Omdletie, tiež nazývané synkopa, sa môže objaviť u kohokoľvek z nás. Približne jedna tretina populácie uvádza, že počas života zažila aspoň jednu epizódu mdloby. Náhle omdlenie, u inak zdravého človeka, nemusí byť hneď dôvod na obavu.
Čo je Synkopa a Prečo Vzniká?
Na to aby sme boli pri vedomí sa musí do mozgu neustále, bez prerušenia, pumpovať krv bohatá na kyslík. Ak je mozog zbavený tohto krvného zásobenia, hoci len na krátky čas, dôjde k strate vedomia. Omdlenie alebo synkopa je náhla a dočasná strata vedomia, v dôsledku nedostatočného prietoku krvi do mozgu, spôsobená náhlym poklesom krvného tlaku.
Dočasný nízky krvný tlak môže mať rôzne príčiny, ktoré podnecujú krvné cievy k ich rozšíreniu, vrátane extrémneho tepla, emocionálneho stresu alebo bolesti. Väčšina mdlôb nie je závažných pričom prejdú vcelku rýchlo. Epizóda mdloby zvyčajne trvá len niekoľko sekúnd, aj keď zotavovanie po nej môže trvať aj niekoľko minút.
Dôležité je určiť príčinu synkopy, aby sa jej dalo v budúcnosti predísť, prípadne aby sa zistilo, či za ňou nestojí vážne ochorenie srdca, ktoré si vyžaduje liečbu.
Varovné Signály Blížiaceho sa Odpadnutia
Blížiace sa odpadnutie nám môžu napovedať aj niektoré varovné príznaky, ako napríklad pískanie v ušiach.
Prečítajte si tiež: Použitie športového náramku pri vzpieraní
Čo Všetko Môže Byť Za Náhlym Odpadnutím?
Odpadnutie môže byť spôsobené množstvom zdravotných stavov ako napríklad vazovagálna synkopa. Názov synkopy sa vzťahuje na zvýšenú aktivitu vágového nervu, ktorý dáva signál srdcu aby sa spomalilo a cievam aby sa rozšírili. Táto kombinácia účinkov vedie k poklesu krvného tlaku a príliš malému prietoku krvi do mozgu. Môže vznikať reflexne napríklad pri afekte, bolestiach či z psychických príčin. Situačná synkopa sa môže objaviť pri vyprázdňovaní, močení či kašli, súvisí so zvýšenou aktivitou vágového nervu.
Ortostatická hypotenzia, tiež známa ako posturálna hypotenzia, je zdravotný stav, pri ktorom človeku klesne krvný tlak, keď sa postaví. Na zabezpečenie konštantného krvného tlaku, cievy neustále menia svoj priesvit (rozširujú sa alebo naopak zužujú). Napríklad keď sa postavíme, cievy by sa mali zúžiť, aby sa krv v rámci gravitácie ´´nenahrnula´´ do nôh. Pri ortostatickej hypotenzii je tento mechanizmus narušený.
Cievy sa naopak ešte rozšíria, čo spôsobí hromadenie krvi v dolných končatinách a črevách. To vedie k zníženému prietoku krvi do mozgu. Prietok krvi sa obnoví, keď osoba spadne alebo je umiestnená do horizontálnej polohy. S vyšším vekom sa stáva tento stav bežnejším. Parkinsonova choroba alebo iný zdravotný stav, ktorý postihuje nervový systém.
Ochorenia srdca môžu tiež ovplyvniť, aké množstvo okysličenej krvi je pumpovanej do mozgu. Napríklad srdcová arytmia. Ak je srdcová frekvencia príliš pomalá alebo naopak rýchla, krvný tlak môže klesnúť a spolu sním sa môžu objaviť mdloby. Medzi ďalšie ochorenia srdcového svalu, ktoré môžu viesť k synkope patria chyby srdcových chlopní, srdcový infarkt, myokarditída (zápal srdcového svalu) a kardiomyopatie.
Ide o zvýšený tlak v cievach, ktorými sa krv dostáva do pľúc. V dôsledku tohto zvýšeného tlaku je pre krv náročnejšie dostať sa do pľúc. To znamená, že z pľúc vychádza menšie množstvo okysličenej krvi, a teda aj menšie množstvo krvi, ktorú srdce vyvrhuje do obehu, aj do mozgu. Mdloby spôsobené pľúcnou hypertenziou sa môžu vyskytnúť kedykoľvek, no najčastejšie sa objavujú pri cvičení.
