Nemecký poľovný teriér, známy aj ako Jagdteriér, je plemeno psa pôvodom z Nemecka. Na rozdiel od väčšiny teriérov, ktoré pochádzajú z britských ostrovov, jagdteriér spolu s českým teriérom sú jediné teriéry pochádzajúce z kontinentálnej Európy, ktoré sa uplatnili ako poľovné psy.
História plemena
Nemecký poľovný teriér ako plemeno je pomerne mladé. Jeho história je spätá s pôvodnými pinčami, ktoré sa v európskych podmienkach kedysi používali na hubenie malých škodcov v stajniach. V Nemecku sa začínali objavovať tmavé, stredne veľké teriéry až v dvadsiatich rokoch 20. storočia. Tieto psy boli potomkovia čierno-hnedo sfarbených hrubosrstých psov a pravdepodobne importovaných psov typu manchester teriéra z Anglicka. Jagdteriér je pôvodom teda pinč, ktorý sa na britských ostrovoch pretransformoval v teriéra a neskôr sa vrátil v podobe teriéra do „rodnej zeme“.
K prvým chovateľom jagdteriérov patrili Carl Erich Grunewald, Dr. Herbert Lackner, Rudolf Friess a Walter Zangenberg, ktorí po prvej svetovej vojne vytvorili skupinu odhodlanú vyšľachtiť nového dokonalého poľovného teriéra. Základom chovu sa stali štyri čierno-červeno sfarbené foxteriéry nejasného pôvodu, ktoré boli krížené s klasickými foxteriérmi a manchester teriérmi dovezenými z Anglicka. Dr. Lackner spolu s Dr. Frommom vytvorili v Prusku z rôznych tamojších pinčov malého hrubosrstého poľovného „bradáča“, ktorého v roku 1926 skrížili s anglickými hrubosrstými teriérmi. Tieto psy významne ovplyvnili chov nemeckého poľovného teriéra.
Po prvej svetovej vojne sa niektorí aktívni poľovníci oddelili od početne najsilnejšieho foxteriér-klubu, aby vyšľachtili plemeno, ktoré by bolo orientované iba na lov. Skúsení poľovnícki kynológovia Rudolf Frieß, Walter Zangenberg a Carl-Erich Grünewald sa rozhodli vyšľachtiť červenočierneho teriéra na prácu pod zemou. Ich snahám pomohla náhoda. Riaditeľ ZOO Lutz Heck-Hagenbeck daroval Waltrovi Zangenbergovi štyroch červenočiernych teriérov, ktoré mali pochádzať z čistokrvného chovu foxteriérov. S týmito psami bol založený chov nemeckého loveckého teriéra.V tomto čase sa pridal ku šlachtiteľom plemena Dr. Herbert Lackner. Spoločne sa im, po dlhoročných chovateľských snahách, podarilo šikovným prekrížením staroanglického drsnosrstého teriéra a welšteriéra upevniť vzhľad tohto plemena.
Veľký dôraz bol kladený na to, aby sa choval pes mnohostranný, tvrdý, hlasný na stope, dobre pracujúci vo vode, so silnými loveckými inštinktami a učenlivý. V roku 1923 začal Walter Zangenberg spolu s kolegami pre snapsack získavať čiernych neštandardne sfarbených foxteriér šteniat a dovezené kábel z Anglicka. Po dobu 10 rokov sa im podarilo získať dvesto rovnakého typu čiernych a unavených psov, ktoré nazvali nemecký JagdTerère. Jagdteriér bol prvýkrát predvedený na výstave psov v roku 1927 v Giessene, a pretože to bolo v čase, keď ešte nebol uznaným plemenom, stalo sa tak mimo priestory výstaviska. Ako plemeno bol jagdteriér uznaný v roku 1933. Avšak, Medzinárodná kynologická federácia plemeno prijala až v roku 1954.
Prečítajte si tiež: Prípad Ötzi: Staroveká vražda odhalená
V roku 1968 bol založený klub nemeckých loveckých teriérov, ktorý mal za úlohu zabezpečiť chov a ochranu plemena. Dr. Herbert Lackner bol prvým predsedom klubu a pod jeho vedením sa podarilo získať uznávanie od Fédération Cynologique Internationale (FCI). Jeho predkami sú britské teriéry, ako napríklad Welsh teriér a foxteriér. Jagdteriéry sa objavili na Slovensku v 50. rokoch minulého storočia a dodnes sa používajú ako poľovnícke psy. Zápis prvého chovného jedinca spolu so zápisom šteniat bol na plemennej knihe zaznamenaný v roku 1955. V USA vznikol klub chovateľov v roku 1956.
