Podstatou oprávneného použitia zbrane ako jedenej z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu je najmä skutočnosť, že za určitých zákonne upravených podmienok možno použiť zbraň v súlade s jej účelom aj napriek tomu, že nejde o prípad nutnej obrany či krajnej núdze.
Z dikcie § 26 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. vyplýva, že oprávnené použitie zbrane je upravené viacerými zákonmi, pričom každý si sám definuje, čo sa v jednotlivých prípadoch zbraňou rozumie, určuje, kto ju môže použiť, v akej konkrétnej situácii a za splnenia akých podmienok a zároveň vymedzuje spôsob, akým možno zbraň použiť.
Každý z vyššie uvedených zákonov ustanovuje presnú definíciu zbrane, ako aj jej podmienky použitia, okolnosti, za ktorých môže byť použitá, za akým účelom a akým spôsobom. Pokiaľ osoba konajúca v zmysle niektorého zo zákonov, ktoré jej dávajú oprávnenie používať pri výkone povolania zbraň splní vyššie uvedené podmienky zo zákona, resp. predložiť na výzvu orgánu, ktorý vykonáva dozor podľa § 67 zákona, zbrojný preukaz, zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane alebo preukaz zbrane a držiteľ kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo písm. mať pri manipulácii so zbraňou pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane a držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo písm. odovzdať zbrojný preukaz, preukaz, zbraň a strelivo bezodkladne podľa § 28 ods. 1 písm. Držiteľ skupiny A zbrojného preukazu, ktorý je držiteľom zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. e) alebo písm.
O použití zbrane v súlade so zákonom pôjde vtedy, keď sú pri jej použití dodržané všetky zákonom stanovené podmienky použitia zbrane, ale i podmienky, ktoré upravujú právne normy nižšej právnej sily splnomocnené zákonom za účelom konkrétnejšej úpravy podmienok použitia zbrane.
Rekodifikácia Trestného zákona v roku 2005 priniesla do slovenského právneho poriadku nové ustanovenie, a to ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona, ktoré predstavuje priame a konkrétne zákonné splnomocnenie a oprávnené použitie zbrane, možno podľa neho priamo konať.
Prečítajte si tiež: Vzduchovky a zákon
Z § 26 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že „Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu.
Ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona upravuje špeciálny prípad oprávneného použitia zbrane proti inej osobe vo svojom obydlí, na ochranu života, zdravia či majetku, v prípade, ak je táto osoba v obydlí neoprávnene.
Je teda zrejmé, že okrem prípadov, ktoré sú uvedené ako oprávnené použitie zbrane v zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona, kde sme si povedali, že v rámci oprávneného použitia zbrane je dôležité správne posúdiť zbraň v zmysle zákona, v rámci ktorého budeme konať.
Nakoľko predmetné ustanovenie neobsahuje odkaz na iný zákon, ktorý by na účely tohto ustanovenia zbraň definoval, bude sa zbraň vykladať v súvislosti s ustanovením § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktoré ako jediné v Trestnom zákone obsahuje definíciu zbrane.
Keďže v § 26 ods. 2 Trestného zákona nie je uvedené inak, tak Trestný zákon definuje zbraň v zmysle § 122 ods. 3 nasledovne: „zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším“.
Prečítajte si tiež: Všetko o zbraniach kategórie D
Definícia zbrane uvedená v § 122 ods. 3 Trestného zákona sa na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona teda vzťahuje, z čoho vyplýva, že za zbraň možno považovať každú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším - napríklad železná tyč, kuchynský nôž, strelné zbrane, tupé predmety, bodné a sečné zbrane alebo iný predmet vhodný na útok či obranu napr.
Vychádzajúc z predmetnej definície zbrane v zmysle Trestného zákona je teda v prípade oprávneného použitia zbrane v súlade s § 26 ods. 2 Trestného zákona možné použiť čokoľvek, čím je možné urobiť útok proti telu dôraznejším (nožničky, stolička, motorová píla, strelná zbraň, nôž ...
Základný pojem sme si teda definovali, ale pre správne pochopenie celého ustanovenia musíme v definícii pojmov pokračovať.