Prečítajte si tiež: Cesta Richarda Majstra k vzpieračským úspechom
Čo Robiť, Ak Máte Pocit na Omdletie?
Ak si na sebe všimnete príznaky ako točenie hlavy, nevoľnosť, potenie, dýchavičnosť alebo búšenie srdca ihneď si sadnite. Ak vám to okolnosti dovoľujú, ľahnite si a zdvihnite chodidlá. Zabezpečí sa tak lepší tok krvi do mozgu. V prípade, že si ľahnúť nemôžete, sadnite si, hlavu si dajte medzi kolená a pomaly zhlboka dýchajte. Čerstvý vzduch a dostatočné množstvo tekutín môžu tiež pomôcť, najmä ak je vám horúco.
Prvá Pomoc pri Odpadnutí
Keď uvidíte niekoho vo vašom okolí omdlieť, uložte ho v ľahu na chrbát, zakloňte mu hlavu a skontrolujte či osoba dýcha. Skontrolujte prípadné vonkajšie zranenia, ktoré si mohol dotyčný spôsobiť pádom. Keď osoba nadobudne vedomie, nenechajte ju vstať príliš rýchlo. Zabezpečte aby mal dostatok tekutín a aby si pred tým ako vstane aspoň 10 minú posedel.
Ak bezvedomie trvá dlhšie ako minútu, uložte osobu na bok, do stabilizovanej polohy a privolajte rýchlu lekársku pomoc. Ak osoba nedýcha, poverte okoloidúcu osobu aby volala 155 alebo 112 zatiaľ čo vy začnete s KPR (Kardiopulmonálnou resuscitáciou). Začnite stláčať hrudník, v strede hrudnej kosti, hĺbka stlačenia asi 5cm. Ak jedinec po páde krváca, je potrebné aplikovať priamy tlak na ranu, aby sa zabránilo väčším stratám krvi.
Otužovanie a Vzpieraní
Spojenie otužovania a vzpierania vyzerá na prvý pohľad ideálne - studená voda ako „prírodná regenerácia“ po ťažkých tréningoch, viac odolnosti, silnejšia hlava. Pravda je však trochu zložitejšia. Vzpieranie je extrémne náročné na nervovú sústavu, kĺby aj šľachy. Ťažké drepy, trh a nadhod vyvolávajú vysoký tréningový stres. Tak ako každý stresor, aj chlad má svoju cenu. Rekreačný vzpierač si môže dovoliť otužovanie aj 3× týždenne, ak sa cíti dobre a subjektívne mu pomáha.
Otužovanie môže byť pre vzpierača silným pomocníkom - zlepšuje regeneráciu, psychickú odolnosť a subjektívny pocit únavy. Začiatky s otužovaním sú plné nadšenia, odhodlania a motivácie. Studená voda priťahuje čoraz viac ľudí - kvôli zdraviu, psychickej odolnosti aj výzve. No práve prvé týždne sú najkritickejšie. Začiatočníci často veria, že dlhšie znamená lepšie.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenských vzpieračov 2008
Dĺžka Pobytu v Studenej Vode
Správna dĺžka pobytu v studenej vode je jedným z najdôležitejších faktorov otužovania. Nejde totiž o to, koľko minút človek „vydrží“, ale o to, akým spôsobom studená voda pomáha zdraviu, imunite, psychike a regenerácii. Príliš dlhý pobyt môže byť nebezpečný aj pre skúseného otužilca.
Ako dlho zostať vo vode?
- Ideálne: 30 - 120 sekúnd
- Začiatočník: 10 - 40 sekúnd
Otužovanie v studenej vode je prirodzený, ale intenzívny stresový stimul. Najdôležitejšie fyziologické procesy však prebiehajú v prvých minútach - tie rozhodujú o bezpečnosti, adaptácii aj o tom, či si otužilec pobyt vo vode užije alebo nie. V momente, keď telo vstúpi do studenej vody, dôjde k takzvanému studenému šoku.
Pri vode 5-12 °C väčšina začiatočníkov aj pokročilých otužilcov prechádza po 5. Zimné plávanie sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako posilniť imunitu, zlepšiť cirkuláciu a zvýšiť psychickú odolnosť.
Vplyv Studenej Vody na Uši
Hoci väčšina diskusií sa zameriava na kardiovaskulárne či termoregulačné účinky, dôležitou, ale často prehliadanou témou sú uši - konkrétne ich reakcia na veľmi studenú vodu. Tým, že ucho obsahuje citlivé tkanivá a jemné tlakové mechanizmy, môže byť vystavené špecifickým rizikám. Vonkajšie ucho tvoria ušnica a zvukovod - časti, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s vodou. Otitis externa („swimmer’s ear“) - zápal zvukovodu vďaka spojeniu vlhkosti, chladu a drobných mikrotráum kože.
