Poľovnícka spoločnosť Suchá bola založená 20. februára 2004. Jej IČO je 37952081 a sídlo má na adrese Kpt. Nálepku 156, 97669 Pohorelá.
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, významne zasiahla do rozvoja hutníctva a baníctva v regióne Gemer.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko - Coburgovsko - Gothajskom kniežatstve. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník, Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela, sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny. Po smrti Jozefa Koháryho v roku 1826, získal Ferdinand Coburg dedičstvom všetky jeho majetky vrátane železiarní. Celý, tak získaný železiarsky komplex, naďalej zveľaďoval stavbou i kúpou nových prevádzok.
Po smrti Ferdinanda Coburga, v roku 1851, jeho syn Augustín pokračoval v rozširovaní podnikania, okrem iného mal prenajatú aj dobšinskú vysokú pec a zmodernizoval aj vysokú pec v Stratenej. Ďalším z potomkov bol aj Ferdinand Maxmilián Karol Leopold Mária Coburg (* 1861 - †1948), ktorý bol neskôr bulharským panovníkom a po vzdaní sa funkcie, prišiel žiť na Slovensko, kde sa venoval predovšetkým svojím záľubám. S ním, okrem iného, je spojená aj história kaštieľa vo Svätom Antone, či poľovnícka chata a kaštieľ na Prednej Hore pri Muráni ako aj poľovnícky zámoček na Pustom Poli.
Aktivity tejto rodiny na okolí spočívali nielen v realizácii ťažobných prác železných rúd, ale aj v prenájme vysokej pece, ktorá bola vo vlastníctve mesta. V roku 1867 jeho banský majetok pozostával z 24. hornouhorských dĺžkových mier a plošných mier o rozlohe 593 623 m2 a v roku 1896 z 15 hornouhorských dĺžkových mier a plošných mier o rozlohe 883 073 m2.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
V rokoch 1858 - 1869 mali podnikatelia Coburgovci prenajatú dobšinskú „vyšnú“ vysokú pec, ku ktorej patrili skujňovacie vyhne. V roku 1858 upravili výstroj vysokej pece, postavili skujňovacie vyhne a obytné budovy. Vo vysokej peci zhutňovali výhradne rudu z dobšinských baní, ako palivo používali drevené uhlie.
Ďalším predmetom podnikania spoločnosti boli železorudné ložiská okolia Mlyniek. Prvé udelenie banských polí bolo pre Samuela Palzmann-a v roku 1843, ktorý vtedy tu vlastnil vysokú pec a skujňovacie vyhne. Bane neskôr prešli do vlastníctva Ľudovíta Trangus-a od ktorého prešli do fideokomisu kniežaťa Coburga.
Všetky tieto rudné revíry boli vo vlastníctve kniežaťa Filipa Szász Coburg Gothai, ktorého prevádzky mali vtedy ústredné riaditeľstvo v pohorelskej železiarni.
Železorudné baníctvo kniežaťa Coburga malo na území mesta Dobšiná pomerne veľký význam a v podstate bolo ťažiskom jeho podnikania. Jeho začiatok spadá do 30. rokov XIX. storočia (1830) a postupne sa rozrastal a to kúpou banských oprávnení, ale aj udeľovaním nových. V roku 1867 jeho banský majetok predstavoval 18 plošných (šachtových) mier o rozlohe 563 623 m2 (udáva sa aj 593 623 m2 a 24 dĺžkových (štôlňových) banských mier (údaje o veľkosti banského majetku sú v jednotlivých podkladoch rôzne aj u iných majiteľov). V roku 1896 mal banský majetok rozlohu 883 073 m2 a 15 hornouhorských dĺžkových mier. V roku 1904 jeho majetok tvorilo už 61 plošných banských mier o rozlohe 1 769 379 m2 (podľa iných podkladov 1 840 052 m2) a 27 hornouhorských dĺžkových mier. Jeho banské polia sa nachádzali severovýchodne od mesta v hone Altenberg, Biengarten a Massörter. Dobývanou surovinou bola železná ruda siderit a limonit.
Železorudné bane a železiareň, ktorých majiteľom bol Filip Szász-Coburg-Gotha (Fülöp Szász-Coburg-Gothai herczeg Ö cs. és kir. dr. Nerastnú surovinu, okrem baní na Gugli a vo Vlčej doline, dobývali povrchovo - lomovým spôsobom. Dopravu vyťaženej suroviny z baní pred rokom 1897 vykonávali povozmi. Povozníci dopravovali železnú rudu a drevené uhlie do železiarne v Stratenej a vyrobené surové železo tzv. „langenbergskou“ cestou (cesta, ktorú postavilo mesto Dobšiná a knieža Coburg, sa na hrebeni rozdvojuje a jedna jej vetva smeruje na severozápad k železiarni v Stratenej, po postavení lanovky ju, z hľadiska dopravy produktov, prestali využívať) na železničnú stanicu v Dobšinej.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Náklady na prepravu, vzhľadom na výkonnosť, boli však pomerne vysoké, a tak z hľadiska konkurenčnej schopnosti, bolo nevyhnutné zabezpečiť iné, lacnejšie a spoľahlivé možnosti výkonnejšej prepravy produktov. Týmto požiadavkám, vzhľadom na terénne danosti, najviac vyhovovala doprava lanovou dráhou, ktorú postavili v období rokov 1896 - 1898.
V banskej prevádzke kniežaťa Coburga v Mlynkoch-Havranej doline postavili v roku 1903 päť nových pražiacich pecí a v banských prevádzkach mesta Dobšiná dve (Wahlner, A.: Magyarország bánya- és kohóipara 1903. Postavenie pražiacich pecí v roku 1903 pri baniach kniežaťa Coburga v oblasti Mlynky - Prostredný Hámor, malo za následok odstránenie troch pražiacich pecí zo stratenskej železiarne (Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1904 évben, BKL 1905, II.