Vzhľad a štandard
Výzorom je jagdteriér nenápadný malý pes, ktorý v sebe nesie všetky znaky tvrdého pracanta nad i pod zemou. Má kompaktné telo mierne obdĺžnikovitého rámca s dobrými proporciami. Hlavu má typickú teriérovitú - podlhovastá hlava so slabo vyvinutým stopom, oproti britským teriérom má ale širšiu lebku. Jeho čeľuste sú silné, s úplným počtom zubov a s nožnicovým zhryzom. Z malých tmavých očí vyžaruje odhodlanosť a ostražitosť. Sú hlboko vsadené a oválneho tvaru. Nos je buď čierny alebo hnedý, podľa celkového sfarbenia psa. Uši sú vysoko nasadené, v tvare V a ľahko priliehajú k hlave. Krk nie je veľmi dlhý , dobre nasadený do pliec, aby zvládal bojovať so škodnou. Telo je celkovo veľmi dobre osvalené, obzvlášť sú svaly veľmi dobre vyvinuté na zadku, stehnách a krku.
Hrudník je hlboký, rebrá sú správne klenuté, aby mali vnútorné orgány dostatok priestoru pri záťaži. Chrbát by mal byť rovný, od kohútika po koreň chvosta, silno osvalený. Príliš krátky chrbát nie je žiaduci, skôr má pôsobiť celkovo dlhším rámcom. Brucho je jemne vtiahnuté. Rovné hrudné končatiny sú dobre osvalené so silnejšími kosťami, lakte priliehajú k hrudníku. Panvové končatiny sú zo zadného pohľadu rovné a rovnobežné. Stehná sú dlhé a široké, veľmi silno osvalené. Labky sú často na hrudných končatinách širšie ako na panvových, umožňujú dobré hrabanie v norách, kde je často potrebné sa dostať k líške alebo k jazvecovi hlbšie pod zem. Chvost má byť predĺžením chrbta, kupírovaný do dvoch tretín.
Jagdteriér sa vyskytuje v dvoch variantoch - v hrubosrstej a hladkosrstej, obe variety majú srsť vždy tvrdú a odolnú. Hladkosrstá varieta má hladkú lesklú srsť po celom tele. Hrubosrstá varieta má hrubú, hustú a tvrdú srsť, ktorá tvorí na papuli často fúz. Psy s touto srsťou by sa mali trimovať, aby sa im srsť prirodzene obnovovala. V našich podmienkach sa na poľovačkách používajú psy s hrubou srsťou, hladkosrsté jedince sa používajú väčšinou skôr na občerstvenie krvi v chove, no krížiť sa môžu obe varianty.
Štandard plemena
- Výška a hmotnosť: Výška v kohútiku by nemala prekračovať 40 cm. Pre pracovného psa sa vyžaduje hmotnosť 9 až 10 kg, pre sučku 7,5 až 8,5 kg.
- Hlava a lebka: Lebka je plochá a medzi ušnicami širšia než má foxteriér. Medzi očami sa zužuje a bez ostrého sklonu čela prechádza smerom k papuli. Predná časť hlavy je o niečo kratšia než vlastná lebka medzi tylovým hrboľom a sklonom čela.
- Papuľa: Mohutná, s výraznou čeľusťou i sánkou. Sánka je silná, s výraznou bradou. Zuby sú veľmi silné, s dobre zvierajúcim nožnicovým záhryzom.
- Ňucháč: Je čierny, pri prevažne hnedom osrstení býva aj hnedý. Nemá byť príliš úzky ani malý v pomere k papuli, nemá byť rozdelený.
- Oči: Tmavé, malé, oválne, hlboko uložené.
- Ušnice: V tvare "V", vysoko nasadené, nie vyslovene malé, mierne priliehajúce k lícu.
- Krk: Silný, ale nie dlhý, o niečo vyššie nasadený, so silnejším prechodom do pliec.
- Trup: Chrbát je silný a rovný, ale nie vyslovene krátky. Hrudník hlboký a vyklenutý. Bedrá a zadok sú svalnaté.
