Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať.
Správne konania Obce Záhorská Ves, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny sú zverejňované na webovom sídle obce podľa § 82 ods. 7 zákona 543/2002 Z.z.
Uvedené sa vzťahuje na podanie žiadosti na vydanie súhlasu na výrub drevín (strom alebo ker) rastúcich mimo lesa t. j. drevinu rastúcu mimo lesný pôdny fond.
Taktiež sa vyššie uvedené nevzťahuje na dreviny rastúce v osobitne chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Tu je rúbať dreviny zakázané [§ 15 ods. 1, písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny] a na túto sa vyžaduje výnimka.
Kedy sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje upravuje § 47 ods. V súlade § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej škody na majetku.
Prečítajte si tiež: Možnosti lovu bažantov
Obyvatelia Veľkej Lomnice musia byť ostražití. V stredu ráno sa na ulici pohybovala medvedica so svojimi dvoma mláďatami. Samospráva obce informovala, že medvedica s dvoma mláďatami bola pozorovaná priamo medzi domami.
„Upozorňujeme občanov na opakovaný výskyt medveďa v zastavanom území obce. Okresný úrad v Kežmarku a Zásahový tím TANAP boli informovaní o pohybe medveďa a situáciu priebežne monitorujú.
„O pohybe medveďa bol informovaný Okresný úrad v Kežmarku a Zásahový tím Správy Tatranského národného parku, ktorý monitoruje situáciu. Majitelia psov sú upozornení, aby svoje zvieratá nepúšťali na voľný výbeh v spomínanej oblasti.
Legislatívne aspekty a správne konania
2) Náležitosti žiadosti sú uvedené v § 22 ods. 8 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
3) Správny poplatok za vydanie rozhodnutia je pre fyzické osoby 10,00 € a pre podnikateľov alebo právnické osoby 100,00,- € (viď. zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, X. časť položka 160).
Prečítajte si tiež: Príbehy o poľovačkách
4) Ak je povoľujúcim orgánom obec poplatok sa uhrádza v hotovosti do pokladne obce, alebo prevodom na účet v banke.
5) Doba vybavenia je v súlade s právnymi predpismi 30 dní od podania žiadosti.
Riešenie problémových jedincov v intravilánoch miest a obcí
Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa rozhodol pri likvidácii problémových jedincov medveďa hnedého povolať na pomoc policajný zbor. A nielen to. Do konca januára chcú spoločne pripraviť nariadenie vlády, ktoré by umožnilo okamžité vydávanie výnimiek na elimináciu problémových jedincov v intravilánoch miest a obcí.
„Dohodli sme sa, že do 31. 1. zrejme nariadením vlády rozhodneme o takom krízovom manažmente, ktorým budeme aj za pomoci polície vedieť veľmi rýchlo zasiahnuť a následne aj pristupovať k eliminácii problémových jedincov, ktoré sa v intravilánoch nachádzajú. Vydávanie výnimiek by malo podľa Tarabu prebiehať v reálnom čase výskytu medveďa v intraviláne. Jeho predstava je taká, že by výnimky udeľovali okresné úrady alebo priamo ministerstvo.
„Často sa bežní občania, ale aj my ministri stretávame s takým úradníckym alibizmom, že veci sa akoby nedali urobiť. Tak my sme si dnes s pánom ministrom povedali, že budeme vždy tlačiť aj na našich podriadených úradníkov, aby hľadali cestu, ako sa veci dajú robiť, samozrejme, všetko v súlade so zákonom, tak aby to bolo efektívne.
Prečítajte si tiež: Chcete weimarského stavača? Prečítajte si nášho sprievodcu!
