Peter Sagan, žijúca legenda svetovej cyklistiky i športu, sa narodil 26. januára 1990 v Žiline ako tretie dieťa Heleny a Ľubomíra Saganovcov. Má sestru Danku, ktorá má vlastné kaderníctvo, o desať rokov staršieho brata Milana, ktorý vlastní pizzeriu a na motorke sa zúčastnil aj známej Šestďnovej, a staršieho brata Juraja Sagana, ktorý sa narodil 23. decembra 1988 a má rovnaké zamestnanie a životnú náplň - profesionálnu cyklistiku.
Začiatky cyklistickej kariéry
Deti sa radi smejú a aj malí Saganovci boli šťastní a vysmiati, keď sa preháňali na bicykloch spolu s kamarátmi po ich ulici. Zaujímavé je, že Peter používal bicykel najprv ako opierku, bicyklovať sa naučil pomerne neskoro - asi v šiestich rokoch. Odvtedy rád riskoval, s brzdami si veru nepotykal. Rád zoskakoval z garáží a miloval prudké zjazdy.
Keď mali Saganovci približne osem rokov, organizovali saleziáni a Cyklistický spolok Žilina v miestnom lesoparku verejný pretek. Prihlásili sa obaja Saganovci, no a vyhrali svoje kategórie. Svoj talent ukázali v celej kráse, čo neuniklo bystrím očiam trénerov Milana Novosada a Petra Zánického, ktorí okamžite navrhli súrodencom členstvo v klube. Nadšený Juro si hneď zvolil cyklistickú cestu. Mladší Peter chvíľu váhal, keďže už dvakrát naháňal loptu na futbalovom tréningu.
a Novosad, ktorí spolu s rodinou vytvorili podmienky hodné ich talentu a nahradili úlohu štátu! Otec Saganovcov si rád spomína napríklad na podujatie v Turčianskych Tepliciach, kde dorazili až päť minút pred štartom. Všetci súperi boli nabudení na víťazstvo, no keď ich uvideli, hlavy súperom poriadne poklesli... Pochopiteľne, veď v roku 2007 Peťo získal titul juniorského majstra Slovenska v cestnej cyklistike, cyklokrose i horskej cyklistike. Zaslúžene ho vyhlásili za náš najväčší cyklistický talent.
Saganovci majú pekné spomienky na zimné sústredenia vo Vysokých Tatrách, kde absolvovali celodenné túry na Solisko či Hrebienok. Peťo nikdy nezabudne nadvojtýždňové sústredenie v Himalájach, keďže s trénerom Petrom Zánickým mali počas tréningu „kráľa našej Zeme" Mount Everest akona dlani. Na prahu dospelosti riešia tínedžeri rôzne veci. Peter Sagan si práve v tomto veku začal pripisovať prvé veľké medzinárodné úspechy.
Prečítajte si tiež: Pohodlné nosenie zbrane
V roku 2008 vyhral juniorské MS v cross country (horská cyklistika) vo Val di Sole i juniorské ME v cross country v St. Wendel. Okrem toho získal striebro na juniorských MS v cyklokrose v Trevise a skončil druhý na Paríž-Roubaix pre juniorov.
2009. Bratia v Dukle zbierali skúsenosti na menších európskych podujatiach. Peter získal celkové siedme miesto, zelené tričko, dres pre najlepšieho mladíka a dve etapy na poľskom preteku Dookola Mazowsza, kde sa tradične predstavuje viacero talentov. Vyhral aj už neexistujúci slovenský event GP Kooperativa. V trenčianskom období nastala u Petra aj jedna dôležitá zmena. Jeho športová miska váh sa presunula od horskej cyklistiky na stranu cestnej cyklistiky podobne ako u brata Jura, čomu prispôsobili aj tréningy.