Bane a hutné závody patriace k fideikomisu kniežaťa Coburga prešli ku dňu 1. 1. 1913 do vlastníctva účastinárskej spoločnosti s názvom „Účastinárska spoločnosť, predtým bane a huty Filipa Coburga“ (Cobug Fülöp herczeg - féle Bánya és Kohóművek Reszvénytársaság). Dotýkalo sa to aj banských prevádzok na území Dobšinej a Mlyniek (hollópataki bányaüzem), pričom nerealizovali žiadne nové otvárkové práce a ani nezaviedli nejaké nové zariadenia do prevádzky.
Všetky banské a hutnícke oprávnenia , ako aj majetok fideikomisu kniežaťa Filipa Coburga (Fülöp Coburg herczegi hitbizomány), boli úradne prepísané na Banskú a hutnícku účastinársku spoločnosť kniežaťa Filipa Coburga s pôvodným názvom Coburg Fülöp herczeg-féle bánya és kohóművek részvénytársaság (Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1913. évben, BKL r. XLVIII , 1915, I.
V roku 1914 spoločnosť vykonávala svoju činnosť v obmedzenom rozsahu, pretože v dôsledku vojnových udalostí a nevyhovujúcim obchodným podmienkam, sa nepodarilo speňažiť vyrobené surové železo zo stratenských železiarní. Riaditeľ: dr.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Banské prevádzky na území Mlynky - Havrania dolina, vo vlastníctve Banskej a hutníckej účastinárskej spoločnosti kniežaťa Filipa Coburga (Coburg Fülöp herczeg- féle bánya- és kohóművek r. t.), boli v roku 1915 podriadené pod účinnosť vojnových zákonov. Spoločnosť dostala od vojenskej správy väčšiu objednávku pre stratenskú železiareň, ktorú ak mali zabezpečiť, museli preradiť všetkých robotníkov z banských prevádzok do železiarskej výroby, následkom čoho museli všetky prieskumné, otvárkové a prípravné práce zastaviť.
Spoločnosť napriek vojnovému stavu plánovala ešte v roku 1915 postaviť v Stratenej novú vysokú pec.
Banské a hutné závody Filipa Coburga úč. spol. v roku 1916, vo svojich baniach na území mesta Dobšiná, intenzívne ťažili. Ich snahou bolo aj otvorenie baní vo Veľkej vlčej doline, ale pre nedostatok robotníkov, otvárky nepostupovali žiadane rýchlo. Spoločnosť utrpela značnú škodu, keďže pražiarne v Biengartene na území mesta úplne zhoreli. Príčinou požiaru bol skrat na zariadení elektrického výťahu. Prevádzka musela byť prerušená na tri týždne.
V roku 1917 Coburgovci zrekonšruovali v Stratenej druhú vysokú pec. Niektoré pramene udávajú, že postavili ďalšiu (Alberty c. d. s.
V tridsiatych rokoch uplynulého storočia bola situácia vo firme Železorudné baníctvo úč. spol. predtým Coburg banské a hutné závody v okolí Dobšinej nasledovná (Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko Podkarpatskú Rus, 2, Bratislava, 1938, s. závodný: banský inšpektor Ing. účtovník: M. kanc. strojmajster: M.
Po skončení posledných nepokojných vojnových období, sa všetky podniky dostali pod národnú správu. Dekrétom vtedajšieho prezidenta republiky č. 100 Zb. boli znárodnené predovšetkým podniky kľúčového a ťažkého priemyslu.
Začiatkom 19. storočia majitelia hámrov a železiarní v údoliach Rimavy, Muráňa a Štítnika v snahe o zjednotenie založili v roku 1811 Rimavskú úniu. Výstavbou domčekov pre robotníkov pohorelských železiarní vznikla osada Pohorelská Maša. V 19. storočí prevzali vlastníctvo železiarní na Horehroní Coburgovci.
Ďalšie významné rody a osobnosti
Okrem Coburgovcov, na rozvoji baníctva a hutníctva v regióne sa podieľali aj ďalšie významné rody a osobnosti:
- Andrássyovci: Rod Andrássy už od 17. storočia znamenal veľa v celom Uhorsku. Známym podnikateľom v oblasti baníctva a hutníctva bol Emanuel I. Andrássy (1821 - 1891), syn Karola III.
- Mariassyovci: V okruhu záujmov rodu malo svoje miesto aj baníctvo a železiarstvo a tak aj časť obce Hnilčík a Bindt, známe baníctvom v minulosti, v čase svojho vzniku patrila do vlastníctva markušovských Mariassyovcov.
- Koháryovci: Významne sa zaslúžili o rozvoj priemyslu na Slovensku najmä hutníctva a železiarstva. V panstve Muráň vybudovali tzv. pohronský železiarsky komplex so správou v Pohorelej (v roku 1794 tam sprevádzkovali oceľový hámor a v roku 1804 vysokú pec a skujňovací hámor), ďalšie prevádzky mali aj v Polomke a v Dobšinej aj inde.
Prehľad banského majetku kniežaťa Coburga
Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj rozlohy banského majetku kniežaťa Coburga v okolí Dobšinej a Mlyniek v priebehu rokov:
| Rok | Plošné banské miery (m2) | Dĺžkové banské miery |
|---|---|---|
| 1867 | 563 623 | 24 |
| 1896 | 883 073 | 15 |
| 1904 | 1 769 379 | 27 |
tags: #polovnicka #spolocnost #sucha #pohorela