„Pokiaľ medveď nebude útočný, polícia ešte nemá dôvod zasahovať, ona len obmedzí priestor, aby nedošlo k stretu s človekom,“ vysvetlil Taraba. Po potvrdení prítomnosti takého medveďa má byť tiež privolaný zástupca príslušného poľovného revíru. Ak by jedinec začal byť agresívny a vykazoval nebezpečné správanie, vtedy - už na základe akútne vydanej výnimky - bude môcť polícia tohto jedinca eliminovať, ak bude mať zodpovedajúce vybavenie, teda guľovú zbraň príslušnej ráže.
Podmienky udelenia výnimiek sú explicitne dané. Ak ich chce teda Tomáš Taraba upravovať, meniť či dopĺňať, musel by zmeniť tento zákon. Podľa zákona táto právomoc prislúcha orgánom ochrany prírody. Nie každý z týchto orgánov však môže vydať výnimku na odstrel chráneného živočícha. Podľa zákona je vo všeobecnosti zakázané úmyselne ho odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (paragraf 35, ods. 1, písm. Výnimky týkajúce sa chránených živočíchov popisuje paragraf 40.
Druhou inštitúciou je okresný úrad v sídle kraja (niekdajší krajský úrad). Ak si teda minister Tomáš Taraba predstavuje, že by tieto výnimky udeľovali okresné úrady (na úrovni každého okresu), musel by zmeniť zákon a túto právomoc im v legislatíve priamo dať. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, tieto výnimky sa týkajú spravidla usmrcovania chránených živočíchov v ich prirodzenom prostredí.
„Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je za podmienok ustanovených týmto zákonom oprávnená zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojím správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí; na tieto činnosti vykonávané alebo obstarávané Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky sa ustanovenia osobitného predpisu (zákona o poľovníctve - pozn.
Zásahové tímy
Zásahové tímy boli zriadené ešte v roku 2014 a spočiatku sa ich činnosť stretla s pochopením a dotknutí obyvatelia obcí, kde sa medvede zatúlavali, ich činnosť oceňovali. Podľa Slašťana sa však situácia postupne menila a úplný zvrat nastal začiatkom minulého roka ešte za ministra Jána Budaja, keď interným predpisom Štátna ochrana prírody elimináciu problémových jedincov administratívne skomplikovala. V očiach verejnosti sa tak zásahový tím stal zbytočným, ľudia v regiónoch, kde sa medvede vyskytovali až príliš často, sa radikalizovali.
Prvotný zásah pri výskyte medveďa v intraviláne opisuje Jaroslav Slašťan ako plašenie. Opisuje však prípad medveďa v golfovom centre na Táloch v Nízkych Tatrách, kde sa medveď aj napriek takémuto plašeniu opakovane vracal, nebezpečne sa približoval k ľuďom, a hoci nejavil úmysel zaútočiť, v prípade divej šelmy sa nemožno spoliehať na jej momentálnu náladu. Po rokoch praxe v zásahovom tíme dospel Slašťan k názoru, že jediné riešenie nenapraviteľných medveďov, ktoré definitívne stratili plachosť pred človekom, je ich nekompromisná eliminácia.
Hoci to podľa podania oboch ministrov môže znieť ako novinka, možnosť použitia zbrane voči agresívnym zvieratám nebude pre políciu ničím novým. Koncepcia tejto právomoci je však skôr šitá na zásah voči agresívnym psom, na ktorých elimináciu spravidla stačí aj bežná služobná pištoľ.
Netreba byť ani bezpečnostným expertom, pretože aj laikovi je jasné, že ostrá streľba v intraviláne, teda v zastavanom území medzi domami, je mimoriadne riziková činnosť. Nebezpečenstvo tkvie jednak v množstve odrazových plôch. Ďalším druhom nebezpečia je to, že ak strelec šelmu trafí zle, môže ju síce z intravilánu odplašiť, no zranený tvor sa môže stať pre človeka ešte nebezpečnejším. Vystane otázka, kto sa pustí do pátrania po zranenom zvierati, riskujúc vlastný život.