Juro bol vo farbách Dukly tiež úspešný, na MS 2007 v Stuttgarte skončil pri triumfe Peťa Velitsa v kategórii U23 na peknom jedenástom mieste. Bratia Saganovci od detstva až po juniorské časy hojne zbierali úspechy a meno Petra Sagana svietilo v hlave každého manažéra. Náš supertalent bol najprv na skúške v Quick Stepe, na ktorej šéfa Patricka Lefevra prekvapivo nepresvedčil. Napokon podpísal amatérsku zmluvu s talianskym Liquigasom, teda s tímom, ktorý je známy svojou prácou s talentami (dnes Cannondale).
Neskôr v septembri 2009 túto zmluvu upgradoval na profesionálnu a Lefevre začal mať výčitky. Premiéru v ProTour (dnes World Tour) kolotoči absolvoval Peter v januári 2010 na austrálskom etapáku Tour Down Under, kde skončil celkovo na 29. pozícii. a vďaka tomu si medzi kolegami vyslúžil prezývku Rambo. Opodstatnenosť prezývky potvrdil o necelé dva mesiace na prestížnom evente Paríž-Nice, kde vyhral dve etapy, bodovaciu klasifikáciu i súťaž mladíkov a celkovo skončil sedemnásty. Pred štartom etáp si ako zelenáč „pokecal" i s Albertom Contadorom, ktorý sa chválospevmi zaradil do zástupu fanúšikov nášho Žilinčana.
Profesionálna kariéra a úspechy
Slovenský Rambo premiérovo spoznal to, čo zažíva víťaz: pódium, rozhovory, gratulácie, dopingová kontrola, tlačovka, prezliekanie, oslava. Peter to nazval výstižne ako hunbuk. A náš Peťo žiaril aj v apríli 2010 na Okolo Romandie, kde potvrdil druhým miestom v prológu svoju ďalšiu silnú stránku, i keď sa najprv časoviek najviac obával. Zaujímavé je, že vtedy vyhral Pinotti, ktorý štartoval hneď pred ním. Lenže v kopcovitej prvej etape náš „Saganino" uchmatol skúsenému Talianovi žltý trikot víťazstvom v etape. Obliekol si premiérovo žltú, obliekol si líderský dres vôbec ako prvý Slovák v ProTour. Navyše Peter uchmatol Kreuzigerovi aj pozíciu lídra Liquigasu na podujatí, a napokon skončil na perfektnej trinástej priečke. To všetko vo veku 20 rokov, ako jeden z najmladších členov pelotónu.
Prečítajte si tiež: Súvislosti elementárneho náboja
V prvej polovici sezóny 2010 pridal ešte dva etapové vavríny na Okolo Kalifornie, kde zaslúžene ovládol bodovaciu i mládežnícku súťaž. Tentoraz ho v médiách ospevoval najmä Lance Armstrong. Oslavovali ho aj kolegovia z tímu, napríklad Valerio Agnoli si fotku Peťa z Kalifornie vystrihol z novín a nalepil na bicykel počas súbežného Giro d'Italia.
Medzitým ako Peťo zbieral do náručia víťazstvá, prvýkrát sa výraznejšie vzdialil od brata Juraja, ktorý odišiel na sezónu 2010 do Francúzska. Avšak, brácho Peter mu vrátil pomoc z detstva a najmä vďaka nemu Juraj Sagan podpísal 1. augusta 2010 profesionálnu zmluvu s Liquigasom. Jurajovi Saganovi sa viac darilo v druhej polovici sezóny 2010. absolvoval Ďuro už štyri dni po podpise zmluvy 5. augusta 2010 na menšej klasike v Carnagu. Počas augusta pozbieral skúsenosti až na šiestich klasikách, pričom štyri z nich vyhral jeho tímový kolega! Prvýkrát dorazil starší zo Saganovcov do cieľa 19. augusta 2010 na Coppa Bernocchi a tu sa prvýkrát stretli v pelotóne s bráchom Petrom. Najlepší výsledok dosiahol starší zo Saganovcov na Giro del Veneto, kde ušiel pelotónu na šiestom mieste.
