Záujem Slovákov o ručné zbrane za posledné roky vzrástol, ministerstvo vnútra ich medziročne zaevidovalo približne o viac ako 35-tisíc. Podľa majiteľa obchodu so zbraňami to môže vysvetľovať zhoršená bezpečnostná situácia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, nárast však môže byť aj dôsledkom zmeny kategorizácie zbraní.
Aktuálna legislatíva držby zbraní na Slovensku
Na Slovensku sa naposledy novelizovali pravidlá o zbraniach a strelive pred pár rokmi a pribudli s nimi aj povinnosti. Držanie zbraní a streliva sa za posledné tri dekády na Slovensku viackrát menilo.
K najzásadnejším legislatívnym zmenám došlo naposledy vo februári 2022 v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a nariadení Európskej Komisie. Novinky začali platiť až po prechodnom období vo februári 2023.
Dotkli sa najmä tých ľudí, ktorí si chceli zaobstarať alebo vlastniť ľudovo nazývané plynové pištole alebo revolvery, teda expanzné zbrane, ale aj takzvané flobertky. Na ich nákup treba odvtedy zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup od polície a následne ich zaevidovať po čom polícia vydá preukaz zbrane.
Podľa majiteľa obchodu so zbraňami v bratislavskej Petržalke Jozefa Vránskeho je držanie zbraní a streliva dostatočne upravené, keďže pri udeľovaní povolenia sa kladie dôraz na bezúhonnosť, spoľahlivosť, spôsobilosť na právne úkony, ale aj vek. Lekárskym posudkom sa zase preukáže zdravotná spôsobilosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zbrojný preukaz
Možnosť vlastniť zbraň na Slovensku považuje predseda Zväzu vlastníkov strelných zbraní Ľudovít Miklánek za širokú, no nie za benevolentnú. Myslí si, že súčasné znenie zákona je vyvážené a netreba ho sprísňovať. Vidieť to podľa neho aj na štatistikách Eurostatu.
„Ako jediní v Európe máme obligatórne stanovené psychotesty, každý držiteľ zbrojného preukazu môže prísť o zbrane alebo zbrojný preukaz veľmi rýchlo už aj pri podozrení na najmenší problém z jeho strany. Polícia má na to všetky zákonné páky,“ priblížil Pravde.
Zbrane by podľa neho určite nemali byť dostupné ľahko, no nedáva zmysel ich ani striktne obmedzovať, pretože to prispieva k rozširovaniu čiernemu trhu.
Podľa posledných údajov ministerstva vnútra medziročne stúpol počet zbraní na Slovensku o približne 35-tisíc. Zjednodušene opísané, pribudlo ich toľko, ako keby mal po jednej zbrani každý z obyvateľov Spišskej Novej Vsi.
K najčastejšie kupovaným zbraniam patrili predvlani expanzné zbrane kategórie D, ktoré sa ľudovo označujú ako „plynovky“. Po nich ľudia najviac vyhľadávali krátke samo nabíjacie zbrane kategórie B, teda pištole.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správnu zbraň na skryté nosenie
Počet zbraní podľa Miklánka stúpa na Slovensku dlhodobo a relatívne pomaly, asi o dve percentá ročne, čo je menej ako v ostatných európskych krajinách. Štatisticky vyšší nárast v posledných rokoch bol podľa jeho slov spôsobený práve zmenou kategorizácie zbrani aplikovaním európskej smernice.
„Časť zbraní kategórie D, ktoré boli vlastnené na občiansky preukaz a evidované na polícii prešli do kategórií A, B, C. Kategória D nie je súčasťou štatistík, kategórie A, B, C sú. Preto čísla vyskočili vyššie. Ide predovšetkým o expanzné zbrane, ktoré používajú kluby vojenskej histórie pri rekonštrukciách bojov.
Vránsky zo skúseností hovorí, že väčší záujem o kúpu zbrane je vždy vtedy, keď nastane nejaká kríza alebo sa zhorší bezpečnostná situácia. Cítiť to bolo najmä začiatkom deväťdesiatych rokov.
Nárast zbraní by teda mohla vysvetľovať aj ruská agresia na Ukrajine, izraelsko-palestínsky konflikt či migračné krízy. „Ľudia pozorne sledujú túto situáciu a pociťujú prirodzený ľudský strach a obavu. Preto sa mnohí rozhodnú vyzbrojiť, alebo ešte dozbrojiť,“ skonštatoval majiteľ obchodu.
