Fínsky prezident Alexander Stubb vyhlásil, že sa začala „nová éra jadrových zbraní“. Urobil tak v reakcii na oznámenie Spojených štátov, že plánujú skúšky jadrových zbraní.
Trumpove nariadenie o testovaní jadrových zbraní
Americký prezident Donald Trump nariadil ministerstvu obrany, aby okamžite začalo testovať jadrové zbrane USA, a to údajne v reakcii na rovnaké kroky iných krajín. Oznámil to krátko pred stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei.
„Spojené štáty majú viac jadrových zbraní ako akákoľvek iná krajina. To, spolu s kompletnou modernizáciou a renováciou existujúcich zbraní, sme dosiahli počas môjho prvého funkčného obdobia. Vzhľadom na ich obrovskú ničivú silu som NENÁVIDEL to spraviť, ale nemal som na výber,“ napísal Trump na platforme Truth Social.
„Rusko je na druhom mieste a Čína je ďalej na treťom mieste, ale do piatich rokov sa dostane na rovnakú úroveň. Vzhľadom na testovacie programy iných krajín som nariadil ministerstvu vojny, aby začalo testovať naše jadrové zbrane na rovnakom základe. Tento proces sa začne okamžite,“ vyhlásil americký prezident.
Agentúra AFP zdôrazňuje, že Trumpovo oznámenie prišlo len deň po tom, čo jeho ruský náprotivok Vladimir Putin potvrdil, že Rusko úspešne otestovalo nové supertorpédo Poseidon, ktoré má jadrový pohon a je schopné niesť konvenčné aj jadrové hlavice.
Prečítajte si tiež: Poradenstvo pri Výbere Zbrane na Agresívne Psy
Spojené štáty podľa Reuters naposledy testovali jadrovú zbraň v roku 1992. Tieto testy poskytujú dôkazy o tom, čo dokáže akákoľvek nová jadrová zbraň, a či staršie zbrane stále fungujú, dodáva agentúra.
Reakcia Číny a globálny zákaz jadrových skúšok
Čína vyzvala Spojené štáty, aby „dôrazne dodržiavali“ globálny zákaz jadrových skúšok. Ide o reakciu na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že USA začnú „okamžite“ s testovaním. Informovala o tom agentúra AFP.
„Čína dúfa, že Spojené štáty budú dôsledne dodržiavať záväzky vyplývajúce z komplexnej zmluvy o zákaze jadrových skúšok a svoj záväzok zakázať jadrové skúšky. Takisto dúfa, že podniknú konkrétne kroky na ochranu globálneho systému jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní a na ochranu globálnej strategickej rovnováhy a stability,“ uviedol hovorca čínskeho rezortu diplomacie.
Vývoj hypersonických zbraní
Krajiny ako USA, Rusko či Čína vytvárajú podmienky pre výrobu a testovanie nadzvukových zbraní. Pre svoju vysokú rýchlosť či schopnosti manévrovania sú prakticky neodhaliteľné.
Svetové veľmoci vyvíjajú prostriedky na sebaobranu aj na prípadný útok. Jadrové zbrane, ktoré sú v mnohých krajinách zakázané, nahradzujú nové, prekonávajúce aj rýchlosť zvuku.
Prečítajte si tiež: Boj proti DPH podvodom
Hypersonické strely evokujú tichú zbraň pohybujúcu sa rýchlejšie než zvuk. Dokážu v istej miere nahradiť aj jadrovú zbraň, pretože vedia niesť aj jadrovú či konvenčnú hlavicu.
Základné údaje o hypersonických zbraniach
- Hypersonické zbrane sa pohybujú najmenej päťkrát väčšou rýchlosťou než zvuk (mach 5 čo predstavuje rýchlosť 1 715 m/s).
- Do ich pohonov sa využívajú jednoduché reaktívne motory, respektíve varianty scramjet.