- Hrudníkové končatiny: Lopatka má byt' dlhá a šikmá, nohy rovné, svalnaté, záprstie mierne zauhlené, kosti skôr silné než jemné.
- Panvové končatiny: Dlhé, dobre zauhlené a svalnaté stehno. Nízko položený pätový kĺb. Silné kosti.
- Labky: Nesmú byt mačacie, postavené v smere behu, uzavreté. Predná labka je širšia než zadná. Priestor medzi labkami je rovnaký ako šírka ramien.
- Chvost: Dobre nasadený na dlhom zadku (krížoch), môže byť nesený skôr šikmo dozadu než vyslovene strmo.
Sfarbenie
Základná farba je čierna, čiernosivo striekaná alebo aj tmavohnedá, s hnedo červenožltými svetlejšími odznakmi na obočí, maske, hrudi, nohách a labkách. Svetlá aj tmavá maska je rovnako povolená. Malé biele odznaky na hrudi a prstoch láb sa tolerujú.
Prečítajte si tiež: História a vývoj nemeckých samopalov
Temperament a povaha
Prví chovatelia jagdteriéra boli odhodlaní vytvoriť čisto pracovné plemeno pre potreby práce v prvom rade na škodnú pod zemou. Šľachtením a výberom psov, ktoré sa ujali ako tvrdé pracovné psy, vzniklo postupne plemeno, ktorého si poľovníci cenia práve kvôli jeho povahe. Pri práci je samostatný a tvrdohlavý, neústupčivý a často bojuje doslova na život a na smrť či už s jazvecom v nore alebo s veľkým kancom v lese. Poľovníci si ho cenia ako duriča na spoločných poľovačkách na diviačiu zver. Je hlasný a dokáže neúnavne pracovať celý deň. Diviakovi sa stavia bez strachu a často s ním dokonca bojuje na úkor svojho zdravia.
Pri vhodnom vedení máva vzťah k aportovaniu a v niektorých končinách sa spoľahlivo uplatnil aj pri dohľadávaní malej zveri. V domácom prostredí je spoločenský a priateľský, dobre vychádza aj s deťmi. S domácimi zvieratami máva trochu problém, väčšinou všetko, čo sa hýbe, rovno napáda, obzvlášť hydinu, hlodavce a mačky. Ak s nimi však od šteňaťa vyrastá a dbá sa na jeho výchovu aj v tomto smere, môže vedľa seba strpieť akékoľvek zviera. So psami vo svojej svorke nemáva problém, často ale presadzuje svoje postavenie a pri rovnocenných psoch môže dochádzať k šarvátkam. Všeobecne sa s ním cvičí trochu horšie kvôli jeho mierne nervóznej a netrpezlivej povahe, no s trpezlivosťou a vhodnou motiváciou sa s ním dobre pracuje.
Jagdteriér má výraz napätej pozornosti, rozhodnosti a nebojácnosti. Má vrodenú ostrosť na škodlivú zver, ako bojovný pes sa využíva na prácu pod zemou i na povrchu, ďalej ako sliedič ozývajúci sa na stope na zemi aj vo vode, ako farbiar i prinášač malej zveri. Keďže nie je príliš veľký, možno ho chovať aj v mestských bytoch. Vyžaduje dostatok pohybu v revíri. Je odolný proti chorobám a nedôverčivý k cudzím osobám. Jagdteriér je veľmi aktívna a temperamentný plemeno. Je vytrvalý, odvážny a veľmi pracovitý, nie je agresívny alebo plachý.
Nemecký poľovný teriér má typický teriérsky temperament. Sú to psy s veľmi veselým, ale ťažkým charakterom. Ako sa na poľovné psy patrí, sú energickí, veľmi sebavedomí, niekedy konfliktní a potrebujú silného, rozhodného strážcu. Je ľahké podľahnúť ich šarmu, no rozhodne nie sú psom pre každého. Temperamentný pracovný pes, vynikajúci nezvyčajnou ostrosťou a nedôverčivosťou voči cudzím ľuďom. Pracovitý, neúnavný, na údržbu nenáročný, ale samostatný a tvrdohlavý.
