Tour de France sú najsledovanejšími cyklistickými etapovými pretekmi planéty. Jazdí sa už od roku 1903, takže pri zostavovaní rebríčkov historických naj je rozhodne z čoho čerpať. Prečítajte si, ako vyzerá stručná história a kto sú víťazi Tour de France.
Vznik a vývoj pretekov
Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka. Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj. Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší.
Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo. Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Prvé ročníky a ich zvláštnosti
Hoci v súčasnosti sa môžu cyklisti vďaka špičkovým podmienkam či veľkému počtu ľudí v tímoch sústrediť iba na svoj výkon, v počiatkoch museli byť aj zdatnými mechanikmi. Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín.
Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno. Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť. Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Prečítajte si tiež: Detailný pohľad na vz. 58 a bubnový zásobník
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h). Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Extrémne výšky a pomoc fanúšikov
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov. Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach.
Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali. Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol. V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi.
Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Politický vplyv a dopingové prípady
Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením. Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna. De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť.
Prečítajte si tiež: Olympijský biatlon: Počet pretekárov a formát súťaže
Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili. „Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Lance Armstrong a ďalší hriešnici
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie. Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu. „Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal. Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom. Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Prečítajte si tiež: Všetko o skúške na zbrojný preukaz
Významné osobnosti cyklistiky
História cyklistiky pozná mnohých velikánov, majstrov svojho remesla, ktorí počas svojej kariéry dosahovali obdivuhodnú výkonnosť a výsledky. Z dlhého zoznamu mien sme sa pokúsili vybrať a priblížiť vám úspechy tých najlepších z najlepších.
- Gino Bartali: Taliansko dalo športovému svetu mnoho výnimočných cyklistov a Gino Bartali bol jedným z nich. Jeho kariéra je ovenčená senzačnými úspechmi, ale sprevádzali ju aj smutné udalosti 2. svetovej vojny. Gino Bartali víťazil najmä na domácej pôde (3-násobný celkový víťaz Giro d´Italia, 4 víťazstvá na Milano - Sanremo, 3 víťazstvá na Giro di Lombardia), no dokázal si podmaniť aj slávnu Tour de France. Jeho dve celkové prvenstvá z TDF delí horizont 10 rokov (1938 a 1948), čo je dodnes absolútne unikátny počin. Angažoval sa ako spojka hnutia protifašistického odporu a vo vlastnom dome niekoľko mesiacov ukrýval židovskú rodinu - v časoch, kedy sa takéto činy trestali okamžitou smrťou.
- Eddy Merckx: Slávny Belgičan je pre svet cyklistiky tým, čím je Wayne Gretzky pre svetový hokej. Modla, absolútny šampión a nedostihnuteľná legenda. Profesionálom sa stal v roku 1965 ako 20-ročný a za svoju 18 rokov trvajúcu kariéru dosiahol neuveriteľných 525 víťazstiev. Merckx vyhral všetky najdôležitejšie cyklistické preteky, mnohé z nich opakovane. 5-krát sa stal celkovým víťazom Tour de France a Vuelty, 3-krát majstrom sveta a minimálne 2-krát triumfoval na každej z piatich monumentálnych klasík. Eddyho organizmus vynikal nadpriemernou schopnosťou regenerácie a úžasnou všestrannosťou. Merckx bol skvelý tempár (svetový rekord v hodinovke držal celých 18 rokov) i vrchár, presadzoval sa na rovinatých jednodňovkách i niekoľkotýždňových etapákoch, kde nechýbali strmé a tiahle stúpania.
- Bernard Hinault: Ikona svetovej cyklistiky a dodnes posledný francúzsky pretekár, ktorý bol oslavovaný ako celkový víťaz Tour de France. Najslávnejší etapový závod sveta vyhral dohromady 5-krát, k tomu pridal 3 triumfy na Giro d´Italia a dve celkové prvenstvá z Vuelty. Hinault a Alberto Contador sú zatiaľ jedinými cyklistami, ktorí dokázali na každom z troch podujatí Grand Tour triumfovať v celkovom poradí viac ako raz. Majster sveta z roku 1980 si pripísal aj skvelé triumfy na Dauphiné Libéré, Liege - Bastogne - Liege, Paris Roubaix či Valónskom šípe.
- Joop Zoetemelk: Holandský pretekár, ktorý sa medzi profesionálmi pohyboval bezmála 20 rokov bez výraznejších výkonnostných výkyvov. Ešte ako amatér sa dostal na OH v Mexiku, kde získal zlato za triumf v tímovej časovke. 3-krát vyhral Paríž - Nice, raz Tirreno - Adriatico, Valónsky šíp či Okolo Romandie. V roku 1979 si podmanil španielsku Vueltu a o rok i Starú dámu. Nebyť zdravotných problémov a konkurencie v podobe Hinaulta s Merckxom, možno by sa práve Zoetemelk stal rekordérom v počte celkových víťazstiev na Tour. K triumfu z roku 1980 však pridal už „len“ šesť druhých miest v celkovej klasifikácii.
