Živočíchy neustále reagujú na podnety vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Zachytávajú ich prostredníctvom zmyslových buniek - receptorov, ktoré tvoria základnú funkčnú zložku zmyslových orgánov. Svojím pôvodom sú to modifikované nervové alebo epitelové bunky citlivé na zmeny prostredia. Ich úlohou je prijaté informácie transformovať na nervové podráždenie a odovzdať ich ďalej nervovej sústave.
Niektoré receptory prijímajú podnety priamo (napr. hmatové telieska v koži). Na stavbe mnohých zmyslových orgánov sa okrem receptorov podieľajú aj pomocné orgány (očná šošovka, ušný bubienok a pod.), ktoré prijímané podnety upravujú (napr. zosilňujú), alebo ochranné zariadenia (napr. mihalnice, riasy).
V priebehu fylogenézy sa receptory špecializovali na rozličné druhy a rôznu intenzitu podnetov. Znamená to, že receptory dokážu reagovať len vtedy, ak sú splnené určité kritériá:
- adekvátny podnet (napr. na príjem svetelných signálov sa špecializovali zrakové orgány)
- prah intenzity (napr. ultrazvuk sú schopné zachytiť len niektoré živočíchy)
- čas trvania podnetu (krátkodobé podnety receptor nestihne zachytiť)
Podnety prichádzajúce z vonkajšieho prostredia zachytávajú exteroreceptory. Pomáhajú živočíchom orientovať sa, hľadať si potravu, úkryt, rozlišovať nebezpečenstvo a pod. Na signály o zmenách vnútorného prostredia organizmu reagujú interoreceptory.
Zmyslové orgány a receptory
Prítomnosť chemických látok v ovzduší a vode analyzujú čuchové receptory umiestnené v prednej časti tela živočícha, najčastejšie na tykadlách bezstavovcov a v čuchovej sliznici stavovcov na začiatku dýchacej sústavy. Zachytávajú chemické podnety aj na veľké vzdialenosti a sú dôležité na orientáciu v prostredí, nazývajú sa preto aj diaľkové chemoreceptory. Slúžia na orientáciu, informujú o nebezpečenstve, potrave, jedincoch opačného pohlavia (feromóny) alebo slúžia na komunikáciu (značkovanie teritória).
Prečítajte si tiež: Nočné videnie pre vzduchovku
Bezstavovce majú rôzne formy čuchových receptorov (jamky vystlané zmyslovým epitelom mechúrnikov a mäkkýšov, zmyslové brvy na tykadlách hmyzu, vlhkostný zmysel obrúčkavcov a kôrovcov). Veľmi citlivý čuch má hmyz, ktorý ho často využíva aj na medzidruhovú komunikáciu. Napr. kyselina mravčia môže vyvolať medzi mravcami poplachovú reakciu. Samce niektorých motýľov registrujú pachové výlučky feromóny samíc aj na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov.
Zo stavovcov majú dobre vyvinutý čuch niektoré cicavce, ktoré dokážu rozlišovať veľa druhov pachov. Plazy (okrem korytnačiek a krokodílov) a niektoré obojživelníky majú špeciálny čuchový receptor, tzv.
Úlohou chuťových receptorov je analyzovať chuť potravy, ktorá je kombináciou rôznych chemických látok rozpustených vo vode alebo v slinách. Tým zabezpečujú správny výber potravy, ochranu pred škodlivinami, ale aj zahájenie reflexného vylučovania tráviacich štiav. Keďže adekvátny podnet musí prísť bezprostredne do styku s receptormi, tieto sa nazývajú kontaktné chemoreceptory.
U bezstavovcov sa chuťové receptory vyskytujú okrem ústnej dutiny aj na tykadlách, rôznych ústnych príveskoch alebo končatinách (hmyz). Stavovce majú chuťové receptory umiestnené v chuťových pohárikoch na začiatku tráviacej sústavy, najčastejšie v ústnej dutine a v jej blízkosti.
