Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov.
Počiatky poľovníctva a práva
Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina.
Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty. Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva.
Regulácia poľovníctva a vznik loveckých spolkov
Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území.
Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Poľovníctvo v období Československej republiky
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10.
B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
predseda - MUDr. Dr. Dr.
21. 10.
10. 12. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov.
Výbor spolku mal 24 členov a 12 náhradníkov a bol volený na 3 roky.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Členovia výboru boli zvolení aklamáciou.
Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky.
Napriek tomu získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky.
Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva.
LOS presadil aj hromadné poistenie svojich členov proti tzv.
12. 8.
6. 5.
23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923
Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu.
Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty.
Na VZ bol väčšinou hlasov prítomných delegátov odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty.
18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil.
Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924).
Dr. Otakar Jamnický bol ustanovený za úradujúceho predsedu.
29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín.
Ďalší vývoj poľovníctva v medzivojnovom období
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr.
Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy v roku 1926 ktorú usporiadal LOS v Poprade bol redaktor Vidor Juráň.
23. 10. 1926 sa Dr. Pavol Fábry vzdal funkcie predsedu LOS.
Úradujúcim predsedom sa stal Július Melcsiczký.
Nariadením č. 42 630/adm./V./26 v záujme ochrany dropa veľkého zákaz odstrelu tohto vzácneho vtáka na Žitnom ostrove na 5 rokov do 31.
12.
5. 1. 1927 sa konalo mimoriadne VZ LOS v Bratislave.
Na riadnom zasadnutí VZ LOS v Trenčíne bol za podpredsedu zvolený spisovateľ Jozef Gregor Tajovský.
marec 1927 začal vychádzať spolkový časopis Lovec-Vadász.
15. 4. 1928 Na VZ LOS bol za úradujúceho predsedu zvolený Dr. Jozef Baár a za tajomníka Teodor Varga.
VZ schválilo doterajší postup spolku a rozhodlo o jeho vystúpení z členstva v ČSMJ.
Do Brna vyslal LOS troch svojich funkcionárov Dr. Jozefa Baára, Františka Vodičku a Cypriána Čecha do Brna.
22. - 26. 11. 1928 sa konal medzinárodný poľovnícky kongres v Nových Zámkoch za účasti zástupcov z Československa, Francúzka, Poľska a Rumunska kde vznikla myšlienka založenia C. I.
26. 5. 1929 VZ LOS zvolilo za predsedu Dr.
18. 11. 1929 Vzťahy medzi LOS a ČSMJ vyriešila až dohoda uzatvorená v Brne.
tags: #polovnicke #odznaky #a #medaily