Ľudia chcú podľa jeho pozorovania vlastniť zbraň najmä kvôli ochrane seba a najbližších. Aj Miklánek hovorí, že záujem prejavujú ľudia viac v obdobiach, keď pociťujú nejaké ohrozenie. Vojna u susedov priniesla i dopyt po kurzoch prvej pomoci.
Prečítajte si tiež: Legislatíva airsoft zbraní na Slovensku
Najväčší záujem je podľa majiteľa petržalského obchodu o krátke zbrane rôznych druhov, značiek, typov a kalibrov. Či už Glock, HK, ČZ, Walther alebo Grand Power. Zbrane vyhľadávajú mladšie ročníky a siahajú po nich rôzne profesijné skupiny.
Kto ich najviac nakupuje? „Jednoznačne podnikatelia a bežní ľudia, medzi ktorých radím aj ľudí, ktorí držia zbraň aj na športovú streľbu. Držitelia zbraní často rozširujú zbrojný preukaz aj na skupinu E - držanie zbrane a streliva na športové účely. Na Slovensku je mnoho klubov, kde sa na strelniciach súťaží v rôznych streleckých disciplínach.
Počas posledných dvoch desaťročí došlo na Slovensku štyrikrát k takzvaným zbraňovým amnestiám. Ak držali zbraň bez povolenia, mohli ich odovzdať polícii bez sankcie.
Odovzdané zbrane skúmajú neskôr balistici z expertných ústavov. Ak skúšky ukážu, že nimi nebol spáchaný žiaden trestný čin a spĺňajú podmienky na jej držanie alebo nosenie, môžu si ju zlegalizovať.
Hrozby a bezpečnostná situácia
Krajský súd v Bratislave prekvapivo rozhodol o prepustení policajta z väzby, ktorý sa vyhrážal streľbou na kolegov a predstavoval si útok na vianočných trhoch. Namiesto väzby mu okrem iných opatrení nariadil nosenie monitorovacieho náramku a zakázal vstup do určených zón.
Muž sa mal počas svojho štúdia na policajnej strednej škole zveriť spolužiakom, že by vystrieľal svojich kolegov z obvodného oddelenia v Zemianskej Olči (okres Komárno). Okrem toho mal vraj pohnútky odpáliť sa na vianočných trhoch vo Viedni.
Vystrašení študenti nakoniec proti Norbertovi napísali list a vo veci začalo rýchlo konať vedenie školy a neskôr aj Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) ministerstva vnútra. Študentovi škola zakázala vstup do jej areálu a inšpekční policajti muža zadržali.
Podľa informácií Aktuality.sk mal súd študentovi nariadiť nosenie monitorovacieho náramku, pričom nesmie vstupovať do takzvaných zakázaných zón, ktoré mu súd určil. Ďalšou dôležitou zmenou je, že Norbert Á. už nie je príslušníkom policajného zboru.
Znepokojujúce boli aj ďalšie okolnosti. Hoci Norbert Á. ako súkromná osoba zbraň nevlastní, mal k nej prístup ako policajt. Navyše súd zistil, že zbrane vlastnia aj jeho rodinní príslušníci, ku ktorým má reálny prístup. Obzvlášť závažné bolo zistenie, že jeho strýko, ktorý vlastní zbrane, je údajne „psychicky na dne“ a obvinený je s ním v kontakte.
Atentát na premiéra a diskusia o sprísnení legislatívy
Otvorí bezprecedentný útok na premiéra Roberta Fica debatu o sprísnení legislatívy na legálnu držbu zbraní? Podľa predsedu Združenia vlastníkov strelných zbraní - Legis Telum Ľudovíta Mikláneka je na Slovensku legislatíva dostatočne prísna, dokonca prísnejšia ako v okolitých štátoch.
Aj keby sa sprísnila naša legislatíva, nezabráni to podobnému činu, akým bol atentát na premiéra. „Nejde o čin, ktorý by bol neúmyselný alebo by vyplýval z toho, že bol spáchaný preto, že ten človek mal zbraň. Je to podobné ako teroristické činy, to znamená, že je to úmyselný trestný čin, na ktorý sa človek pripravuje,“ vysvetľuje Miklánek.