V prostredí pôsobí na živočíchy množstvo najrozmanitejších mechanických podnetov. Preto sa v procese fylogenézy vyvinuli viaceré typy zmyslových orgánov založených na mechanorecepcii. Najjednoduchšie sú hmatové telieska voľne roztrúsené pod povrchom tela v koži. Reagujú na ťah a tlak. Ich citlivosť sa zvyšuje hmatovými chlpmi (napr. fúzy cicavcov) alebo nahromadením na niektorých miestach (okolo zobáka vtákov, nozdier a pyskov cicavcov, na dlaniach primátov a pod.).
Prečítajte si tiež: Nočné mieridlá: Prehľad a porovnanie
Zvláštne postavenie majú receptory na vnímanie bolesti. Sú to voľné nervové zakončenia, ktorých úlohou je informovať organizmus o nepriaznivých podnetoch a tým ho chrániť pred poškodením.
Na rôzne typy mechanického podráždenia vo vodnom prostredí reagujú receptory bočnej čiary rýb a lariev obojživelníkov. Adekvátnym podnetom je v tomto prípade prúdenie vody - prúdový zmysel, ktoré živočích pociťuje v mieste bočnej čiary ako vibrácie. Podobnú funkciu u drsnokožcov majú tzv.
Informácie o polohe a pohybe tela poskytujú polohovorovnovážne - statokinetické orgány. Reagujú na zmeny v organizme súvisiace so zemskou gravitáciou, čo je dôležité pre koordináciu pohybu, ako aj udržiavanie rovnováhy.
Princípom stavby a fungovania statokinetických orgánov sú receptorové bunky s citlivými brvami, dráždené v závislosti od polohy a pohybu malými zrniečkami - statolitmi. Pri bezstavovcoch sú to statocysty uložené najčastejšie v hlavovej časti (napr. pri rakoch na báze tykadiel). Hmyz má aj tzv. Johnsonov orgán, ktorým reaguje na prúdenie a odpor vzduchu.
Významné postavenie medzi mechanoreceptormi majú receptory na vnímanie zvukových mechanických vĺn šíriacich sa vzduchom alebo vodou. Sú základom sluchových orgánov a okrem orientácie v prostredí slúžia aj ako prostriedok komunikácie (najmä vtákom a cicavcom).
Prečítajte si tiež: Mieridlá pre nočnú streľbu z luku: Detailná recenzia
Z bezstavovcov ich má hmyz v podobe tympanálnych orgánov, uložených hlavne na hrudi, prípadne končatinách, napr. kobylky. Vydávanie zvuku prostredníctvom trenia krídel u kobyliek sa nazýva stridulácia.
Sluchové orgány stavovcov prešli zložitým vývojom. Postupne sa diferencovali tri časti - vonkajšia, stredná a vnútorná. Ryby a larvy obojživelníkov zachytávajú zvukové signály bočnou čiarou. Dospelým obojživelníkom a plazom sa vyvinulo stredné ucho uzavreté bubienkom. Vtáky a cicavce, pre ktoré má vnímanie zvuku najväčší význam, majú vyvinutý spoločný sluchovopolohový orgán.
Zvuk, ktorý vyvoláva chvenie vzduchu, zachytený časťami vonkajšieho ucha rozkmitá bubienok a prenesie signál cez sluchové kostičky stredného ucha až do tekutiny slimáka vo vnútornom uchu, kde podráždenie zachytia vlastné sluchové bunky - Cortiho orgán.
"Dokonalosť" sluchu možno hodnotiť rôznymi spôsobmi, ako napríklad frekvenčným rozsahom, citlivosťou na určité zvuky alebo schopnosťou lokalizovať zdroj zvuku. Mačkovité šelmy majú široký frekvenčný rozsah a sú citlivé na vysoké frekvencie, ktoré sú mimo dosahu väčšiny iných cicavcov. Tento sluch jej umožňuje efektívne loviť a reagovať na jemné zvuky, čo z nich robí jedného z najlepšie prispôsobených predátorov na súši. Veľryby a netopiere sú zas schopné vydávať a vnímať nízkofrekvenčné ultrazvukové signály (echolokácia), čo využívajú ako navigačné zariadenie.
