Medzinárodné konflikty a nové bezpečnostné hrozby neustále menia rovnováhu síl. Nehodnotí iba počet tankov, lietadiel či vojakov, ale aj modernizačné programy, schopnosť rýchleho nasadenia či logistické zázemie.
Rebríček globálnej vojenskej sily
V nedávnych dňoch bol zverejnený nový pravidelný ročný prehľad rebríčka globálnej vojenskej sily 2025 Military Strength Ranking (ďalej len Prehľad 2025). V minulosti sme sa zaoberali rôznymi podobnými rebríčkom, a preto len stručne zopakujeme, že je podobne, ako ďalšie populárne rebríčky, ktoré sa zverejňujú v západnom politickom-mediálnom priestore, vykonštruovaný podľa vybraných kritérií autorov.
V úvode autori uvádzajú, že skóre národného indexu sily (Power Index) sa vytvára na základe využitia údajov z viac ako 60 faktorov. Skóre indexu sily sa však vytvára bez započítania jadrových zbraní, ktoré sú najničivejšie. Teda ide len o konvenčnú vojenskú silu, čo sa však zistí až po dôkladnejšom štúdiu textu. Okrem toho má Prehľad 2025 statický charakter a nezaoberá sa počtami osôb a zbraní, ktoré majú niektoré štáty v zahraničí.
Podľa skóre Indexu sily sa v Prehľade 2025 dostali na prvých 10 miest:
- USA (skóre 0,0744)
- RF (0,0788)
- ČĽR (0,0788)
- India (0,1184)
- Južná Kórea (0,1656)
- Veľká Británia (0,1785)
- Francúzsko (0,1878)
- Japonsko (0,1839)
- Turecko (0,1902)
- Taliansko (0, 2164)
Nie je nám známy konkrétny spôsob výpočtu skóre indexu sily, ale nižší ako 0,0100 ho majú len tri štáty.
Prečítajte si tiež: Súčasné ručné zbrane – prehľad
Detailnejší pohľad na vybrané krajiny
10. Taliansko
Taliansko si v rebríčku udržalo pozíciu významnej vojenskej sily a je zároveň najvýraznejším hráčom v rámci Európskej únie po Francúzsku. Podľa oficiálnych správ si Taliansko objednalo 380 tankov piatej generácie KF 51 Panther a viac než 1000 ľahkých viacúčelových tankov Lynx. Talianské ozbrojené zložky zahŕňajú armádu, námorníctvo, letectvo aj špeciálny zbor karabinierov, ktorý zastáva aj úlohu vojenskej polície. Podľa GFP má krajina približne 165-tisíc aktívnych vojakov a vyše 18-tisíc rezervistov. Rím zároveň investuje do rozsiahlej modernizácie. Do roku 2038 plánuje nové tanky a viac ako tisícku obrnených vozidiel v rámci projektu A2CS.
9. Turecko
Turecko sa dlhodobo profiluje ako regionálna veľmoc a jeho armáda je druhá najväčšia v rámci NATO, hneď po Spojených štátoch. Ozbrojené sily tvoria pozemné jednotky, námorníctvo a letectvo s viac než tisíckou lietadiel. Turecká obranná politika posledných rokov kladie dôraz na domácu výrobu.
8. Japonsko
Japonsko patrí k hlavným pilierom bezpečnosti v Ázii. Japonské sily disponujú približne 1 480 bojovými lietadlami, viac než tisíckou tankov a flotilou vyše 150 lodí vrátane 22 ponoriek a dvoch menších lietadlových nosičov.
7. Francúzsko
Francúzsko je prvým štátom v rebríčku, ktorý má vlastný jadrový arzenál. Ozbrojené sily zahŕňajú asi 200-tisíc vojakov, ktorí majú k dispozícii vyše 950 lietadiel, viac ako 200 tankov a flotilu s jadrovou lietadlovou loďou Charles de Gaulle.
6. Veľká Británia
Najsilnejšou európskou armádou podľa GFP je Veľká Británia, ktorá si v globálnom rebríčku vyslúžila šieste miesto. Londýn plánuje zvýšiť výdavky na obranu až na tri percentá HDP, čo predstavuje približne 60 miliárd libier.
Prečítajte si tiež: Najlepšia airsoftová pružina
5. Južná Kórea
Napätý vzťah so Severnou Kóreou aj rivalita s Čínou nútia Soul udržiavať jedny z najsilnejších ozbrojených síl sveta. Južná Kórea vlastní moderné letectvo, silné pozemné jednotky, námorníctvo s ponorkami a fregatami a účinnú protivzdušnú obranu. Od roku 2021 Soul investoval do armády vyše 220 miliárd dolárov. Významnými projektmi sú domáca stíhačka KF-21 Boramae či modernizácia delostrelectva a raketových systémov.