„V rámci prípravy si vie zabezpečiť vhodné prostriedky na jeho vykonanie, čiže ak by to nebola strelná zbraň legálna, bola by to strelná zbraň nelegálna,“ doplnil ďalej.
Česká republika a zmeny v legislatíve
V Českej republike nedávno schválili nový zákon o zbraniach a strelive, kedy predajcom vznikla povinnosť hlásiť podozrivé obchody. Zákon tiež umožňuje zabaviť zbrane kvôli bezpečnostnému riziku a skracuje sa aj lehota na lekárske prehliadky pre držiteľov zbraní. Stalo sa to po streľbe na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kedy ozbrojený útočník zabil 14 ľudí.
Miklánek upozornil, že hlásenie podozrivých nákupov v Českej republike je veľmi zmätočné a nestretlo sa s veľkým úspechom. "Elektronický systém z nejakého dôvodu vyhodnotil ako podozrivý nákup aj u ľudí, ktorí si nakúpili zbrane legálne. Chodila ich kontrolovať kriminálka a vypytovať sa ich, prečo to kúpili," ozrejmil s tým, že polícia bola takýmito prípadmi zbytočne zahltená.
Čo je naopak v Česku dobré a nasledovaniahodné, je podľa odborníka prepojenie databáz. „Ak je niekto riešený na nejakú chorobu, ktorá sa týka jeho duševného stavu, lekár má možnosť nahliadnuť do databázy, kde zistí, či ten človek je držiteľom zbrojného preukazu a vie informovať políciu,“ ozrejmil Miklánek.
„Čo sa týka možnosti polície vyžiadať nový posudok psychickej spôsobilosti, alebo zadržať zbrane či zbrojný preukaz, to je už aj v dnešnom slovenskom zákone. Prakticky kedykoľvek, keď polícia nadobudne akékoľvek podozrenie, že ten človek nie je psychicky či zdravotne spôsobilý, alebo že by predstavoval akékoľvek riziko možnosti zneužitia zbrane, môžu mu polícia okamžite zadržať zbrane aj zbrojný preukaz,“ hovorí Miklánek.
Podľa medializovaných informácií atentátnik Juraj C. použil zbraň ČZ kalibru 9 milimetrov. "Ide o úplne bežnú pištoľ bežného kalibru, ktoré bolo v období, odkedy ho atentátnik mal, najdostupnejšie a najbežnejšie ako obranná alebo služobná pištoľ," uviedol predseda združenia Legis Telum Miklánek.
Čo by sa ale na Slovensku mohlo do budúcna zmeniť? „Istú dobu sa bavíme o sprecizovaní praktickej skúšky na zbrojný preukaz, to znamená, že by bola širšia, a nešlo by len o bezpečnú manipuláciu, ale bolo by tam povinné predviesť aj streľbu a manipuláciu s viacerými kategóriami zbraní,“ hovorí Miklánek.
Plány Ministerstva vnútra SR
Po atentáte na premiéra Roberta Fica si Ministerstvo vnútra SR vie predstaviť sprísnenie legálnej držby zbraní. "Ministerstvo vnútra plánuje predložiť návrh na zmeny v zákone o strelných zbraniach a strelive na jeseň tohto roka, zámerom je najmä vyriešiť nedostatky a problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona," uviedol pre PLUS 7 DNÍ hovorca MV SR Matej Neumann.
"Naša legislatíva patrí k najprísnejším v Európskej únií. Nie je však vylúčené, že po aktuálnych udalostiach dôjde aj k sprecizovaniu podmienok nadobúdania a držby zbraní a streliva, či k zmenám pri posudzovaní zdravotnej a psychickej spôsobilosti na držanie či nosenie zbraní, čo je oblasť v kompetencii rezortu zdravotníctva," informoval ďalej Neumann.
Štatistiky a porovnania
Podľa štatistiky Slováci vlastnia 7,5 zbraní na 100 obyvateľov. V Čechách je to 14 zbraní na 100 obyvateľov, v Nemecku 20 zbraní na 100 obyvateľov, ale napríklad Rakúsko má 37 zbraní na 100 obyvateľov a Švajčiarsko dokonca 40 zbraní na 100 obyvateľov. Zbraní teda na Slovensku nie je veľa a prístup k nim je relatívne dosť prísny.
