V autenticky tematickom programe sme spoločne oživili zvyky a tradície, ktoré sprevádzali našich predkov v Horehronskej obci Pohorelá od svätého Ondreja až po ....
Pohorelské Kultúrne Leto
Pohorelské Kultúrne Leto (@pohorelskekulturneleto) je súčasťou bohatej histórie a kultúry obce.
Katolícky život na Slovensku v minulosti
Iniciatívou J. E. Dra. Karola Kmeťku, biskupa nitrianskeho sa oslavuje táto pamiatka dnes v celom našom štáte, najmä však na Slovensku a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný.
Pamiatka deja historicko-kultúrneho významu pre nás, nadchla slovenskú katolícku verejnosť, aby bola zvečnená i v tejto knihe.
Od blaženého zavítania sv. Evangelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných borby, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa.
Prečítajte si tiež: Suchá Pohorelá - história
Naša generácia je v šťastnom položení, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctiť túto pamiatku, a Spolok Sv. Vojtecha v tomto diele môže podať obraz katolíckej aktivity na Slovensku.
Toto dielo sleduje dvojaký ciel: poznať, čo máme my katolíci a oduševniť sa na ďalšiu činnosť, aby sme na podklade už jestvujúcich hodnôt sa vyvíjali čo najintenzívnejšie.
Naša Katolícka Akcia sa týmto ukazuje na vonok nielen pre zaslúžené uznanie, ale i pre vzájomné povzbudenie.
Dielo sa zostavovalo pričinením všetkých zložiek nášho katolíckeho verejného života.
Spolok Sv. Vojtecha vyzval všetkých našich verejných činiteľov po všetkých obciach na spoluprácu a vytvoril z nej túto knihu.
Prečítajte si tiež: Objavte krásy Pohorelej na bicykli
Sme presvedčení, že toto dielo, na ktorom sme dva roky pracovali, nie je natoľko úplné, že by nám poukázalo na všestrannú aktivitu nášho katolíckeho života v celej oblasti nášho Slovenska, lebo - i pri tom, že sme neobišli nikoho - jednako sme, čo do štatistického výkazu, z viacerých miest nevedeli dostať presnejších dát.
No, dielo ostane i tak obrazom a to mohutným nášho katolíckeho života a vďačíme sa ním pamiatke našich sv. vierozvestcov, našich kultúrnych a národných dejateľov.
Spolok Sv. Vojtecha ako vydavateľ praje tejto knihe šťastné putovanie, aby vzbudzovala lásku k sv. cirkvi a bola pohnútkou vytrvalej, nenáročnej kultúrnej práce za spásu duší a za kultúrne povznesenie nášho národa slovenského.
Trnava, na deň sv. Vojtecha, 1933.JÁN POSTÉNYIsprávca Spolku S v. VojtechaMARIAN BLAHAbiskup
Svätý Vojtech a Katolícka Akcia
Nielen sv. Vojtech, ale sám Spasiteľ Ježiš Kristus by s vďačným srdcom ďakoval za práce tak velebného a mužného rázu.
Prečítajte si tiež: Ideálne lyžovanie v Bačovej Rovni
Ktorá svetská akcia prekonáva svoje úlohy obetavejším a vzdelanejším spôsobom? A to v čase ozaj hroznej biedy a spoločenskej rozháranosti!
Ťažká bola úloha katolíckej akcie prvého mučeníka mladého diakona sv. Štefana.
Starať sa musel o chlieb a šaty chudobných bedárov, kázal veľkolepo, ba vtiahnutý často do dišputy s gréckymi a židovsko-farizejskými filozofmi, víťazil nad nimi žiarou Ducha Svätého.
Závistliví, rozsrdení nepriatelia vyhodili Štefana z mesta a kameňovali ho.
On pokľakol na kolená a zvolal: »Pane, nepokladaj im to za hriech!«
Podobne riadil katolícku akciu sv. Vojtech.
Kniežacou rodinou svedomite vychovaný, vzdelával sa výborne pod vedením magdeburgského arcibiskupa Adalberta.