4. India
India sa stále viac profiluje ako globálna mocnosť. Indické ozbrojené sily predstavujú kolos s viac než piatimi miliónmi príslušníkov, z toho asi 1,5 milióna aktívnych. Po hraničných konfliktoch s Pakistanom vláda zrýchlila modernizáciu.
3. Čína
Čínska ľudová oslobodzovacia armáda je s 2,2 milióna aktívnych vojakov najväčšou silou v rebríčku, no podľa GFP jej patrí tretie miesto. Peking má odhadom 600 jadrových hlavíc a do roku 2030 by ich počet mohol presiahnuť tisícku.
2. Rusko
Rusko sa umiestnilo pred Čínou vďaka vyššiemu počtu vojakov aj obrovskému jadrovému arzenálu. Na každoročnej ruskej vojenskej prehliadke sa objavili aj činskí vojaci. Ruské ozbrojené sily zahŕňajú pozemné jednotky, letectvo, námorníctvo, raketové a kybernetické sily. Výdavky na obranu dosiahnu v roku 2025 približne 170 miliárd dolárov, čo je takmer osem percent HDP.
1. USA
Na čele rebríčka sa opäť ocitli USA, ktoré si udržiavajú dominantnú pozíciu na všetkých kontinentoch. Americké ozbrojené sily si dokázu poradiť pri každom druhu boja, či už je to na súši, na vode alebo vo vzduchu. Americká armáda má šesť hlavných zložiek - pozemné vojsko, námorníctvo, letectvo, námornú pechotu, pobrežnú stráž a vesmírne sily.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať najlepšiu zbraň v The West
Netradičné zbrane z histórie
Počas vojenských konfliktov nastáva najrýchlejší technický rozvoj. Druhá svetová vojna je toho dodnes dôkazom. Predbiehanie sa súperov vo vyvinutí čo najúčinnejšej zbrane však niekedy zašlo až do extrémov. Výsledkom toho boli viac či menej úspešné, veľmi netradičné zbrane. Portál listverse.com zostavil rebríček desiatich tých najpozoruhodnejších.
10. Ponorky triedy X
Počas druhej svetovej vojny sa viaceré mocnosti snažili využiť potenciál malých ponoriek. Viaceré pokusy nedopadli úspešne, no ponorky triedy X obstáli. Nazývali sa aj X-Craft a slúžili britskému kráľovskému námorníctvu. Tieto malé ponorky s výtlakom len 30 ton boli dlhé 15 metrov a ich posádku tvorili štyria ľudia - veliteľ, navigátor, inžinier a vodič. Do cieľovej oblasti ich dotiahla materská ponorka, od ktorej sa oddelili, infiltrovali k cieľu a položili nálože. Každá ponorka niesla dve nálože, obsahujúce 2 tony vojenskej výbušnej zmesi amatol. Po položení náloží sa stroj vrátil späť k materskej ponorke a bol opäť odtiahnutý. Prvý útok zaznamenali ponorky X-Craft proti nemeckej bojovej lodi Tirpitz. Operácie sa zúčastnilo šesť miniponoriek, o dve však prišli už pri nehodách na ceste, tretia mala mechanické problémy. Štvrtú zrejme potopili Nemci počas útoku. Zvyšné dve však položili svoje nálože, ktoré Tirpitz vážne poškodili. X-Craft zohrali významnú úlohu aj počas vyloďovania v Normandii.
9. V-3 „superzbraň"
Nemecké rakety V-2, pomocou ktorých nacisti bombardovali Londýn sú všeobecne známe. Čo sa však skrýva za označením V-3? Kanón V-3 bol vyvinutý ako tzv. „zbraň odplaty" za spojenecké bombardovanie, ktoré zrovnalo so zemou niekoľko nemeckých miest. Bol schopný poslať 140 kg strelu až do neuveriteľnej vzdialenosti viac ako 160 km. Tajomstvo dostrelu spočívalo v množstve bočných kanálov 140 metrov dlhej hlavne. V každom kanále bolo elektricky odpaľované strelivo, ktoré pomohlo zrýchliť projektil až na rýchlosť 1500 m/s. Hitler bol prototypom zbrane unesený a objednal 25 kusov, ktoré mali byť postavené na raketovej základni Mimoyecques vo Francúzsku. Avšak toto miesto bolo neustále ťažko bombardované, čo prinútilo Nemcov vzdať sa plánu. Dve verzie s kratšími hlavňami boli neskôr použité na ostreľovanie Luxemburgu. 183 striel však zabilo len 10 civilistov a zranilo ďalších 35. Krátko nato boli zbrane obsadené americkými vojakmi.