Podľa štatistiky Eurostatu je Slovensko v Európe krajina s najmenším počtom úmrtí spojených so strelnou zbraňou. "Zároveň sme jediní v EÚ, ktorí majú povinné plošné psychotesty zavedené pre držiteľov zbrojných preukazov a vlastníkov civilných zbraní," pripomenul Miklánek.
Monitorovanie držiteľov zbraní
Podľa bezpečnostných expertov pri takej mimoriadne závažnej udalosti, akým je atentát na predsedu vlády, môžu byť prví monitorovaní práve držitelia strelných zbraní, respektíve osoby s minulosťou v bezpečnostných službách, ktorí môžu mať ľahký dostup k zbraniam a k strelivu, respektíve vedia manipulovať so zbraňami.
„Na držiteľa zbrojného preukazu je v prípade akéhokoľvek podozrenia pozerané inak ako na bežného občana. Akonáhle ten človek vyskočí v nejakej databáze, že môže byť problematický, automaticky si ho polícia vylustruje, zistí, že má zbrojný preukaz, aké má doma zbrane a už sa k nemu pristupuje inak. Aj samotné zatknutie prebieha inak ako aj monitoring," hovorí Miklánek.
Ľudia, ktorí sú držiteľmi zbrojných preukazov a vlastnia zbrane, môžu podľa slov odborníka za istých okolností predstavovať vyššie riziko a tak sa na nich aj nahliada. Plošne monitorovať všetkých držiteľov zbrojných preukazov, ktorých je na Slovensku okolo 180-tisíc, však podľa Miklánka nemá zmysel. "Ale akonáhle sa niekto vyskytne niekde, kde by nemal byť a kedy je otázne, prečo tam je, tak samozrejme sa stáva podozrivým tým, že vlastní zbraň," hovorí odborník.
Podľa odborníka je pre štát lepšie, ak človek má legálne zbraň.
„Keď je obmedzovaný prístup k legálnym strelným zbraniam, tak začne enormne narastať čierny trh. Je to veľký problém Nemecka a Švédska," upozornil Miklánek.
"Keď spraví človek trestný čin s legálne vlastnenou strelnou zbraňou, je to akoby sa podpísal. Ak je to spravené s nelegálnou zbraňou a tá sa stratí, polícia to nemá ako dohliadať," doplnil ďalej. Pre štát je z bezpečnostného hľadiska výhodnejšie, keď legislatíva je vyvážená: nepodporuje nejaký benevolentný prístup k zbraniam, ale nepodporuje ani čierny trh so zbraňami.
Možný nárast záujmu o zbrane
Podľa predsedu združenia Legis Telum pandémia covidu ako aj vojna na Ukrajine znamenali zvýšený záujem o zbrane, a vtedy bolo aj viacero záujemcov na vzdelávaniach na zbrojný preukaz. Neprejavilo sa to však na štatistikách. "Väčšina tých ľudí, keď zistí čo všetko musí splniť, aby zbrojný preukaz dostali, tak od toho upustí," ozrejmil Miklánek. "Za posledných 16 rokov ide o zhruba 3-percentný nárast počtu vlastníkov strelných zbraní a zbraní na Slovensku," upresnil odborník.
Záujemca o zbrojný preukaz musí preukázať medzi inými, že vie poskytnúť prvú pomoc, musí poznať bezpečnú manipuláciu so zbraňou, preukázať znalosti trestného zákona, zákona o zbraniach a strelive, príslušné vyhlášky, ako aj prejsť všetky zdravotné prehliadky a psychotesty. Musí sa stať členom športovej streleckej organizácie, ak chce dotyčný zbraň na športové účely. Ak chce zbraň na nosenie, musí preukázať dôvod.
Štatistika držiteľov zbrojného preukazu a počet zaevidovaných zbraní podľa kategórie na Slovensku:
| Kategória | Počet zbraní (koniec roka 2022) | Počet zbraní (koniec roka 2023) |
|---|---|---|
| Celkový počet zbraní | cca 407 000 | cca 442 000 |
| Kategória D | 11 480 | viac ako 27 000 |
tags: #nosenie #zbrane #na #vianocnych #trhoch