Vlani Rusko oznámilo, že do svojho arzenálu zaradilo riadené hypersonické strely Avangard, ktoré sa uvoľňujú z medzikontinentálnych balistických rakiet a sú schopné cestovať v atmosfére viac než 20-násobnou rýchlosťou zvuku.
Moskva testuje hyperzvukové strely Cirkon odpaľované z lodí či ponoriek a podobné rakety s označením Kinžal, ktoré vypúšťajú stíhačky MiG-31.
V roku 2019 predstavil Peking napríklad Tung-feng 17, ktorý údajne dosiahol rýchlosť Mach 5 až Mach 10 (6 173 až 12 360 kilometrov za hodinu).
Koncom septembra KĽDR údajne odpálila do mora novú hypersonickú raketu. Hypersonické zbrane vyvíja aj Francúzsko, Nemecko, Austrália, India či Japonsko.
Prečítajte si tiež: Dopad Orešnika na bezpečnosť
Nová americká raketa AIM-174B
Americké námorníctvo nedávno uviedlo do prevádzky nový typ rakety vzduch-vzduch s označením AIM-174B, ktorá má potenciál dramaticky zmeniť vojenskú rovnováhu v regióne Juhočínskeho mora. Táto zbraň dokáže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 400 kilometrov, čo z nej robí jednotku svojho druhu v arzenáli USA.
V porovnaní s čínskou PL-15, ktorá má maximálny dosah približne 250 kilometrov, predstavuje AIM-174B významný technologický pokrok.
Jednou z najvýznamnejších výhod AIM-174B je jej kompatibilita s lietadlami amerických spojencov, vrátane austrálskych stíhačiek. Táto spolupráca posilňuje kolektívnu obrannú schopnosť spojencov a zaisťuje, že sú pripravení čeliť spoločným hrozbám v regióne.
Podľa výskumníka Chieh Chunga zavedenie rakety AIM-174B významne mení strategickú situáciu v Juhočínskom mori. „Spojené štáty môžu zabezpečiť bezpečnosť svojich dôležitých aktív, ako sú skupiny lietadlových lodí a zároveň vykonávať útoky na ciele Čínskej ľudovej armády,“ uviedol Chung.
Switchblade 600: Nová vyčkávacia munícia
Americká armáda otestovala počas prvých testov svojho druhu Switchblade 600 vyčkávaciu muníciu, ktorá sa dokáže vznášať nad nepriateľským územím a zaútočiť až v prípade, keď sa objaví vhodný cieľ.
Na dĺžku má Switchblade 600 vyčkávacia munícia približne 1,5 metra a váži okolo 34 kilogramov. Podobá sa na obyčajného drona, no nesie so sebou Javelin viacúčelovú hlavicu.
“Switchblade 600 je na diaľku ovládaná raketa, ktorá vie letieť ako dron, až kým sa nedostane k cieľu. Po vystrelení z odpaľovacej trubice môže Switchblade 600 preletieť vopred nastavenými bodmi, či krúžiť vo vyznačenej oblasti. Keď identifikuje svoj cieľ, následne zaútočí s maximálnou presnosťou.
Switchblade sa dokáže zamerať na obrnené vozidlá alebo na menšie skupinky vojakov z oveľa väčšej vzdialenosti, než kedykoľvek predtým. To dodáva munícii väčšiu smrtiacu silu a minimalizuje vedľajšie škody.
Jadrová triáda USA
USA sa pri stratégii atómového odstrašenia opierajú o takzvanú jadrovú triádu. Tvoria ju strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety.
Možné scenáre použitia jadrových zbraní
Najrealistickejším scenárom použitia jadrových zbraní by bol konvenčný konflikt napríklad medzi Ruskom a NATO alebo medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorý by prerástol do jadrovej vojny.
Tabuľka: Porovnanie dosahu rakiet
| Raketa | Krajina | Maximálny dosah |
|---|---|---|
| AIM-174B | USA | 400 km |
| PL-15 | Čína | 250 km |