8. Špeciálne komando „Labe"
V neskoršom čase vojny sa Nemecko stalo objektom masívneho bombardovania spojencov. Nemci v zúfalstve sformovali špeciálnu jednotku, dúfajúc, že by mohla dočasne zastaviť britskú a americkú ofenzívu. Potrebovali totiž čas na výstavbu nebezpečných stíhačiek Messerschimtt Me 262, ktoré by zasiahli proti bombardérom. Jednotka lietala na stíhačkách Messerschimtt Bf-109, ktoré boli zbavené zbraní, aby dosiahli vyššiu rýchlosť. Hermann Göring, veliteľ nemeckej Luftwaffe navrhol, že tieto lietadlá môžu čakať na bombardéry vo vysokých polohách a potom strmhlav klesnúť na nepriateľa a vrtuľou zničiť jeho chvost. Po útoku sa mal pilot pokúsiť o zoskok padákom. Viac než 2000 pilotov sa dobrovoľne zahlásilo do jednotky, pripravených však bolo len 180 lietadiel. Prvý útok tejto jednotky sa odohral 7. apríla 1945. Zo 120 pilotov sa vrátilo len 15. Komando zničilo 15 amerických bombardérov B-17 a 5 stíhačiek P-52 Mustang.
7. Samovražedné lietadlo Óka
Je veľmi pravdepodobné, že Göring sa pri svojom komande „Labe" nechal inšpirovať Japoncami. Tí neváhali metóde kamikadze prispôsobiť aj techniku. Keď sa americké jednotky približovali k hlavným japonským územiam, japonská armáda sa stávala čoraz viac bezradnou. Lietadlo Óka bolo vyvinuté v zúfalej snahe zničiť americkú flotilu. Vystavali teda kamikadze lietadlo s vyše tonu vážiacou výbušnou hlavicou. Lietadlo nemalo žiadne vybavenie pre vzlet a pristátie, do cieľovej oblasti bolo privezené bombardérom G4M „Betty". Po vypustení najprv začalo prudko klesať, potom pilot zapálil prídavné raketové motory a pred nárazom do lode dosiahol rýchlosť viac než 1000 km/h.
6. Anti-tankoví psi
Počas boja bola na každého psa pripútaná 10-12 kg mína. Detonátor bol pripevnený na 20 cm vysokú drevenú páčku, ktorá vystupovala nad zviera. Keď pes zaliezol pod nepriateľský tank, páčka sa zachytila o trup vozidla a mína sa odpálila. Pes bol mŕtvy, tank sa znefunkčniť vždy nepodarilo. Anti-tankoví psi neboli príliš efektívni. Počas boja sa ich mnoho zľaklo streľby a začali bežať späť k svojej jednotke, pričom často prišlo aj k výbuchu. Iní psi odmietali vkĺznuť pod tank, pretože výcvik bol vedený na nehybných vozidlách, ďalší zase vliezali aj pod ruské tanky. Sovietske tvrdenie, že takíto psi zničili až 300 nemeckých vozidiel je zrejme veľmi prikrášlené.
5. Bachem Ba 349 „Užovka"
Toto bláznivo vyzerajúce lietadlo bolo navrhnuté tesne pred koncom vojny a jeho podstatou mala byť možnosť kolmého štartu bez potreby letiska. Pri štarte bolo lietadlo pripevnené k vertikálnej 8 metrov vysokej veži (podobne ako rakety). Let mal byť kontrolovaný rádiovo zo zeme, až pokiaľ sa neschyľovalo k boju. Vtedy mal pilot prebrať riadenie a vystreliť z nosa lietadla salvu rakiet do nepriateľskej formácie. Po vystrelení rakiet a vyčerpaní paliva sa mala užovka skĺznuť do výšky 3000 metrov, kde malo nasledovať otvorenie niekoľkých padákov z trupu lietadla. Kompletný predok lietadla vrátane kabíny malo byť možné oddeliť od chvosta a pilot sa tak mal bezpečne katapultovať. Iba samotný pilot a chvost, kde bol uložený motor mohli byť použité znova - kabína, krídla a predok boli obetované. Napriek tomu, že jediný testovací pilot počas prvého pilotovaného letu zahynul, bolo vyrobených 36 týchto strojov. Použité však nikdy neboli.