Vonkajšie ucho je síce odolné, ale reaguje rýchlo. Príliš časté vystavovanie studenej vode môže u niektorých ľudí podporiť exostózy - kostné výrastky známe aj ako „surfers ear“. Stredné ucho je oddelené od vonkajšieho ucha bubienkom. Je vyplnené vzduchom a prepojené s nosohltanom pomocou Eustachovej trubice.
- Rýchle ponorenie hlavy do studenej vody môže spôsobiť krátkodobý tlak na bubienok.
- Ak je Eustachova trubica čiastočne upchatá, môže dôjsť k problémom.
- Vnútorné ucho, predovšetkým vestibulárny aparát, je extrémne citlivé na teplotné zmeny.
- Ak do jedného ucha prenikne výrazne studená voda, môže dôjsť k závratom.
Pravidelní otužilci často hlásia, že ich uši sa časom „prispôsobia“. Treba však zdôrazniť, že adaptácia neznamená úplnú ochranu. Studená voda počas zimného plávania má na uši špecifické účinky - od bežnej citlivosti a chladovej bolesti až po tlakové problémy, závraty či zápaly. Dobrá správa je, že väčšine rizík sa dá účinne predchádzať.
Reakcia Rúk na Studenú Vodu
Ak si už niekedy v zime ponoril ruky do studenej vody, veľmi dobre vieš, aký to je „elektrizujúci“ pocit. Ruky pália, štípu, mrznú - a pritom celý zvyšok tela ešte ani nie je vo vode. Nie je to náhoda. Ponáranie rúk do studenej či ľadovej vody je skvelý spôsob, ako trénovať telo aj mozog na zimné plávanie. Ruky sú dokonalý teplomet - ale v zime to nie je výhoda. Majú málo svalov, málo tuku a veľa povrchových ciev.
Keď príde chlad, telo zapína svoj ochranný režim. Cievy v prstoch a dlaniach sa okamžite stiahnu, aby šetrili teplo pre mozog a orgány. Tento reflex sa volá vazokonstrikcia. Voda o teplote 0-10 °C dokáže zúžiť cievy v prstoch v priebehu sekúnd. Prúd krvi sa zníži až o 90 %. Aj keď si zvyknutý na zimné plávanie, ruky sú stále veľmi citlivé. Pri ponore sa aktivuje sympatický nervový systém - zrýchli sa dych, tep a telo prejde do režimu „pozor, chlad!“. Chlad spomaľuje nervy aj svaly.
Pri dlhšom pobyte v chlade sa cievy na chvíľu otvoria, aby zahriali tkanivo, a potom sa znova stiahnu. Ruky si postupne zvykajú na teplotné výkyvy a bolesť počas ponoru sa znižuje. Najťažšia časť zimného plávania je šok z chladu. Pri zimnom plávaní potrebujeme ruky na to, aby sme sa dostali z vody. Kto nechce ísť hneď celý do vody, môže začať ponáraním rúk. Ak máš problémy s cirkuláciou (napr. Ponáranie rúk do studenej alebo ľadovej vody patrí k najintenzívnejším formám otužovania. Zapája nervový systém, svaly, krvný obeh aj psychiku.
Ponáranie Hlavy do Studenej Vody
Jedným z najviac diskutovaných, ale zároveň najmenej pochopených aspektov otužovania je ponáranie hlavy do studenej alebo ľadovej vody. Pre niekoho prirodzená vec, pre iného mimoriadne nepríjemná skúsenosť. Tvár a hlava patria medzi najcitlivejšie oblasti nášho tela na chlad. Dôvodom je hustá sieť termoreceptorov, ktoré reagujú na ochladenie rýchlejšie než na iných častiach pokožky.
Keď sa tvár ponorí do studenej vody, telo môže zažiť studený šok - prudké zalapenie po dychu, zrýchlenie tepu, nárast krvného tlaku a krátkodobé vystupňovanie stresovej reakcie. Je to zároveň hlavný dôvod, prečo sa množstvo začiatočníkov vyhýba ponáraniu hlavy. Ponorenie tváre aktivuje tzv. mammalian diving reflex, prirodzený potápačský reflex, ktorý majú všetky cicavce. V praxi to znamená, že krátke ponorenie tváre pred vstupom do studenej vody môže výrazne znížiť stresovú reakciu a pomôcť človeku pokojnejšie sa adaptovať na nízku teplotu.