Najrozšírenejšie a najvýznamnejšie vzhľadom na orientáciu v prostredí sú receptory schopné vnímať viditeľné svetlo - fotoreceptory. Pôvodne jednoduché svetlocitlivé bunky rozptýlené na povrchu kože boli schopné vnímať len zmenu intenzity svetla (obrúčkavce, táto schopnosť sa zachovala aj niektorým stavovcom, napr. rybám). Zoskupenie fotoreceptorov bolo základom vzniku sietnice, ktorá sa v ďalšom vývoji postupne preliačovala. Tým sa rozličným uhlom dopadu svetelných lúčov na jednotlivé bunky umožnilo smerové videnie.
Spomínaným vývojovým štádiám oka zodpovedajú najjednoduchšie ploché oči morských lastúrnikov a miskovité oči morských ulitníkov.
Osobitnou etapou vo fylogenéze zrakového orgánu bol vznik zloženého (facetového) oka, umožňujúceho obrazové videnie. Zložené oko typické pre hmyz tvorí množstvo jednoduchých očiek - omatídií, ktoré vnímajú jednotlivo a vytvárajú mozaikový obraz svetlejších a tmavších škŕn.
Najdokonalejším zrakovým orgánom sú komorové oči hlavonožcov a stavovcov. Špecializácia fotoreceptorov na tyčinky (videnie za šera, prevládajú pri nočných živočíchoch) a čapíky (videnie počas dňa, prevládajú pri denných živočíchoch) umožnila farebné videnie. Vývoj pomocných optických orgánov (napr. šošovka) prispel ku skvalitneniu vnímaného obrazu.
Presný rozbor svetelných a farebných podnetov sa uskutočňuje v zrakovom ústredí mozgovej kôry, konkrétne v záhlavovom laloku. Mozgová kôra spracúva vizuálne informácie prijaté zo sietnice a umožňuje vnímanie detailov, farieb a tvarov.
Rozlišovaciu schopnosť komorového oka nemajú všetky živočíchy rovnakú. Levy majú rozlišovaciu schopnosť oka najviac podobnú ako človek. Ich oči sú prispôsobené na vnímanie detailov pri dennom aj nočnom love. Nosorožce a slony majú menej ostrý zrak, pričom viac spoliehajú na iné zmysly, a sova má zrak lepšie prispôsobený na nočné videnie, čo sa odlišuje od ľudského vnímania detailov.
Termoreceptory informujú o zmenách teploty, pričom adekvátnym podnetom je v tomto prípade teplotný rozdiel medzi teplotou tela a prostredia, ako aj dĺžka jeho pôsobenia. Vlastné rádioreceptory citlivé na rádioaktívne a elektromagnetické žiarenie sú základom pre zložité navigačné systémy a umožňujú živočíchom orientovať sa v priestore napr. pri sezónnej migrácii (napr.
Nočné videnie pre ľudí
Ak patríte medzi rybárov, poľovníkov či k dobrodružným turistom, ktorí sa radi túlajú prírodou v noci, nočné videnie by vo vašej výbave nemalo chýbať. Trh ponúka množstvo výrobkov, ktoré sa delia funkciami, využitím či cenami. Neviete si vybrať? Pozorovacie nočné videnie je zariadenie, elektro-optický prístroj, ktorý umožňuje svojmu používateľovi vidieť v tmavom prostredí. Nejde však o zariadenia, ktoré ukazujú teplo, vychádzajúce z objektov. Nočné videnia zosilňujú zvyškové svetlo a ich princíp fungovania je pomerne jednoduchý.
Nočné videnia sa líšia použitou technológiou a vyhotovením. Monokuláre - predstavujú prístroje, ktoré sú kompaktné, menšie a funkčne veľmi podobné puškohľadom. Na pušku ich však nenamontujete a sú aj menej odolné. Pokiaľ však ide o pomer dostupnosti a ceny, ide o lákavé riešenia.Puškohľady - montujete na zbraň a disponujú zameriavacou osnovou.