Druhá polovička roka 2010 bola naopak horšia pre mladíka Petra Sagana. Viackrát doplatil na únavu a bolesti brucha, kvôli ktorým odstúpil napríklad z Okolo Poľska a víťazstva sa už v sezóne nedočkal. Skončil druhý na klasikách vo Philadelphii, v Montreale a na Giro del Veneto, kde nechal vyhrať kolegu a dobrého kamaráta Daniela Ossa. Na záver roka 2010 odstúpil Peťo z majstrovstiev sveta i z Giro di Lombardia. Napriek tomu prežil úspešný rok. V sezóne 2011 dostávali Saganovci ešte väčší priestor. Peter čaroval už koncom februára na talianskom etapáku Giro di Sardegna (2.1), kde vyhral tri etapy a stal sa celkovým víťazom. Pri slušnej konkurencii talianskej špičky pôvodne nemal byť ani lídrom, napokon opäť fascinoval ako to len on vie. Kopčeky zvládal s ľahkosťou a šprinty vyhrával o metre.
na výbornú a o pár dní skončil tretí na dôležitej klasike Sarda Sassari, po ktorej mu museli tržnú ranu z pádu zašívať v nemocnici. Možno aj preto bol unavený o pár týždňov neskôr na Paríž-Nice 2011, kde neobhájil pódiové umiestnenia a odstúpil. Celkovo mu nasledujúca jar v podobe veľkých klasík nevyšla, sprevádzali ho pády a technické problémy. Potenciál však dokázal na Miláno - San Remo (17. +27s) a na Gent - Wevelgem (49. +28s). Už vtedy patril k nadpriemeru na „pavé", pričom na kráľovskej klasike Paríž - Roubaix 2011 stratil pri veľkej premiére iba 13 minút, výrazne mu uškodil jeden zo spomínaných pádov. Jar ukončil Peter na americký spôsob. V nadpriemernej konkurencii vyhral na Okolo Kalifornie (2.HC) etapu i šprintérsky trikot.
Jar 2011 bola zaujímavá aj u Jura Sagana. 25-ročný pracant zažil doterajší vrchol kariéry na podujatí Okolo Turecka (2. HC), kde sa dokonca v konkurencii Farrara, Petacchiho či Greipela dvakrát pokúsil o šprint a dostal sa do top dvadsiatky. Odvaha mu nechýba, takže aj on sa môže dopracovať ešte vyššie, predpoklady má najmä do klasík. Peter Sagan rozpútal počas najteplejších mesiacoch roka 2011 veľkú Saganomániu a jeho výsledky sledovali nielen cyklisti. došpurtoval trikrát na pódium vrátane jedného víťazstva v ôsmej fáze. Doteraz najkrajšie víťazstvo kariéry zažil „u Helvétov" ešte predtým v tretej etape, keď sa v horách udržal vpredu na rozdiel od Andyho Schlecka. V záverečnom zjazde po úzkej cestičke zmazal aj 12 sekundový náskok na dobrého zjazdára Cunega.
Prečítajte si tiež: Vplyv elektrického náboja
Dostihol ho dva kilometre pred cieľom a napokon ho pohodlne prešpurtoval. Peter Sagan vyhral svoju prvú veľkú horskú etapu. Bývalému trénerovi Petrovi Zánickému so šťastím v hlase povedal, že v zjazde už išiel na hrane. Zväčša Peťo hranicu nepozná, takže si predstavte ako išiel... O dva týždne neskôr sa stal slovenský fenomén suverénne majstrom Slovenska v preteku s hromadným štartom na náročnom okruhu v Olomouci. Majstrovský dres si obliekol už začiatkom augusta 2011 u susedov v Poľsku. Svoju latku posunul ešte vyššie. V kopcovitej štvrtej etape mu k sólovému víťazstvu pomohol aj hviezdny Nibali a Peťo sa obliekol druhýkrát v profi kariére do žltého trikotu.