Po deväťročnom skvelom postupe, tichého charakteru hrdinský a vrelenábožný Vojtech zvolený bol jednohlasne za pražského biskupa po Ditmarovi.
Ľud jasal od radosti.
Sv. Vojtech ale v skromnom odeve, pešo kráčal do svojej katedrály.
Nehral úlohu kniežacieho veľmoža, hromadu žobrákov stravoval každodenne, horlivým, galilejským spôsobom vychovával duše českého národa, od východu slnka do polnoci bdel nad rodinným a občianskym životom svojich polopohanských rodákov.
Prácou umorený na zemi spával, s kameňom pod hlavou.
Najtrápnejšie záležitosti vybavoval ľahodnosťou Ježišovou, mužná pravovernosť jeho svietila, ako betlehemská hviezda, celému zboru kňažstva českej vlasti.
Bola to akcia skutočne archanjelského rázu.
A predsa, čo sa stalo?
Po toľkých krvopotných prácach mal menej úspechu ako Kristus v Jeruzaleme.
Praha sa stala Vojtechovi Kalváriou.
Podľa dejepisu väčšina kňažstva a občianstva uviazla v bahne nemravnosti.
V beznádejnom, zúfalom stave sv. Vojtech vybral sa na púť do Svätej Zeme.
Cestou navštívil kláštor Monte Cassino.
Rehoľní bratia radili mu samotu, ako jediný blahobyt.
On ale poslúchol staručkého pustovníka Sv. Nilusa a šiel do Ríma.
Tu živoril päť rokov u opáta Leva, pokorne vykonával nielen náboženské a charitatívne povinnosti, ale tiež práce obyčajného druhu.
Medzitým osirotená Praha a jej vodcovia poslali dvoch mníchov ku moguntínskemu arcibiskupovi.
Úpenlivo prosili o návrat svojho biskupa Vojtecha, sľubovali pokánie, poslušnosť a všemožnú nápravu života.
Arcibiskup zakročil v Ríme.
Na rozkaz Sv. Otca vrátil sa Vojtech do Prahy.
Veriaci vyhrnuli sa mu v ústrety a s poníženou oddanosťou bozkávali jeho nohy.
Sv. Vojtech použil všetky lieky Sv. Pavla k duševnému uzdraveniu Korinťanom podobných Pražanov: modlil sa, kázal, prosil, karhal, písal, hrozil, plakal.
Lenže úspechu nebolo; satan pokušiteľ privolal sedem duchov horších od seba - ľud padal, Vojtech chránil a bránil, trpel, odpúšťal, čakal.
Keď ale zúriví občania vborili sa do chrámu sv. Víta, vyrvali od oltára kajúcnych zbehov a ukrutne ich katovali, - sv. Vojtech odišiel do Ríma a prosil o poverenie k evanielizácii cudzích národov.
Sv. Otec síce súhlasil, ale predsa nahovoril Vojtecha, aby ešte raz skúsil, či Praha bude bohabojnou a poslušnou.
Obetavý biskup sa poddal; keďže však na spiatočnej ceste, v kruhu cisára Otta III. sa dozvedel, že v Prahe vybúšila hrozná borba, v ktorej zavraždení boli jeho bratia kniežatá Slavníkovci - sv. Vojtech ďakoval Bohu, že rozlámal jeho pražské putá: »Dirupisti vincula mea, Tibi sacrificabo hostiam laudis!« - potom odcestoval s kňazom Radimom do Uhorska, kde nielen Maďarov, ale Slovákov, Rusínov a za Karpatmi Poliakov vyučoval v Kristovej viere a trpezlivosti.
Kráľ poľský, Boleslav I. Chrabrý, bratanec sv. Vojtecha, prijal ho s veľkou úctou a radosťou.
Po odumretí Róberta stal sa Vojtech v Gniezdne arcibiskupom.
Neskoršie kráľ vyhovel horlivému apoštolovi a vyslal ho loďou po Visle na sever, pod ochranou čaty rytierov.