Každý, kto sa venuje dlhšiemu plávaniu v studených jazerách, riekach či mori, skôr či neskôr zistí, že adaptácia tela je len jedna časť skladačky. Najväčší problém pri vstupe do studenej vody vzniká v prvých 20-60 sekundách. Studený šok môže vyvolať hyperventiláciu, zrýchlené dýchanie alebo pocit paniky. Pri plávaní v studenej vode je hlava pod hladinou prakticky neustále. Ponorenie hlavy do ľadovej vody predstavuje intenzívny, krátky stres.
Ponáranie hlavy je účinné, ale vyžaduje opatrnosť. Na začiatku stačí kontakt tváre s chladom v trvaní 2-4 sekundy. Pred ponorením sa zhlboka nadýchni a mierne spomaľ dych. Ponáranie hlavy do studenej alebo ľadovej vody nie je len doplnok otužovania. Je to dôležitá súčasť komplexnej adaptácie, ktorá pomáha znížiť studený šok, stabilizovať dýchanie, zlepšiť výkon v studenej vode a posilniť mentálnu odolnosť.
Dôležitosť Čiapky pri Otužovaní
„Daj si čiapku, lebo cez hlavu uniká najviac tepla.“ Túto vetu pozná každý. V otužovaní sa potom často rieši otázka: má čiapka zmysel, alebo je to len starý mýtus? Pravda je jednoduchá: mýtus je to, že väčšina tepla uniká cez hlavu vždy a za každých okolností. Ľudské telo stráca teplo cez kožu všade. Neexistuje „tajný komín“ na hlave, ktorým by automaticky odchádzalo viac tepla než inde. Mýtus vznikol najmä z pozorovaní a starších experimentov, kde boli ľudia často oblečení na tele, ale mali odkrytú hlavu.
Pomáha - len nie „magicky“, ale fyzikálne. Čiapka (alebo kapucňa) funguje ako izolácia: bráni vetru, znižuje odparovanie a drží pri pokožke teplejší „mikropriestor“ vzduchu. Aj keď hlava nie je jediným miestom tepelných strát, je výnimočná citlivosťou. Tvár, uši a pokožka hlavy sú dobre prekrvené a bohaté na nervové zakončenia. Pri vstupe do studenej vody hrá rolu aj tzv. cold shock - prvotná reflexná reakcia na chlad (rýchle dýchanie, zvýšený tep). Dôležité je aj to, že keď ti je zima na hlavu a uši, telo má tendenciu „šetriť“ teplo a môžeš sa cítiť celkovo horšie. Vo vode je najdôležitejšie uvedomiť si, že studená voda ochladzuje telo veľmi rýchlo. Či ju mať aj počas ponoru, je individuálne: niekto preferuje plný kontakt s chladom, iný chráni uši a komfort.
Sauna a Otužovanie
Kombinácia ľadovej vody a extrémne horúcej sauny patrí medzi najsilnejšie fyziologické stimuly, aké dokáže človek dobrovoľne vyvolať. Ak prejdeš priamo zo studenej vody do 90-100 °C, nútiš cievny systém k extrémne rýchlej zmene stavu.
- Sauna (8-15 minút)
- Studená sprcha alebo ponor (30-90 sekúnd)
- Oddych 5-10 minút
Otužovanie má telo posilňovať - nie ho lámať. Otužovanie a fínska sauna sú dve tradičné metódy práce s teplotou, ktoré sa už stáročia používajú na zlepšenie zdravia, regenerácie a odolnosti organizmu. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať protichodné - jedna pracuje s chladom, druhá s teplom - v skutočnosti sa navzájom dopĺňajú a zosilňujú svoje účinky.
Ľudské telo je neustále vystavené vonkajším podmienkam a jeho úlohou je udržiavať stabilnú vnútornú teplotu. Striedanie týchto podmienok núti organizmus rýchlo sa prispôsobiť a následne sa vrátiť do rovnováhy. Pravidelné saunovanie a otužovanie zlepšuje schopnosť tela reagovať na teplotné výkyvy. Výsledkom je menšia citlivosť na chlad, menej studené končatiny a lepšie zvládanie prechodov medzi teplým a chladným prostredím. Tento opakovaný proces funguje ako tréning cievnej elasticity.