Bakalářovi, ktorý v to ráno zomrel. Peťo Sagan bojoval v nasledujúcich etapách o udržanie si žltej, popri trase ho povzbudzovala rodina, kamaráti i fanúšikovia z rôznych častí Slovenska. Tí videli jeho suverénny, dlhý a víťazný šprint i v piatej etape. V najnáročnejšej šestke Žilinčan žltú stratil v prospech Daniela Martina, ale v poslednej etape získal žltý dres späť vďaka bonifikáciám na prémii a za druhé miesto v cieli. Tam ho sledoval aj otec Ľubomír Sagan a bol hrdý na svojho syna, ktorý ako prvý Slovák získal celkové víťazstvo na podujatí kalibru World Tour. Práve víťazstvo v Poľsku a nasledujúce tri víťazstvá na Vuelte boli najväčšími úspechmi Peťa v roku 2011. Okrem víťazných šprintov predviedol aj špičkový zjazd a prehľad. Kúsok z umenia ukázal aj na stúpaní Anglirú, kde kvôli fanúšikom nachvíľu išiel na zadnom kolese. Sezónu 2011 ukončil pozitívne dvanástym miestom na MS v Kodani.
Po sezóne 2011 sa bratia stretli na exibícii na ostrove Curacao neďaleko Venezuely. Organizátori tu pre cyklistov pripravili plavbu loďou alebo pretláčanie lanom. Skvelým zážitkom bolo aj potápanie v oceáne a úchvatné delfíny. Naši Žilinčania si dobre oddýchli a užili si aj Vianoce strávené s rodinou. Je to neuveriteľné, ale v sezóne 2012 Peťo Sagan dokázal prekonať svoje veľké úspechy z minulosti. Už na jar útočil na veľkých klasikách na premiérový triumf, ale napokon skončil smolne štvrtý na Miláno-San Remo alebo druhý na Gent-Wevelgem. Potom na Okolo Kalifornie zažiaril ziskom piatich etapových vavrínov a stal sa rekordérom v počte víťazstiev na tomto podujatí. Kuriozitou bolo, že štyrikrát za sebou odsunul na druhé miesto Hausslera.
Nasledovalo Okolo Švajčiarska a ďalšie štyri famózne zápisy. Všetko to vyvrcholilo premiérou Peťa na Tour de France 2012, kde vyhral tri etapy, bodovaciu súťaž a stal sa najväčším šoumenom. Svoje víťazstvá oslávil napodobnením Forresta Gumpa či Hulka. Vraj ako malý rád sledoval víťazstvá a oslavy jazdca MotoGP Valentina Rossiho, no a chcel niečo podobné pridať do cyklistiky. Sledovali to ľudia zo 190 krajín a Slovensko si spravilo reklamu ako nikdy predtým. Na Slovensku zavládla atmosféra ako počas zlatých osláv našich hokejistov a o Saganovi sa hovorilo všade. Po premiérovej Tour de France privítali Peťa na Slovensku tisícky ľudí. Ľudia si ho obľúbili pre jeho skromnosť a pohodovú povahu. Ako sám hovorí, humorom sa snaží prekonať tlak či nervozitu. A ide mu to skvelo.
Po oslavách naňho ale prišla kríza, na olympiáde v Londýne skončil na 34. mieste a cítil vyčerpanosť. Niečo podobné zažil už v minulých sezónach, no napokon sa z toho vždy dostal. Vďaka úspechom začali Peťa podporovať okrem rodiny aj veľké spoločnosti pôsobiace na Slovensku ako O2 alebo Citroen. V roku 2013 pokračovali Saganovci v starom tíme s novým názvom Cannondale Pro Cycling (predtým Liquigas). Tím sa pred sezónou najvýraznejšie oslabil a okrem Bassa sa spoliehal iba na mladých lídrov. Peťo znova vylepšil predchádzajúci ročník a získal 22 víťazstiev (najviac v pelotóne) a 491 UCI bodov (takmer dve tretiny zo zisku tímu). Prvýkrát vyhral veľkú jarnú klasiku ako Gent-Wevelgem, no v tých najväčších zatiaľ na triumf nedosiahol. Na Miláno-San Remo, Ronde van Vlaanderen a E3-Harelbeke skončil druhý. Podarilo sa mu ale ako prvému cyklistovi v histórii vyhrať pri druhej účasti druhýkrát zelený dres na Tour de France, kde vyhral tiež jednu etapu.