Ďalší dôležitý pojem z § 26 ods. 2 Trestného zákona je obydlie, ktoré § 122 ods. 5 Trestného zákona definuje nasledovne: „obydlím sa rozumie dom alebo byt, alebo iné priestory slúžiace na bývanie a priestory k nim patriace“.
Definícia obydlia vychádza z § 122 ods. 5 Trestného zákona, obydlím sa rozumie dom či byt, prípadne iné priestory slúžiace na bývanie, vrátanie priestorov a pozemkov, ktoré k nim patria vtedy, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Za uzavreté pozemky a pozemky patriace do obydlia sa považujú aj vtedy, ak je plot len mierne porušený a zjednodušuje prístup k pozemku len v menšej miere alebo aj v prípade, ak sú oplotené nízkym plotom.
Ak je ale oplotenie narušené vo výraznej a zjavne badateľnej miere, o uzavreté priestory patriace do obydlia v tejto situácii nepôjde.
Na účely inštitútu oprávneného použitia zbrane môže v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona konať a použiť zbraň len osoba, ktorá toto obydlie oprávnene užíva, a to aspoň prechodne.
Takto konať nemôže osoba, ktorá sa v obydlí zdržiava síce oprávnene, avšak bez užívacieho práva k tomuto obydliu (pretože nejde o jej obydlie), ktoré zákon výslovne vyžaduje.
V prípade, že by bola táto osoba na oprávnené použitie zbrane splnomocnená osobou, o ktorej obydlie ide, mohla by konať v súlade s § 26 ods. 1 Trestného zákona.
Narušiteľom je osoba, ktorá nemá oprávnenie do obydlia vojsť a zdržiavať sa v ňom, pričom tieto oprávnenia upravujú najmä právne normy súkromnej povahy a na ich základe vykonané zmluvné vzťahy.
Z uvedeného vyplýva, že inštitút oprávneného použitia zbrane vo svojom obydlí nemožno použiť proti osobám, ktoré sa v obydlí zdržiavajú oprávnene.
Platí to teda aj v prípade, že sú tieto osoby nebezpečné, napríklad v prípadoch domáceho násilia, s výnimkou prípadu, kedy by bolo užívacie právo násilníka na dom či byt obmedzené alebo vylúčené podľa zákona č. 40/1964 Zb.
Účinok konania v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona sa musí prejaviť v obydlí, nie mimo neho. Voči narušiteľovi teda oprávnená osoba v rámci tohto inštitútu nesmie zasiahnuť ani v prípade, ak je zjavné, že sa narušiteľ chce do obydlia vrátiť, možno však proti nemu aplikovať nutnú obranu.
Z časového hľadiska je nevyhnutné, aby ste v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona konali vtedy, keď nejde o nutnú obranu.
O prípadoch, kedy sa nejedná o nutnú obranu sme si písali v predchádzajúcom článku, no na pripomenutie uvádzame § 25 ods. 1 Trestného zákona, ktorý hovorí o tom, že „Nutná obrana je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom“.
Konanie v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona sa musí udiať v čase, keď nejde o nutnú obranu.
Môžeme si teda zhrnúť, aké sú nevyhnutné podmienky oprávneného použitia zbrane v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona:
- zbraň (čokoľvek čím môžeme urobiť útok proti telu dôraznejším) môže proti inému použiť iba osoba, ktorá je vo svojom obydlí.
- Musíte konať voči osobe, ktorá je vo Vašom obydlí protiprávne, iným slovom neoprávnene. Je to dôležité, nakoľko aj príslušníci Policajného zboru môžu proti Vašej vôli vniknúť do Vášho obydlia, ale tí konajú (predpokladáme to) v zmysle Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, resp. § 100 Trestného poriadku a teda nevstupujú do obydlia neoprávnene. Ak z viacerých obyvateľov obydlia čo i len jedna osoba povolí vstup návšteve a Vám sa to nepáči, nemôžete považovať túto osobu za osobu, ktorá vnikla, resp. zotrváva vo Vašom obydlí neoprávnene.
Zaujímavosťou tohto ustanovenia zákona je to, že na ochranu svojho obydlia domáca osoba musí použiť nevyhnutne zbraň, aby jeho konanie mohlo byť posúdené ako oprávnené použitie zbrane.