Príslušníci polície už aj doteraz zasahovali pri výskytoch medveďoch v obciach a mestách. Šelmy plašili, zabezpečovali okolie ich výskytu a komunikovali s poľovníkmi, veterinármi aj zásahovými tímami.
Namiesto experimentov, ktoré môžu napáchať ďalšie škody, by sa od ministerstva životného prostredia žiadalo zefektívniť činnosť zásahových tímov, posilniť ich spoluprácu s poľovnými združeniami, ktoré svoje revíry dobre poznajú a vedia aj vopred identifikovať možné problematické jedince.
Výskyt medveďa
Z laických hlásení je ťažké identifikovať, či v konkrétnej oblasti ide o jedinca alebo malú skupinu jedincov, ktoré opakovane navštevujú ľudské sídla. Preto nie je možné jednoducho pripísať tieto výskyty len premnoženiu.
Zásahový tím v roku 2023 prijal 1644 hlásení. Nejde len o priamy kontakt. Hlásenia zahŕňajú výskyt v intraviláne, stret s človekom či útok na človeka, škody na ovocných stromoch, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšíril sa aj zoznam lokalít, z ktorých hlásenia prichádzali. Priamych útokov medveďa na človeka bolo 12, štrnásť ľudí bolo pri nich zranených. V piatich prípadoch bolo nahlásené použitie strelnej zbrane na odvrátenie útoku v tzv.
Celkovo bolo zaznamenaných 76 usmrtených medveďov, z toho 52 po zrážke s autom či vlakom. O stúpajúcom trende svedčí aj výška spôsobenej škody, resp. náhrady škody vyplatenej štátom. V roku 2023 štát vyplatil poškodeným viac ako 543-tisíc eur.
Aj preto je na mieste, aby sa odborné kapacity začali zaoberať aj otázkou príčiny zmeny správania. Zaujímavosťou v tomto smere je vedecký výskum inej veľkej šelmy - vlka. Jedným z následkom prekonania toxoplazmózy u zvierat je aj možná strata plachosti. Výskum prebehol na viac ako 200 vlkoch v Yellowstoneskom národnom parku v USA. Zistilo sa, že nakazené jedince sú nielen agresívnejšie, ale aj odvážnejšie. A je u nich až 46-násobne vyššia pravdepodobnosť, že sa im podarí stať sa vodcami svorky. Jedným z následkov prekonania toxoplazmózy u zvierat je aj možná strata plachosti.
Súčasťou metodiky majú byť aj nové povinnosti, resp. kompetencie členov zásahového tímu
„Potrebujeme sprofesionalizovať zásahové tímy. Štátna ochrana prírody urobila veľmi podrobnú analýzu stavu schopností členov zásahového tímu. Potrebujeme jeho dve zložky - veliteľov, ktorí budú zodpovednou osobou a budú viesť každý zásah v intraviláne. Skutočnosť je však trochu iná a reálne schopnosti, zručnosti a vybavenie členov zásahového tímu tomu zodpovedajú. Volanie po väčšej účasti poľovníkov je do veľkej miery len mediálnou kampaňou. Už v roku 2020, keď mal tím 5 členov, doň nastúpil prvý poľovník. V polovici roka 2022 boli zo 7 členov dvaja poľovníci. Na jeseň 2022 bol na uvoľnené miesto prijatý ďalší poľovník. Po rozšírení tímu od 1. apríla 2023 už poľovníci tvorili väčšinu, keď ich z 11 zamestnancov bolo osem. Byť poľovníkom však, samozrejme, automaticky neznamená byť aj odborníkom na medveďa v zmysle nevyhnutnej potreby jeho eliminácie. Siedmi majú najvyššie na Slovensku dosiahnuteľné vzdelanie v oblasti poľovníctva - aplikovaná zoológia a poľovníctvo na Technickej univerzite vo Zvolene. Takisto 14 členov má skúšku z kynológie, šestnásti chovajú poľovne upotrebiteľného psa, šiesti sú členmi chovateľských klubov, štyria majú chovnú stanicu pre tieto psy. Jeden je dokonca predsedom poľovníckeho združenia, jeden je poľovným hospodárom.