Kombinácia sauny a otužovania priaznivo vplýva na imunitný systém. Dôležité je, že ide o dlhodobý adaptačný efekt, nie o jednorazový zázrak. Otužovanie aj sauna pôsobia nielen na telo, ale aj na psychiku. Studená sprcha či vstup do chladnej vody učí pokojne dýchať a zvládať stresové reakcie. Bez ochladenia by sauna znamenala len pasívne prehrievanie organizmu.
Príčiny Bolesti na Hrudníku
Bolesť na hrudníku môže mať rôzne príčiny, od menej závažných až po život ohrozujúce stavy. Bolesť na hrudníku spôsobená zníženým prietokom krvi do srdcového svalu. Príznaky: Bolesť alebo tlak v hrudníku, ktorý môže vyžarovať do ramien, krku alebo chrbta. Ostrá, bodavá bolesť na hrudníku, ktorá sa môže zhoršiť pri ležaní na chrbte, dýchaní, kašľaní alebo prehĺtaní. Náhla, intenzívna bolesť na hrudníku alebo chrbte, často opísaná ako trhavá alebo pálivá.
Intenzívna bolesť v oblasti hrudníka nemusí byť vždy predzvesťou infarktu. Je typickým prejavom kostochondritídy. Objaví sa môže u detí i u dospelých. Kostochondritída je však zápalové ochorenie chrupaviek, ktoré pripájajú rebrá k hrudnej kosti. Prejavuje sa najmä bolesťou na hrudi, ktorá sa zhoršuje pri pohybe či hlbokom dýchaní. Keďže ide o lokalizovaný zápal, môže spôsobiť mierny opuch, citlivosť a začervenanie v postihnutej oblasti hrudníka.
Ako Odlíšiť Zápal Hrudných Chrupaviek od Infarktu?
Veľa vám môže napovedať aj samotná intenzita bolesti. „Bolesť pri kostochondritíde sa typicky zhoršuje pri zmene polohy, kašľaní, kýchaní a hlbokom dýchaní,“ približuje Jana Straková, všeobecná lekárka a endokrinologička z Lučenca. Podľa jej slov má bolesť ostrý a bodavý charakter, zväčša je lokalizovaná priamo v postihnutej časti, zriedkavo môže vystreľovať aj do ostatných častí hrudníka. „Pri tejto bolesti je možné nájsť úľavovú polohu," doplňuje všeobecná lekárka.
Bolesť pri infarkte sa však nezmierni zmenou polohy. „Bolesť pri infarkte, na rozdiel od kostochondritídy, je spravidla v pokoji nepretržitá, pri námahe sa zhoršuje,“ vysvetľuje Jana Straková. Upozorňuje na prudký, zvieravý až tlakový charakter bolesti, ktorá typicky vyžaruje do okolia srdca, takže ju môžete pociťovať na krku, horných končatinách, na chrbte či slabinách. „Často je sprevádzaná celkovými príznakmi ako nevoľnosťou, zvracaním, schvátenosťou, nepravidelným pulzom, potením či pocitom na odpadnutie. Pri tejto bolesti nie je možné nájsť si úľavovú polohu. Lokálne nie sú prítomné žiadne kožné zmeny, bolesť sa nezvýrazňuje dotykom ani zmenou polohy,“ upresňuje odborníčka.
Liečba Kostochondritídy
Kostochondritída nevyžaduje špeciálnu liečbu, pretože zápal odíde sám. „Zvyčajne odznie spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. Ak však v tomto čase kostochondritída spôsobuje veľké bolesti, môžu sa v liečbe použiť protizápalové lieky, nesteroidné antiflogistiká,“ objasňuje doktorka. Pomôcť vám môže zmena životného štýlu, pilates či joga. Niektoré druhy cvičenia, napríklad vzpieranie či veslovanie môžu stav zhoršiť, preto sa zbytočne neprepínajte a odpočívajte.
Rizikové Faktory Kostochondritídy
Príčina vzniku kostochondritídy nie je známa. Na jej vzniku sa však môžu podpísať viaceré faktory:
- zranenie v oblasti hrudníka
- nadmerná fyzická záťaž
- dlhotrvajúci kašeľ
- artritída
- vírusové infekcie horných dýchacích ciest
- pôsobenie chladu v oblasti hrudníka
- nádor
- bakteriálne infekcie
- plesňové infekcie
| Hodnota SpO2 | Interpretácia |
|---|---|
| 93% - 99% | Normálne u ľudí bez chronických ochorení |
tags: #odpadnutie #pri #vzpierani