Analógové aj digitálne nočné videnia majú svoje výhody a nevýhody. Základom je fotokatóda, do ktorej vstupuje zvyškové svetlo a následne ho premieňa na elektróny. Tie narážajú na fosforové tienidlo a zobrazujú daný obraz. Pokiaľ sa nachádzate v tme, kde nie sú vidieť hviezdy, mesiac či iné svetelné zdroje, infračervený zdroj svetla je jedinou možnosťou, ako svetlo zvýrazníte. Svojím použitím digitálne nočné videnia pripomínajú digitálne fotoaparáty alebo kamery.
Generácie nočného videnia
Generácia je jeden z dôležitých parametrov nočných videní.
Generácia 1
Prvá generácia bola vyvinutá ešte počas vietnamskej vojny a je schopná zosilniť okolité svetlo asi 1000-krát.
Generácia 2
Nočné videnie druhej generácie je obohatené o mikro-kanálovú dosku, ktorá je elektrónovým násobičom.
Generácia 3
Tretia generácia nočných videní sa skladá z rovnakých dielov ako zosilňovače obrazu druhej generácie. Býva veľmi kompaktný a ide o zariadenie, ktorého infračervený lúč je neviditeľný nielen pre ľudské oko, ale aj pre oko zvieraťa.
IR nášivky a identifikácia v tme
Získajte nadhľad a prehľad o vašom okolí aj v noci. Náš úplne nový jedinečný dizajn ášivky s technológiou reflektujúcou IR svetlo pre profesionálne prostredie. Vyrobená použítím špeciálneho Mil-Spec podkladového materiálu odrážajúceho IR svetlo s Velcro suchým zipsom na zadnej strane pre jednoduché pripevnenie na vojenskú poľnú rovnošatu, policajnú a záchranársku uniformu alebo taktickú výstroj, pre potreby správneho identifikovania pri vykonávaní nočných alebo skrytých operácií. Nášivka odráža IR svetlo pri použití prístroja nočného videnia (NVG). Vďaka tejto technológii ostanete ľahko a rýchlo identifikovateľný v teréne a vyhnete sa tak riziku možnej streľby od Vašich spriatelených jednotiek vplyvom stresových podmienok na bojisku. IR nášivky a obdobné technológie rovnako prispievajú v prostredí záchranných zložiek pri práci v sťažených podmienkach alebo v ťažko dostupnom teréne. Vrtulníky Záchrannej služby, Hasičského zboru, Policajného zboru alebo Armády sú dnes štandartne vybavené prístrojmi nočného videnia a tak Vás môžu ľahko nájsť, pozorovať alebo navádzať napr.
Vlajka odrážajúca Infračervené svetlo (IR nášivka) patrí medzi dnes už štandartne používané vybavenie pre identifikáciu tzv. spriatelených osôb či jednotiek. Tieto nášivky sa pri použití prístrojov na nočné videnie (NVG) pri odrážaní IR svetla zobrazujú ako svietiace. Prístroje nočného videnia sú extrémne efektívne pri rozoznávaní osôb a objektov v prostredí zlých terénnych podmienok, slabého prirodzeného svetla až úplnej tmy alebo pri zmätku a strese bojových podmienok, ktoré vplývajú na jednotlivca a sťažujú mu efektívne rozoznávanie spojencov od nepriateľa.
IR nášivky sa vyrábajú z materiálu, ktorý sa v infračervenom spektre zobrazuje vo vysokom kontraste k svôjmu okoliu. Sú dizajnované tak, aby boli zreteľne viditeľné z malej aj veľkej vzdialenosti, pri použití vybavenia pre nočné videnie, za účelom ochrany operátorov pred spriatelenou palbou alebo pre ľahkú koordináciu policajných a záchranných zložiek.
Starostlivosť o IR nášivky: Neškrabať, nešúchať, nezalamovať. Čistiť vlhkou špongiou. Nepoužívať chemikálie. Predchádzať prehriatiu alebo zamrazovaniu.