Škótsky seter, známy aj ako Gordon seter, pôsobí vznešene a je najväčší spomedzi setrov. Nemožno mu vyčítať domnelú tvrdohlavosť, pretože pri vystavovaní zveri musí neraz v zlomku sekundy vyhodnotiť situáciu. Odkázaný sám na seba tak zbiera skúsenosti a cibrí si taktiku lovu.
História plemena
Oficiálny názov plemena škótsky seter znie Gordon seter, na počesť Alexandra, vojvodu z Gordonu, ktorý na svojom zámku v Škótsku choval svorku setrov. „V tom čase ešte nebol ustálený štandard plemena, okrem čiernych psov s gaštanovohnedým pálením sa vyskytovali čierno-hnedo-biele a čierno-biele jedince. Aj v súčasnosti majú niektoré psy biele škvrny,“ hovorí Mgr. Slavomír Pjatek. Na vyšľachtení plemena sa podieľalo viacero chovateľov z radov poľovníkov, ale keďže práve spomenutý vojvoda preslávil čiernych setrov, v roku 1923 anglický Kennel Club zmenil názov Black and Tan Setter, čiže čierny seter s pálením, na Gordon Setter.
Všestranný pomocník
Gordon seter patrí do skupiny stavačov, kam sa zaraďujú aj írsky červený, írsky červeno-biely a anglický seter. Je z nich najmohutnejší a najvšestrannejší, lebo v Škótsku musel pracovať v náročnom teréne a drsných klimatických podmienkach. Prekonával zimu, vodu, vresoviská, husté kríky. Napriek tomu si zachoval milú a priateľskú povahu. Plemeno dozrieva pomerne neskoro, prelom v správaní nastáva v druhom až treťom roku života, keď sa stáva vážnejším, rozumnejším a v teréne pracuje zodpovednejšie. Na druhej strane sa však nejeden desaťročný pes vie hrať ako malé šteňa.
„Gordon“ je vhodný najmä na vyhľadávanie pernatej zveri, ale s radosťou loví aj kačice vo vode a tŕstí. Dlhá srsť ho totiž dobre chráni pred nachladnutím a poranením.
Tvrdohlavosť a samostatnosť
A ako je to s uvedenou tvrdohlavosťou, ktorá je typická pre anglické stavače? „Súvisí to s tým, že v revíri síce pracujú s vodičom, ale do určitej miery musia samy vyhodnocovať situáciu. Sú inteligentné, preto občas skúšajú, čo im majiteľ dovolí. Býva to na hranici tvrdohlavosti a samostatného rozmýšľania. Gordon vie, čo chce, a jeho správanie nie vždy ladí so zámerom majiteľa,“ upozorňuje kynológ.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Štvornohý pomocník bude vtedy poslúchať, ak dostane správny výcvik a chovateľ sa mu dostatočne venuje. Potrebuje najmä veľa pohybu, teda fyzickej, ako aj psychickej aktivity. Najlepšie sa cíti v prírode, no vzhľadom na vynikajúci čuch sa dobre uplatní tiež v službách záchranárov alebo pri agility. „V práci s nosom je úplne geniálny. Keď sme boli napríklad loviť bažanty, v poli sme prechádzali okolo remízky a stromov. Pes tadiaľ prebehol bez vystavenia, takže mi bolo jasné, že zajac ani iná zver sa tam nenachádza. Až v ďalšom úseku vystavil sliepku bažanta,“ spomína Slavomír Pjatek.
Výcvik
Pri setroch všeobecne a pri gordonovi zvlášť treba byť dôslední v pokynoch. Psík musí presne vedieť, čo od neho očakávate. S poľovným výcvikom sa odporúča začať približne od prvého roku, keď už má základy poslušnosti, ale býva to individuálne. Niektoré jedince sú totiž nadanejšie a pracujú s väčšou chuťou, iné sú hravejšie, potrebujú dospieť a dostať sa do formy.
„Náš prvý pes Atrei od šteniatka vystavoval akúkoľvek pernatú zver. Aj prechádzka po sídlisku bol niekedy problém. Keď zbadal kŕdeľ vrán, hneď stuhol v typickom postoji. Len stál a stál a pozeral sa na vtáky. Bol tam, samozrejme, skôr očný kontakt ako čuchový,“ konštatuje kynológ. „Atrei nás presviedčal o tom, čo všetko zvládne.“ Pjatekovci neraz pozorovali, ako psík nadšene prehľadáva pole s ďatelinou alebo oziminami. Rýchlo sa naučil pohybovať proti vetru, dodržiavať potrebné vzdialenosti, samostatne prehľadávať terén a vystavovať zver. „My sme ho už len zdokonaľovali a previedli skúškami.“
Perspektíva chovu
Ak sa rozhodnete chovať Gordon setra, rátajte s tým, že si podobne ako ostatné veľké plemená vyžaduje vyšetrenie na dyspláziu bedrových kĺbov. Nie vo všetkých krajinách využívajú v chove len plnochrupé jedince, preto si pri výbere šteňaťa pozrite rodičov a overte rodokmeň. Kvalitné pracovné jedince nájdete najmä v Škótsku, Anglicku, ale aj v Nemecku či Taliansku. Vo väčšom počte ako u nás ich nájdete tiež v Českej republike, tam však kladú nižšie nároky na zdravotný stav psov. „Do chovu zaraďujú aj psy postihnuté druhým stupňom dysplázie bedrových kĺbov, kým u nás je nulová tolerancia na toto ochorenie.“
V slovenských revíroch sa s týmto plemenom stretnete zriedkavejšie. Poľovníci sa často obávajú náročnejšieho výcviku, traduje sa slabšia ochota prinášať ulovenú zver a priestranné hľadanie v poli je skôr nevýhoda. „Na spoločnej poľovačke sa u nás preferujú skôr psy s kratším hľadaním, teda kontinentálne stavače,“ upozorňuje S. Pjatek. Ale zároveň vyslovuje nádej, že Gordon setre si postupne získajú viac priaznivcov. Z mnohých majiteľov sa totiž stávajú poľovníci len preto, že ich psy presvedčili o svojej túžbe pracovať v revíri.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
„Pri Atreiovi dokážem rozpoznať, či vystavuje srstnatú, alebo pernatú zver, ako je zver ďaleko, či našiel iba prázdne ležovisko zajaca, alebo sa tam zajac nachádza,“ prezrádza kynológ o svojom psovi, ktorý niekedy udivuje kolegov poľovníkov. Keď sa raz vracali z výcviku, po ďateline behalo niekoľko psov. Atrei zrazu vystavil srstnatú. „Kamarát mi neveril. A skutočne tam bola mačka! Atrei preukázal aj potrebnú ostrosť na malé šelmy. Pernatú zver vystavuje úplne pevne, čiže stuhne až po koniec chvosta, stojí a čaká ako socha. Aj pri srstnatej zveri ,skamenie‘, ale chvostom vrtí do kruhu, preto som vedel, čo tam našiel.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
tags: #polovnicke #psy #sosky