- Alejandro Valverde: Práve výnimočná univerzálnosť a dlhovekosť bola a stále je najväčším esom v rukáve Španiela, ktorý 5-krát triumfoval na Valónskom šípe a závode Okolo Andalúzie, 4-krát na Liege-Bastogne-Liege a 2-krát na Dauphiné Libéré. Na Grand Tour dosiahol 17 etapových a jedno celkové prvenstvo (Vuelta 2009), no až 19-krát sa umiestnil v TOP 10 celkového poradia. Životný úspech španielskeho matadora však prišiel až na sklonku jeho kariéry, v roku 2018. Po senzačnom triumfe na 85. Majstrovstvách sveta skompletizoval zbierku drahých kovov z tohto podujatia, ktorú dovtedy tvorili 2 strieborné a 4 bronzové medaily.
- Rik Van Looy: Belgický hrdina, ktorý pretekal v rokoch 1953 až 1970. Za ten čas dosiahol úctyhodných 379 víťazstiev, čo ho v historických tabuľkách radí na druhé miesto za nedostihnuteľným Eddy Merckxom. Jazdec, ktorý bol známy aj pod prezývkou Kráľ klasík, sa rok pred vstupom medzi profesionálov prezentoval ziskom zlatej olympijskej medaily z tímových pretekov a tretím miestom na majstrovstvách sveta. Titul svetového šampióna nakoniec získal hneď dvakrát za sebou, v rokoch 1960 a 1961. To už ale mal na konte víťazstvá na podujatí Milano - Sanremo, Ronde van Vlaanderen, Giro di Lombardia, Gent - Wevelgem či Okolo Valencie. V nasledujúcich rokoch ako prvý cyklista histórie skompletizoval zbierku prvenstiev zo všetkých piatich najznámejších klasík, takzvaných Monumentov (napr. Paríž - Roubaix vyhral trikrát). Vyhral tiež 7 etáp na Tour de France, 12 na Giro d´Italia a 18 na Vuelta a España.
- Francesco Moser: Ak by mal byť jedným z kritérií úspechu počet triumfov v profi pelotóne, potom by v našom rebríčku nemal chýbať ani Talian Francesco Moser. Po Merckxovi a Van Looyovi je práve Moser cyklistom s historicky tretím najvyšším počtom víťazstiev (273) medzi profíkmi. Moser dominoval predovšetkým od polovice sedemdesiatych do polovice osemdesiatych rokoch minulého storočia. Vďaka pomerne mohutnej telesnej konštrukcii sa presadzoval skôr v tempárskych pretekoch, no vysoké kvality dokazoval aj na dráhe. Moser zvíťazil na Milano - Sanremo, 3-krát na Paríž - Roubaix, 2-krát na Okolo Lombardie a Tirreno - Adriatico. V roku 1977 sa stal majstrom sveta a zároveň aj víťazom Valónskeho šípu.
Menoslov mimoriadne úspešných cyklistických osobností by sa dal rozširovať takmer donekonečna. Raymond Poulidor, Fausto Coppy, Jacques Anquetil, Sean Kelly, Roger De Vlaeminck, Miguel Indurain či Alberto Contador, Chris Froome, Peter Sagan a mnohí ďalší „písali“ alebo „píšu“ príbehy, ktoré si fanúšikovia športu budú navždy pamätať.
Slovenská stopa na Tour de France
Môžeme byť hrdí na to, že aj Slovensko malo na Tur de France počas jej histórie svoje zastúpenie. Medzi najznámejších slovenských pretekárov Tour patria:
- Peter Sagan: je najznámejší slovenský cyklista, ktorý sa preslávil svojou všestrannosťou, humorom a celkovou charizmou. Peter Sagan získal zelený dres pre najlepšieho šprintéra na Tour de France sedemkrát, čo je rekord v histórii pretekov. Na svojom konte má aj biely dres z roku 2015. Sagan je známy svojimi excelentnými šprintmi a schopnosťou zvládnuť rôzne typy etáp, od rovinatých po kopcovité.
- Peter Velits: sa zúčastnil štyroch ročníkov Tour (2008-2011) a v roku 2010 obsadil 14. miesto.
Prehľad víťazov Tour de France
V nasledujúcej tabuľke nájdete prehľad víťazov Tour de France:
| Rok | Víťaz | Krajina | Tím/sponzor |
|---|---|---|---|
| 1903 | Maurice Garin | Francúzsko | Le Francaise |
| 1904 | Henri Cornet (pôvodne Maurice Garin) | Francúzsko | Conte |
| 1905 | Louis Trousselier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 2017 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2018 | Geraint Thomas | V. Británia | Team Sky |
| 2020 | Tadej Pogačar | Slovinsko | |
| 2021 | Tadej Pogačar | Slovinsko |