4. Netopierie bomby
S týmto zdanlivo absurdným nápadom prišli Američania v Pearl Harbour, keď zistili, že môžu odchytiť tisícky netopierov a pripevniť na ich telá malé zápalné bomby. Takto „vyzbrojené" netopiere mali byť umiestnené do akéhosi zásobníka, a ten mal byť vypustený bombardérom. Zásobník po zhodení v istej výške otvoril padák a postupne vypustil netopiere. Po vypustení sa kolónia netopierov mala rozptýliť a dostať sa do japonských budov. Krátko nato mali časované bomby vybuchnúť a spôsobiť rozsiahle požiare, keďže japonské budovy boli najmä z dreva a papiera. Počas testu takto netopiere naozaj podpálili do tla niekoľko skladov. Našťastie pre ne, projekt bol kvôli vývoju atómovej bomby v roku 1944 zastavený.
3. Holubom navádzaná strela
Ďalší pokus ako využiť zvieratá na dopravenie výbušnín k nepriateľskému cieľu. Holubom navádzané strely boli prvýkrát navrhnuté americkým psychológom B. F. Skinnerom. Holubovi bol ukázaný obrázok cieľa, a ten bol vytrénovaný tak aby cieľ rozoznal. Podľa toho mal holub zobať do jedenej zo štyroch páčok (hore, dole, vpravo, vľavo) až pokiaľ nebol cieľ v strede obrazovky. Počas tréningu holubov odmeňovali kukuricou, ak sa im podarilo dostať cieľ do stredu. Holuby sa stali prekvapujúcim adeptom na túto prácu a skutočne boli schopní sledovať svoj cieľ. Americká vláda na tento výskum vynaložila 25 000 dolárov a armáda pre tento účel modifikovala niekoľko striel, predtým než dospeli k záveru, že elektronické navádzanie bude efektívnejšie.
2. Projekt Habakkuk
Habakkuk je meno dômyselného projektu, ktorého autorom je Geoffrey Pyke. Uvažoval, že možno zobrať veľký kus ľadovej kryhy, vyrovnať jej povrch, vyhĺbiť vnútro a takto upravenú plochu použiť ako pristávaciu dráhu pre lietadlá na mori v čase, keď spojenci strácali veľké množstvo zásobovacích lodí kvôli útokom nemeckých ponoriek. Vzdušné sily boli veľmi zdatné v ničení vynorených nemeckých ponoriek, no trpeli nedostatočným doletom a nemohli tak pokryť celú oblasť Atlantiku. Za predpokladu, že v strede oceánu by bola vytvorená pristávacia plocha pre lietadlá, nemali by sa už ponorky kde skrývať. Avšak ľad sa ukázal ako nevhodný - ľahko sa štiepil a ľadovce sami o sebe sú náchylné prevrátiť sa. Našťastie dvaja vedci v New Yorku čoskoro zistili, že ľadová voda spolu s drevenou drťou môžu vytvoriť silnú a plávajúcu látku, ktorú nazvali „pykrete". Finálny návrh predstavoval gigantickú, 600 metrov dlhú loď z materiálu pykrete, vybavenú rozsiahlym chladiacim systémom proti topeniu, s výtlakom vyše dvoch miliónov ton a možnosťou poňať 150 lietadiel. Nanešťastie, výskum bol v roku 1944 zastavený pre mnoho dôvodov - narastajúce množstvo a efektívnosť konvenčných lietadlových lodí, obrovské náklady (100 miliónov dolárov) a technické ťažkosti pri výstavbe chladenia tak masívneho objektu.
1. Bombardér „Silbervogel"
Silbervogel je jeden z najneuveriteľnejších, ale zároveň aj najradikálnejších nemeckých nápadov druhej svetovej vojny. Silbervogel bol kandidátom na „bombardéra Ameriky", čiže vyvinutie tohto stroja zahŕňalo potrebu doletu až nad územie Spojených štátov. Vývoj bol založený na idei umiestenia lietadla na 3 km dlhú dráhu, kde by pomocou raketovo poháňaných sánok bolo vystrelené pri rýchlosti takmer 2000 km/h. Po vznesení sa do vzduchu by bombardér zapol svoje vlastné raketové motory. Tie by ho vyniesli do výšky 145 km nad zemský povrch, kde by plachtil rýchlosťou viac než 20 tisíc km/h. Potom by pomaly klesal do stratosféry, kde by sa ploché telo udržalo vďaka stúpajúcej hustote vzduchu. To by spôsobilo, že lietadlo môže v sériách stúpaní a klesaní krúžiť nad svetom. Výzbrojou mala byť 4-tonová bomba, ktorá mohla byť zhodená kdekoľvek v Amerike, pričom lietadlo mohlo spokojne pristáť na japonskej základni v Pacifiku.