Okrem poľovných znalostí členovia zásahového tímu absolvujú aj ďalšie školenia - napríklad pracovné postupy s veľkými šelmami, telemetria šeliem a základy odchytu, ekológia a etológia veľkých šeliem, medzidruhová a vnútrodruhová komunikácia šeliem, určovanie veku medveďa hnedého, určovanie pôvodcov poškodenia koristi, odchyt, imobilizácia a anatómia veľkých šeliem, medzinárodný odborný tréning pre medvedie zásahové tímy.
Ďalšie „výhrady“ voči zásahovému tímu sú z kategórie dodržiavania zákona o poľovníctve. Týmto zákonom sa síce musia členovia riadiť tiež, no pri zásahoch v intraviláne vychádzajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon dáva právomoc štátnej ochrane prírody (ŠOP) na zásah voči šelmám v intraviláne. Pri zásahu preto nepotrebujú takzvanú lovenku, teda povolenie na lov ani potvrdenie o dočasnej zmene nelovného priestoru (intravilánu) na lovný. Možnosť zásahu majú práve cez výnimku, ktorú neudeľuje okresný úrad, ale ŠOP.
Tieto údaje nemajú slúžiť ako argument proti väčšej účasti poľovníkov pri nevyhnutných zásahoch. Rudolf Huliak má však v jednej veci pravdu. Pri zásahu v intraviláne je podstatná aj znalosť miesta, napríklad v prípade, keď treba medveďa zahnať mimo zastavanej plochy, aby mohol byť eliminovaný bez rizika ohrozenia života a zdravia obyvateľov. Ďalšia vec, ktorá je pravdou, no pre ktorú sa zásahový tím stal v očiach najmä vidieckej verejnosti zbytočným až „bezzásahovým“, je jeho kapacita. Aj po rozšírení na 24 členov, nehovoriac o tom, že predtým ich bolo menej, nie je v ľudských silách účinne reagovať na všetky hlásenia. Zvlášť ak sa výskyt medveďa rozširuje aj do oblastí, kde o ňom pred niekoľkými rokmi ani nechyrovali. Súčinnosť poľovníkov znalých dispozície zastavaného územia aj okolitého terénu je preto aj pre zásahový tím vítanou pomocou.
Išlo o výrazný posun oproti stavu za ministra Jána Budaja, ktorý presadzoval takmer absolútnu ochranu medveďa. A stavu vecí nepomohol ani komunikačne. V prípade, ak takýto účinný mechanizmus existuje, nie je to dokonca ani v rozpore s cieľmi ochrany prírody, ani konkrétneho druhu. Žiaden druh nežije v bubline, ale je súčasťou celého ekosystému. A do tohto ekosystému, či už si to priznáme, alebo nie, patrí aj človek. Pritom tí istí ľudia ospevujú biopotraviny, lokálnych pestovateľov a chovateľov, kritizujú dovážanie potravín z opačného konca sveta.
Ak sa hovorí o elektrických ohradníkoch, ľudia, ktorí proti problémovým medveďom zasahujú a zasahovali, vedia, že odhodlanú šelmu takéto prekážky nezastavia. Jediný spôsob, ako medveďa z intravilánu dostať (ak ohrozuje ľudí a majetok), je jeho eliminácia. Ak nepomáha plašenie gumovými projektilmi a medveď sa opakovane vracia, niet inej cesty ako jeho usmrtenie. Uspanie problémového medveďa a jeho prevoz na iné miesto podľa odborníkov nepomáha, medveď sa dokáže vrátiť aj cez stovky kilometrov. Navyše, ak problémového jedinca vysadíte do iného teritória, problém neriešite, len prenášate.
tags: #polovacka #v #zastavanom #uzemi #obce