Pestrosť cyklistiky je široká a každý si v nej dokáže nájsť to svoje. Alžbeta Bačíková (rod. Pavlendová) pochádza z Krupiny, má troch starších bratov a od roku 2000 sa venuje cyklistike.
Začiatky a prechod k dráhovej cyklistike
„Úspech nie je náhoda. Je to tvrdá práca, vytrvalosť a zo všetkého najviac láska. Tento citát som zvolil zámerne, nakoľko som ho našiel na Alžbetinom Instagrame a myslím si, že ku nej sedí presne, ako „lycra na cyklistku.“ Skúšala rôzne športy, aj viaceré disciplíny cyklistiky.
Nakoniec si však zamilovala dráhovú cyklistiku a práve v úvode spomínaná tvrdá práca, vytrvalosť a správne rozhodnutia sa v priebehu rokov pretavili do niekoľkých národných titulov z cestnej časovky, aj pretekov s hromadným štartom, či ďalších výborných výsledkov v dráhovej cyklistike.
Dráhová cyklistika ma upútala, keď som zistila, že nemám vlohy jazdiť kopce. Neskutočne ma bavilo špurtovať, vyhrávať prejazdy a jednoducho byť neustále v dynamickom a rýchlom nasadení.
V pätnástich rokoch si ma na základe významných úspechov v konkurencii chlapcov vytypoval reprezentačný tréner dráharov pán Burčík a pomohol mi k získaniu skúseností a prebudil vo mne záujem o toto odvetvie cyklistiky.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
Podmienky pre dráhovú cyklistiku na Slovensku
U nás zrejme na dráhovú cyklistiku okrem otvoreného velodrómu v Prešove nie je veľa možností. Je to tak, jediná dráha je pre mňa ďaleko, ale aj keď bola dráha v Bratislave, minimum cyklistov o ňu javilo záujem. Je to paradox, všetkým začala dráha chýbať, keď ju zbúrali.
Mnohí dráhu brali a berú ako „nutné zlo”, nudu alebo zlenivenie. Toto „onálepkovanie“ pramení zo strany niektorých trénerov a spôsobilo, že cyklisti/cyklistky nemali záujem podieľať sa na budovaní a rozvoji dráhovej cyklistiky.
... pomaly sa už nikde nejazdí. Dráhová cyklistika prešla rôznymi etapami vývoja, pričom na jedno desaťročie bola „zimným” športom. Vtedy som trénovala vo viedenskej hale Ferry Dusika, ale aj tú pred dvoma rokmi vedenie hlavného mesta, Viedne, zbúralo.
Neostávalo mi nič iné, ako požiadať o spoluprácu ďalej v zahraničí, čo ma doviedlo do tréningovej skupiny Škandinávcov na Mallorke.
Tréning dráhového cyklistu
Tréning spočíva vo vysokom nasadení a intenzite jednotlivých fáz. Ako aj pri iných odvetviach, snahou je modelovať a pripraviť sa na samotné preteky, takže sa trénujú samotné disciplíny vo vyššej alebo rovnakej intenzite ako počas pretekov.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné súťaže v lukostreľbe
Prinútiť telo zvyknúť si na obrovskú námahu a potom ďalej pracovať v posúvaní hraníc. Veľmi veľa vysoko intenzívnych cvičení. Rovnakou súčasťou je aj posilňovňa. Avšak momentálne polovicu času trávim pri regenerácii a rekonvalescencii.
Ešte pred desiatimi rokmi som nič také nevnímala, škoda, že vtedy mi to niekto neporadil. Prakticky rovnaký čas ako trávim na bicykli, trávim aj regeneráciou. Počas sústredí som väčšinou sama.
Na preteky jazdím s mojím trénerom a manželom Petrom Bačíkom (on by sem tiež napísal, že mechanikom, manažérom, šoférom, psychológom,…) v jednej osobe. V mojej ére rodičia toľko necestovali na preteky spoločne s deťmi - cyklistami, preto som vyrástla na princípoch spoľahnúť sa iba na seba a motivovať sama seba k čo najlepším výsledkom bez pomoci najbližších. Obrovským vzorom mi bola, je a bude moja mamka a som vďačná za jej prístup ku mne a mojím snom.
Bicykle a prevody
Jazdím na bicykloch značky PARDUS. Dráhový rám PARDUS Time 10 má ako každý dráhový bicykel jeden pevný prevod, teda tam sa nedá toho veľa navymýšľať. Najdôležitejšia vec je správne trafiť pretekový prevod a to býva alchýmia. Dôležité sú tiež kolesá, na pretekoch využívame tzv.
Alchýmia nastavenia prevodov je v dráhovej cyklistike jedinečná, keďže máme jediný pevný prevod. Je to občas risk. Ale v princípe sa tréningami pripravujeme na zdolanie ťažkého prevodu na pretekoch. Je náročné predvídať vývoj pretekov, ale dnes sa už nejazdí pomaly.
Prečítajte si tiež: Slovenská ochrana prírody
V mužských disciplínach, kde sa priemerná rýchlosť pohybuje vysoko nad 55 km/h, nie je priestor na ľahký prevod. V móde sú obrovské prevodníky vpredu (vyzerajú skôr ako taniere z cirkulárky ), napríklad aj 65 na 16, 62 na 15, alebo 58 x 14 a podobne.
U žien je to podobné, tiež sme už pred piatimi rokmi prekročili magickú hranicu 50 km/h a teraz nie je neobvyklé, keď v disciplínach Tempo race alebo Madison máme rýchlostný priemer 52 km/h. Prevody máme o niečo ľahšie, ale je to rôzne.