Pri dvoch účastiach ho zároveň nikto ešte nevyzliekol zo zeleného dresu. Na jeseň pridal Žilinčan k veľkým triumfom GP de Montreal. Ešte na koniec roka 2013 stihol Peťo exibície v Japonsku a Kórei. Vyskúšal si japonský národný šport sumo a odskočil si na MotoGP na VC Japonska, kde sa odfotil s motorkou deväťnásobného majstra sveta Valentina Rossiho. Medzitým si vyskúšal aj formulu 1 s Fernandom Alonsom. Nasledovala približne trojtýždňová dovolenka, najprv navštívili bratia kamaráta v Austrálii a užili si surfovanie. Potom sa spolu s partiou kamarátov a aj s bývalým trénerom Petrom Zánickým vybrali spoznávať ázijské krajiny ako Kambodža, Malajzia a Thajsko.
Sezóna 2014 bola pre Petra špecifická, pretože mu končila zmluva s Cannondalom. Na samotných pretekoch si súperi dávali na neho pozor a väčšina z nich nastupovala na štart s myšlienkami, ako sa ho na konci zbaviť. Prvým cieľom boli jarné klasiky, kde vyhral E3 Harelbeke, na Gent - Wevelgem skončil tretí, ale na najdôležitejšej bitke vo Flámsku sa umiestnil v druhej desiatke. Výborný výkon sa mu podarilo predviesť na Paríž - Roubaix, kde finišoval na šiestom mieste. Potom prišiel rad na Tour de France a obhajobu zeleného dresu, čo sa mu jednoznačne podarilo. Mimochodom, bodovaciu súťaž vyhral aj na ďalších troch pretekoch. Na Starej dáme síce nevyhral ani jednu etapu, ale až jedenásťkrát sa objavil v najlepšej desiatke.
MS v Ponferrade ho nezastihli v jeho najlepšej forme, preto sa v cieli musel uspokojiť so 43. V posledných rokoch sa stal Peter Sagan žijúcou legendou svetového športu. V dosiaľ kvalitatívne najúspešnejšej sezóne 2016 pridal do zbierky už piaty zelený dres a ďalšie etapové vavríny z Tour de France, obhájil titul majstra sveta a získal titul majstra Európy, vyhral monument Okolo Flámska a ďalšie klasiky Gent - Wevelgem i GP de Québec, ovládol svetové rebríčky. Vyhral preto viaceré ankety cyklistu roka a francúzsky športový denník L´Equipe ho vyhlásil za piateho najlepšieho športovca roka pri víťazstve Usaina Bolta, tesne za Cristianom Ronaldom.
Po prestupe do Bory - Hansgrohe sa stal najlepšie plateným cyklistom na svete, ale hlavne si okolo seba zväčšil partiu blízkych ľudí ako sú maséri Peter Kalány a Maroš Hlad, športový riaditeľ Ján Valach a mechanik Ján Bachleda.
Úspechy Petra Sagana v kocke
Peter Sagan dosiahol počas svojej kariéry množstvo významných úspechov. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Majstrovstvá Európy ELITE 2016 - muži - 1.miesto
- Tour de France: 12 etapových víťazstiev a 7 zelených dresov
- Majster sveta v cestnej cyklistike: 2015, 2016, 2017
- Okolo Švajčiarska: 18 etapových víťazstiev
- Gent-Wevelgem: Víťazstvo v roku 2013
- E3 Harelbeke: Víťazstvo v roku 2014
Peter Sagan je nielen výnimočný cyklista, ale aj osobnosť, ktorá si získala srdcia fanúšikov po celom svete. Jeho skromnosť, humor a športové výkony ho radia medzi najväčšie legendy cyklistiky.
„Stovka je pekné číslo, ale možno by bolo lepšie žiť sto rokov. Je to milé vyhrať stokrát, ale nikdy netreba mať dosť. Ak sa raz s niečím uspokojíte, nebudete ďalej rásť. A to predsa všetci chceme, zlepšovať sa.“ prezradil Sagan po pretekoch.
tags: #okolo #svajciarska #peter #sagan #pocet #vitazstiev