Jadrové zbrane vo svete
Len pár dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nariadil ruský prezident Vladimir Putin uviesť jadrové zbrane do stavu vysokej pohotovosti. Zatiaľ čo odborníci tvrdia, že tento krok bol len zastrašovacou taktikou, mnohí sa obávajú o bezpečnosť sveta. Prinášame vám zoznam štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane a ktoré, naopak, nimi nedisponujú.
Ruský prezident Vladimír Putin nariadil uvedenie jadrových zbraní do stavu vysokej pohotovosti. Napriek tomu, že všetky štáty sveta s výnimkou piatich súhlasili so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, stále existuje hrozba jadrovej vojny. Nie je prekvapením, že väčšinu jadrových zbraní sveta vlastnia Spojené štáty a Rusko. Na planéte je okolo 12 700 jadrových hlavíc, odhadom 90 percent patrí jednej z týchto dvoch krajín. USA ich má zhruba 5 500, zatiaľ čo Rusko vyše 6 000. Ide o dedičstvo zo studenej vojny - obdobia narastajúceho napätia medzi USA a vtedajším ZSSR, ktoré trvalo od konca 40. do konca 80. rokov minulého storočia.
Jadrové zbrane má aj NATO, konkrétne v počte 6 000, pričom keby do tohto čísla neboli započítané americké zbrane, Severoatlantická aliancia by ich mala iba 500. V NATO je tridsať krajín, z toho 28 v Európe a dve - Kanada a USA - v Severnej Amerike. V porovnaní s USA majú Francúzsko a Veľká Británia dosť malý arzenál, ktorý tvorí len asi 290, resp. 225 jadrových zbraní. Zvyšných 27 krajín NATO nemá žiadne jadrové zbrane, to však neznamená, že sú úplne bezbranné; hŕstka štátov v rámci aliancie má odhadovaných sto amerických jadrových zbraní v rámci programu NATO na zdieľanie jadrových zbraní. Tieto sú fyzicky držané napríklad v Nemecku alebo Taliansku a sú strážené personálom amerického letectva.
Čína má v súčasnosti 350 jadrových hlavíc. Prvý test jadrových zbraní v krajine sa uskutočnil v roku 1964, po takmer desaťročnej spolupráci s vedcami ZSSR. Mnohí dnes veria, že Čína má tretí najväčší arzenál z piatich jadrových štátov na svete a niektorí špičkoví americkí experti na obranu si myslia, že v nasledujúcom desaťročí ešte porastie.
India a Pakistan viedli medzi sebou vojnu najmenej štyrikrát, odkedy Briti opustili subkontinent v roku 1947. India má celkovo 160 jadrových zbraní, Pakistan ešte o päť viac. Rozdelenie Indie sa vyznačovalo hlbokou a neočakávanou krutosťou a krviprelievaním z oboch strán a vzťah týchto dvoch krajín je tým poznačený dodnes. Niet preto divu, že niektorí vidia indický subkontinent ako potenciálne javisko pre budúcu jadrovú vojnu.
Jadrové zbrane má aj Severná Kórea, je však ťažké odhadnúť presné číslo, pretože tam vládne tvrdá cenzúra. Podľa odhadov ich tam môže byť 20 až 45. Pred piatimi rokmi krajina vykonala svoj doteraz najväčší jadrový test na testovacom mieste Punggye-ri. Severokórejskí predstavitelia tvrdili, že testujú termonukleárnu zbraň s odhadovanou výbušnou silou medzi 100 až 370 kilotonami.
Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že vlastní jadrové zbrane. Od roku 1986 je to ale verejným tajomstvom, keď to potvrdil bývalý jadrový technik a mierový aktivista Mordechai Vanunu v britskej tlači. Satelitné snímky z minulého roka ukázali, že jadrové výskumné centrum Shimon Peres Negev, čo je jadrové zariadenie v centre izraelského programu jadrových zbraní, prechádza obrovským stavebným projektom. Po mnoho rokov bol izraelský jadrový program odkázaný na obchodovanie na čiernom trhu a priame krádeže, čo spolu s oficiálnou politikou "jadrovej nejednoznačnosti" sťažuje odhadovanie jadrového arzenálu Izraela.
Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že okrem vyššie spomenutých deviatich krajín by nemal mať žiadny iný štát jadrové zbrane. Krajiny Južnej Ameriky či Afriky nemajú jadrové zbrane rovnako ako Austrália, Indonézia, Papua Nová Guinea, Malajzia, Filipíny, Vietnam či Thajsko.