Záleží od typologických predispozícií pretekárky, či je viac, alebo menej frekvenčne vybavená. No platí hlavne, že pomaly sa už nikde nejazdí.
Cestná cyklistika
Na cestné preteky používam cestný PARDUS Super 5 na kotúčoch. Cestné preteky sú základnou súčasťou cyklistu, je jedno, z akého odvetvia pochádza. Cesta je základ pre všetkých.
V minulosti sa to viac dalo skĺbiť, pretože väčšina veľkých dráhových pretekov bývala od októbra do marca, potom bol priestor na cestnú cyklistiku. Teraz je to súčasne, v rovnakom období a ja dávam prednosť dráhe. Uvedomujem si svoje limity na ceste a správam sa podľa nich.
Samozrejme, dá sa a viem sa pripraviť aj na ťažšie cestné preteky, ale záleží od priority, či to má, alebo nemá zmysel, perspektívu. Lebo dá sa zvoliť vytrvalostnejšia príprava, ale zákonite tým utrpí iná z mojich silných vlastností, ktoré potrebujem na dráhe. Nie som už až taký cyklistický chameleón.
Obľúbené podujatia a motivácia
Srdcovkou mi je „domáce” kritérium v Dudinciach, ktoré organizuje klub z môjho rodného mesta a zažila som tam najkrajšie zápolenia ešte s Peťom Saganom. Medzi moje najobľúbenejšie dráhové podujatia určite patrí Memoriál Otmara Malečka v českom Prostějove, na ktorý mám dlhoročné nádherné spomienky, zažila som tam prvýkrát medzinárodnú atmosféru s elitou a darí sa mi odtiaľ prinášať pódiové umiestnenia. Ľudí tam mám rada a beriem ich ako vzor v budovaní dráhovej cyklistiky.
V mojom veku a v tom, že neprestajne 13 rokov trénujem vo vrcholovej záťaži (23 rokov bicyklujem), je to už opotrebovanie. Každopádne, kým mi zdravie slúži, tak sa nechcem vzdať. Mám ešte dva sny a tie ma udržujú v dostatočnom napätí a motivujú ma každý deň znova a znova dookola trénovať, neulievať sa, nebyť chorá a pracovať sama na sebe.
Vízie do budúcnosti
Na budúci rok tu máme olympiádu - Paríž 2024. Pokúsim sa tam kvalifikovať. Mám dvojročný kvalifikačný systém, ktorý už prebieha. Medzery vidím v tom, že dráhová cyklistika je pokladaná za neatraktívnu. Cyklisti jej tiež nerozumejú a príliš málo sa s ňou stretávajú, keďže je len jeden velodróm. Z nepoznania pramení neistota a odpor.
Nemá im to kto pekne vysvetliť a väčšina nepríde s dráhou do kontaktu, lebo nemajú dráhovky. Rozumiem, že investícia do dráhových bicyklov nie je zanedbateľná, ale tam treba vidieť to, že tá investícia je naozaj na veľa rokov, určite na viac, ako v prípade cestných či horských bicyklov.
Dráha má jednu (má ich oveľa viac, ale túto zvýrazním) jedinečnú vlastnosť, ktorú nemá žiadne cyklistické rýchlostné odvetvie a to takú, že dieťa - budúca cyklistka príde na velodróm a je každú sekundu pod dohľadom. Nemôže ju zraziť auto, nemôže sa stratiť v lese. Vy ako rodič dieťa „odložíte” na dve hodiny do bezpečného prostredia, kde mu nič nehrozí.
Keďže bicykel nemá brzdy, neskutočne rýchlo si človek uvedomí a začne predvídať, čo je základným predpokladom správneho cyklistu. Budúce vyhodnocovanie situácie na dráhe záleží od toho, či spadne, alebo nie. Žiadne brzdy ho nezachránia. A touto zručnosťou - predvídať a predpokladať je vychované a bezpečne môže jazdiť medzi autami (lebo predvída).
Osobný život a záľuby
Mojím snom bolo byť inžinierkou, ako moji rodičia. Zvolenskú TUZVO som si vybrala čisto z praktických dôvodov. Študovala som diaľkovo a môj predmet sa vyučoval najmenejkrát v mesiaci. Náročné bolo, že toho bolo naraz veľa, ale cyklistike som podriadila celý svoj život.
Druhá vec je, že pochádzam z Krupiny a rodina očakávala, že sa po ukončení bratislavského športového gymnázia vrátim naspäť domov, a tým pádom bude zvolenská vysoká škola pre mňa ideálna. Urobila som si to o „trošku” náročnejšie. Vyštudovala som odbor Technická bezpečnosť osôb a majetku na červený diplom.
Najradšej relaxujem pri dobrom filme. Vtedy zabudnem na realitu života a vypínam sa. Mojím hobby je tiež pestovanie rastliniek a kvetín.
Plány do budúcnosti
Cieľom je získať dobré východiskové umiestnenia na splnenie kvalifikačných kritérií na olympijské hry. Ku dráhovej cyklistike je potrebný najmä dráhový bicykel, takže treba osloviť slovenské kluby, ktoré sa venujú dráhovej cyklistike a tie vedia nasmerovať a pomôcť najmä v začiatkoch.
Pekné na dráhovej cyklistike je aj to, že je to odvetvie s najväčším počtom disciplín, teda štatisticky je oveľa väčšia šanca sa prebojovať a získať medaily v dráhových pretekoch, ako v ktorýchkoľvek iných. Matematika nepustí. Tých disciplín je toľko, že si nádejná cyklistka určite nájde svoju obľúbenú, len sa netreba báť nového.
Najbližšie budem pretekať na Nations Cupe v kanadskom Miltone.
tags: #peter #bacik #cyklistika