Jagdteriér je pes jedného pána. Bude ochotný rešpektovať v určitej miere ostatných členov rodiny, ale nikdy k nim nebude mať taký vzťah, ako k svojmu vyvolenému pánovi. Jagdteriér je „pán pes“ a od ostatných psov si nielenže nenechá nič páčiť, ale naopak ešte sám rád bitku vyvolá. Preto nie je práve vhodný na držanie vo svorke alebo k iným psom všeobecne.
Prečítajte si tiež: Vývoj a použitie nemeckých samopalov v 2. svetovej vojne
Vzťah k deťom a domácim maznáčikom
K úplne malým deťom jagdteriéra príliš neodporúčame. Aj keď je prirodzene veľmi odolný a nedáva hneď najavo nepohodlie alebo bolesť, nie je práve trpezlivá opatrovateľka. Naopak s jeho energiou by bol skvelým kamarátom starším deťom, ktoré už so psami zaobchádzať vedia a rešpektujú ich potreby. S deťmi veľmi trpezlivosť nemá. Aj keď je to tvrďas a nejaké to uhryznutie od líšky berie s pokojom, k malým deťom práve zhovievavý nie je. K tým starším, ak sú dostatočne poučené ako sa k nemu správať, je vhodnejší.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o lovecké plemeno, môže byť spolužitie s inými domácimi miláčikmi trochu problematické. Najmä vo chvíli, keď sa dá pred jagdteriérom iné zviera do pohybu. Aj to však možné obmedziť dôkladným výcvikom.
Vhodné prostredie
Nemecký lovecký teriér patrí do skúsených rúk poľovníka. Hovorí sa o ňom, že ide o jedno z mála psích plemien, ktoré nie sú vhodné ako spoločenský či rodinný pes. Potrebuje veľa pohybu a pracovnú náplň a vyžaduje pevné vedenie. Nemecký lovecký teriér je ideálnym psom pre aktívnych a skúsených majiteľov, ktorí majú dostatok času a energie na zabezpečenie jeho pohybových potrieb a uspokojenie jeho prirodzených loveckých inštinktov Nie je vhodný pre menej aktívnych ľudí alebo pre mestský život bez prístupu na záhradu. Ak sa majiteľ psovi dostatočne venuje, môže byť ubytovaný dedinskom prostredí. Koterec je však potrebné správne zatepliť a mal by poskytovať úkryt pred vrtochmi počasia. Toto plemeno nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť.
Výcvik a výchova
Výcvik nemeckého loveckého teriéra je náročný, no pre skúsených majiteľov aj mimoriadne odmeňujúci. Tento pes je inteligentný, rýchlo sa učí a má silný lovecký inštinkt. Najefektívnejšie výsledky získate pozitívnym prístupom. Ako sme už spomínali, toto plemeno je citlivé na hrubé zaobchádzanie a tvrdé metódy výcviku by mohli narušiť dôveru psa. Nebojte sa zaradiť do vašej výcvikovej rutiny aj hry zahŕňajúce hľadanie, nosework alebo aportovanie, aby sme uspokojili aj jeho lovecké inštinkty a potrénovali mu myseľ. Jagdteriér vyžaduje veľmi dôslednú výchovu a pevné nervy. Aj drobnú chybu alebo nedôslednosť vám tento psík neodpustí.
Nemecký lovecký teriér nie je vhodný ako spoločenský ani rodinný pes a patrí do skúsených rúk. Jeho temperament vyžaduje dôsledné a konzistentné tréningy. Neodporúča sa púšťať nemeckého loveckého teriéra z vodítka v priestore, kde nemáme istotu, či sa tam neobjaví ďalšie zviera. Nemecký teriér má silný lovecký inštinkt, takže existuje veľké riziko, že bude prenasledovať divú zver.
Zdravie a starostlivosť
Nemecký lovecký teriér patrí medzi zdravé plemená. Okrem bežnej vakcinácie a ošetrenia proti vonkajším a vnútorným parazitom sa s ním v ordinácii stretávame len v prípade poranení na poľovačkách. Akokoľvek poranený jagdteriér nemá problém ďalej zadržiavať diviaka. Vzhľadom na to, že jagdteriéry chovali a vlastnili vo veľkej miere len aktívni poľovníci, ktorí šľachtili plemeno na prácu a nie na krásu, vytvorili v podstate bezúdržbového psa. Jeho srsť je samočistiaca, po uschnutí z neho opadá všetko blato a nečistota. Na stravu tiež nenáročné plemeno, málo z nich má sklon k tlstnutiu, nezvykne byť vyberavý a potravinové alergie sa u neho vyskytujú zriedkavo.