Čo to znamená? Môže Vám do obydlia vniknúť neoprávnene osoba, ktorá nedrží v rukách zbraň a nebude sa jednať o nutnú obranu, ale na ochranu života, zdravia alebo majetku voči nemu budete musieť použiť zbraň v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona.
zbraň môže použiť iba osoba, o ktorej obydlie ide (v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona).
Aplikačné problémy § 26 ods. 2 Trestného zákona
Už v prípade definície zbrane možno vnímať prvý aplikačný problém tohto ustanovenia.
Nepôjde o trestný čin v prípade, ak ochraňujúca osoba použije na účely ochrany záujmov uvedených v § 26 ods. 2 Trestného zákona akýkoľvek predmet, ktorým možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
V prípade ak by však za úplne totožných podmienok ochraňujúca osoba zakročila proti narušiteľovi bez „akéhokoľvek predmetu - zbrane“, teda holými rukami, čím by mu spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, mala by byť trestne zodpovedná za spáchanie trestného činu.
Nemožno totiž pripustiť stav, v ktorom ak by ochraňujúca osoba spôsobila ťažkú ujmu narušiteľovi, napríklad ostrým predmetom, bolo by to v súlade s týmto inštitútom, teda by bola vylúčená protiprávnosť takéhoto konania, ale ak by narušiteľa zmlátila holými rukami, a tým mu spôsobila rovnakú ujmu, už bude trestne zodpovedná za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.
Ochraňujúca osoba by nemala byť motivovaná k tomu, aby proti narušiteľovi použila v zásade tvrdšie prostriedky, ako tie, ktoré by považovala za adekvátne v konkrétnej situácii použiť.
Druhý aplikačný problém sa týka požiadavky, že toto konanie sa musí udiať v čase, keď nejde o nutnú obranu.
Trvanie útoku proti domovej slobode vymedzil judikát Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 4 Tz 40/1978 (R 9/1980), z ktorého vyplýva, že v situácii, kedy sú splnené podmienky na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona musia byť zároveň naplnené znaky útoku proti domovej slobode, a tento inštitút sa použije len v prípade, keď nepôjde o nutnú obranu.
Uvedené nastane len v prípade intenzívneho excesu z nutnej obrany, ak pri ňom zároveň nemožno použiť ani § 25 ods. 3 Trestného zákona o nutnej obrane.
Oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona je teda možné až po ukončení útoku.
Za ďalší problém možno považovať, hoci ak aj možno tento inštitút použiť do momentu nastúpenia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na život, zdravie či majetkové vzťahy, to, že v tomto prípade ochraňujúca osoba bude vyvodzovať ohrozenie týchto záujmov len zo samotnej existencie prítomnosti neoprávnenej osoby v obydlí.
Takéto podmienky sú benevolentné voči ochraňujúcej osobe.
Tretím aplikačný problémom tohto ustanovenia je fakt, že pri jeho aplikácii poskytuje ochraňujúcej osobe možnosť absolútnej ľubovôle, keďže táto osoba nesmie len úmyselne spôsobiť smrť.
Z hľadiska spôsobu ako aj následku jej konanie nie je inak limitované - môže teda úmyselne spôsobiť aj ťažkú ujmu narušiteľovi, z nedbanlivosti môže spôsobiť aj smrť narušiteľa.
Nakoľko ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona chráni nielen život a zdravie, ale aj majetok, možno takto konať aj v prípade zásahu na ochranu majetku relatívne malej hodnoty.
Z uvedeného vyplýva, že koncepčné zaradenie obsahu ustanovenia § 26 ods. 2 Trestného zákona pod oprávnené použitie zbrane je zmätočné a poskytuje široký priestor pre jeho zneužitie.
Využitie tohto ustanovenia treba v praxi podrobne sledovať a analyzovať, a v prípade dokázania pravdepodobnosti jeho negatívneho pôsobenia v spoločnosti, pristúpiť k jeho oprave, prípadne, de lege ferenda, by bolo efektívne aj jeho kompletné zrušenie a vymedzenie ako osobitný prípad nutnej obrany.
Pri spracovaní článku nám ako podklad okrem vlastných vedomostí slúžila aj kniha Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu - JUDr. Eduard Burda, PhD.
tags: #oprávnenie #použiť #zbraň #podmienky