbara navrhol výmenu týchto zbraní za garantované dodávky aspoň 300 ton munície denne pre Wagner.
Každopádne, keď už boli tieto zbrane ukoristené, bude sa s nimi pracovať hoci aj z propagandistických dôvodov. Rusko zrejme samo vlastní dostatočné zásoby zbraní vyrobených, ukoristených alebo dodaných zo zahraničia v priebehu 2. svetovej vojny.
Samopaly
Začať možno zo samopalov (automatická zbraň na pištoľový náboj). Tým prvým je americký Thompson. Zbrane, ktoré Prigožin ukazoval pochádzajú z vojnových dodávok. V rámci lend-leasu dostal ZSSR až 137 129 kusov.
Pravdepodobne bolo dodaných niekoľko stoviek kusov v rokoch 1923-1924 a slúžili v štruktúrach GPU NKVD. To bol ešte Model 1921 samopalu Thompson.
Keď sa neskôr začala druhá svetová vojna a boli potrebné masovo vyrábané zbrane, samopal sa prepracoval tak, aby bola jeho výroba jednoduchšia a lacnejšia. V roku 1942 vznikol model M1 a o rok neskôr aj M1A1, čo je M1 s fixnými dioptrickými mieridlami.
V USA garážové zbrojovky upravujú samopaly Thompson pre policajné účely. Okrem modernizačných prvkov sa často policajnými útvarmi požaduje spätné zvýšenie rýchlosti streľby pomerne ťažkými strelami nábojov .45ACP.
Na Ukrajine malo byť k 15.8.2021 odhadom 10 do 20 tisíc týchto samopalov, ktoré sa používali aj ako vyznamenanie za vojenské zásluhy.
Chodba, kde boli uložené bola dôsledne zamínovaná až 4,5 tonami výbušnín. Toto množstvo je adekvátne, tieto tunely sú často také široké, že v nich môžu driftovať tanky v protismere. Vedú v nich aj podzemné koľaje pre káry, na ktorých skladníci Wagnera vozili zbrane k improvizovaným výťahovým šachtám vedúcim na povrch.
PPŠ-41 (Pistolet Pulemjot Špagina)
Tento samopal bol prijatý do výzbroje ešte pred napadnutím ZSSR zo strany Nemecka a jeho spojencov na základe cenných skúseností z vojny s Fínskom. Jeho výroba sa potom veľmi zvýšila, lebo šlo o konštrukčne a výrobne veľmi jednoduchú a nenáročnú zbraň. S jej výrobou sa dokázali vysporiadať aj technologicky zle vybavené sovietske civilné podniky v náročnom období vojny a bez kvalifikovanej pracovnej sily.
Samopal dostal v priebehu vojny aj radový zásobník na 35 nábojov, ktorý bol lacnejší, praktickejší a nenáročný na výrobu. Pôvodne samopal používal bubnový zásobník na 71 nábojov 7,62x25mm Tokarev, čo sú výkonné pištoľové náboje.
PPS-43 (Pistolet Pulemjot Sudajeva)
Súťaž vyhral PPS-43, nečakaný kandidát z obliehaného Leningradu. Konštruktér Sudajev tam počas blokády vyvinul ešte jednoduchšiu zbraň, pri výrobe ktorej sa vo zvýšenej miere uplatňovalo lisovanie z kovu. Technologicky nenáročný a rýchly proces vhodný aj pre masovú výrobu.
Celkové množstvo kovu potrebné na výrobu samopalu Sudajeva bolo polovičné oproti Špaginu, napriek tomu, že nemal drevenú pažbu.
Trojnásobné sa skrátil čas potrebný na výrobu jedného exempláru Sudajeva oproti Špaginu. Výsledkom ale nebola nejaká lacná improvizácia, niektorí odborníci dokonca považovali samopal Sudajeva za najlepší z obdobia druhej svetovej vojny.
Používa zakrivený radový zásobník na 35 nábojov, iný než Špagin. Váži len 3,04 kg (pod 3 kg bol len pôvodný leningradský model 1942). Jeho dĺžka je 820 mm, pri sklopení pažby 615 mm.
Výhodou bola nižšia rýchlosť streľby do 600 rán za minútu, čo skúsenému strelcovi umožňuje zmeniť cieľ aj počas dávky.
Guľomety
Pokiaľ ide o guľomety (automatická zbraň na puškový náboj), tu odpadajú akékoľvek problémy s muníciu. Najmodernejšie ruské guľomety, ale dokonca aj nové odstreľovacie pušky Čukavina zaradené do výzbroje už počas trvania špeciálnej vojenskej operácie používajú stále ten istý ruský náboj 7,62x54mmR.
Ručný guľomet Degťarjova (DP-27 alebo DP-28)
Ručný guľomet Degťarjova, známy v zahraničí aj ako DP-27 alebo DP -28, je jednoduchá a ľahko ovládateľná zbraň, ktorá bola do výzbroje prijatá v roku 1927. Ale jeho bojové vlastnosti znižuje spôsob zásobovania muníciou pomocou diskov na 47 nábojov nasadzovaných na zbraň zhora. Tie trochu znižujú spoľahlivosť aj efektivitu zbrane. Tá nevydrží strelecké súboje, guľomet na guľomet, s nemeckými univerzálnymi guľometmi MG-34 alebo MG-42 hlavne ak sú zásobované nábojovým pásom.
S diskom sa praktická rýchlosť streľby znižuje na 80 striel za minútu. V chaose boja ich obsluhy guľometov vedeli zašpiniť alebo aj postrácať.
Guľomet Maxim
Nakoniec zostáva zo zbraní potvrdených Prigožinom guľomet Maxim. Prvé exempláre kúpila cárska administratíva v Anglicku ešte v roku 1897 a boli so značným úspechom použité v rusko-japonskej vojne rokov 1904-5. Preto došlo ku kúpe výrobnej licencie. Najprv sa vyrábal upravený model 1905, potom už model 1910 lafetovaný na kolesovom vozíku Sokolova. Ten bol ešte v roku 1930 modernizovaný na model 1910/30.
Nikto ale nepočítal s tým, že guľomet sa bude vyrábať do roku 1945 a bojovať aj v roku 2023.
Ich nevýhodu je hmotnosť 64,7 kg na lafete s drevenými kolesami, k čomu treba pripočítať ešte aspoň 3 litre vody. Vodou je guľomet chladený, čo mu umožňuje viesť nepretržitú streľbu rýchlosťou 600 rán za minútu.
Treba dodať, že Wagner zrejme ukoristil aj iné staršie zbrane. Povstalci z Donbasu využívali od roku 2014 protitankové pušky PTRD a PTRS kalibru 14,5×114 mm zavedené v roku 1941. A samozrejme odstreľovacie pušky Mosin 1891/30 so zameriavačom PU 3.5×21.