Nemecký lovecký teriér je málo náchylný k chorobám. Ako poľovníckemu psíkovi však odporúčame pravidelné odčervovanie. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o pracovné a lovecké plemeno, je vhodné psíka pravidelne kontrolovať, či počas práce neutrpel nejaké poranenie, či už na tele či na labkách. Nemecký lovecký teriér nemá žiadne špeciálne nároky na výživu. Tá však musí pokryť všetky jeho energetické potreby a byť vyvážená a plnohodnotná. Toto temperamentné plemeno je, čo sa týka zaťaženia vrodenými ochoreniami, doslova pretkané zdravím. Jagdteriér si, snáď okrem úrazov spôsobených pri práci, v podstate celý život vystačí len s preventívnymi prehliadkami a očkovaním.
Jediné ochorenie, na ktoré sa chov testuje, je PLL (primárna luxácia šošovky). Jedná sa o očnú vadu vedúcu až k oslepnutiu. Genetické laboratóriá ponúkajú aj testovanie na EIMM (záťažou indukovaná metabolická myopatia), ktorá zapríčiňuje slabosť všetkých končatín a ťažké bolesti svalov v dôsledku fyzického cvičenia - napríklad lovu. Strihanie jagdteriéra je nenáročné - stačí pravidelné kefovanie srsti a kontrola čistoty uší a dĺžky pazúrikov. Psy tohto plemena sa tešia dobrému zdraviu a dožívajú sa v priemere 14 rokov. Genetická predispozícia je v podstate obmedzená na jedno ochorenie, ktorým je dislokácia šošovky. Jagdteriéry pomerne často zápasia s rôznymi alergiami - preto sa oplatí vyberať krmivo s rozvahou.
Rovnako ako u ostatných psov je potrebné dbať na pravidelnú starostlivosť o srsť a kefovanie. Ďalej je potrebné pravidelne zastrihávať pazúriky a starať o zuby.
Jagdteriér je najnáročnejší na fyzickú aktivitu. Je mimoriadne aktívny a je nutné ho denne zamestnať vhodnými aktivitami. Rozhodne sa nehodí do rúk začiatočníkom a laikom, ktorým sa páči len výzor alebo jeho ostrá povaha. Aj keď je kompaktný a do bytu by sa hodil, určite to nie je pes do mesta do parku. Klame telom - je potrebné ho denne zamestnať fyzicky a psychicky. Jagdteriér je čisto poľovný pes a jeho povaha tomu zodpovedá.
Využitie
Nemecký lovecký teriér je vyšľachtený ako lovecký pes, a preto má výborné lovecké vlastnosti. Bol vyšľachtený predovšetkým na prácu pod zemou, ale môže sa popýšiť univerzálnymi schopnosťami - je schopný hlasného snorenia na povrchu, zvláda vodné práce, aportovanie, vie vypracovať podfarbenú stopu. Pri norovaní sa nemecký lovecký teriér využíva na lov zvierat, ktoré sa ukrývajú v nory. Tento pes má vynikajúci zmysel pre orientáciu a dokáže sa pohybovať aj v úzkych priestoroch.
Je síce pravda, že aj ostatné poľovné plemená teriérov, ktoré sa chovajú u nás, dosahujú rovnaké výkony, napriek tomu sa však zdá, že vyrovnanosť výkonov jagdteriéra je v priemere vyššia. Práve v ňom nájde uspokojenie ten poľovník, ktorý sa nepozerá na krásu, ale na výkon. U nás bol celkove neznámy a až jeho úspechy pri medzinárodnej súťaži v brlohárení upútali na neho pozornosť našej poľovníckej verejnosti. Od roku 1962 počet zápisov šteniec jagdteriéra rýchle stúpa a onedlho bude iste konkurovať ostatným plemenám teriérov brlohárov.
Tabuľka Rozmerov a Hmotnosti
| Parameter | Pes | Suka |
|---|---|---|
| Kohútiková výška | 33 - 40 cm | 33 - 40 cm |
| Hmotnosť | 9 - 10 kg | 7.5 - 8.5 kg |