Po prvej svetovej vojne a po vzniku Československej republiky nastali nové, oproti minulosti podstatne demokratickejšie pomery. Vtedajšie pomery vplývali aj na poľovníctvo. Na Slovensko prichádzali intelektuáli a odborníci z Čiech a Moravy, aby zaplnili medzeru, ktorá vznikla v spravovaní štátu odchodom maďarských úradníkov.
Poľovníctvo v medzivojnovom období (1919-1938)
Nedostatok potravín po vojne, nové hospodárske pomery, začiatočné organizačné nedostatky umožňovali určitú voľnosť v zasahovaní do života poľovnej zveri. Ľudia na vidieku mali možnosť zadovážiť si zbrane a strelivo. Roku 1923 bolo ustanovujúce valné zhromaždenie Československej mysliveckej jednoty, ktorá sa pokladala za celoštátnu poľovnícku organizáciu, a preto začala vyvíjať veľké úsilie, aby získala suverénne postavenie i v poľovníctve na Slovensku.
Snahy o zjednotenie poľovníckych organizácií
Jej cieľom bolo včleniť jestvujúce poľovnícke spolky, vrátane Loveckého ochranného spolku, do Československej mysliveckej jednoty. Valné zhromaždenie Loveckého ochranného spolku 26. 5. 1923 skutočne odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty. Ale spolupráca sa hneď spočiatku naštrbovala, vznikali vážne rozpory, lebo funkcionári Československej mysliveckej jednoty nepokladali Lovecký ochranný spolok za suverénneho činiteľa v poľovníctve na Slovensku.
Rozpory Loveckého ochranného spolku a Československej mysliveckej jednoty sa uzavreli tak, že na riadnom valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku 15. 4. 1928 sa schválil doterajší postup spolku a rozhodlo sa o jeho vystúpení z členstva v Československej mysliveckej jednote. So zreteľom na tento vývoj spolupráce s Československou mysliveckou jednotou sa začal na Slovensku vytvárať Zemský odbor Československej mysliveckej jednoty. Za predsedu tohto odboru pre Slovensko zvolili Dr. J.
Lovecký ochranný spolok sa napriek tejto situácii usiloval popularizovať poľovníctvo a upevňovať svoje pozície. Roku 1927 vytvoril kynologický odbor a začal rozvíjať aj v tomto smere úspešnú činnosť. Organizovali sa strelecké preteky, na ktorých sa zúčastňovali aj ľudia z nižších vrstiev. Uskutočnila sa i poľovnícka výstava v Poprade. Počet členov miestnych skupín neustále narastal a do poľovníctva prichádzali aj ľudia s čestnými a šľachetnými úmyslami. Roku 1927 zvolili za člena predsedníctva Loveckého ochranného spolku i spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Napokon sa uzavrela dohoda, podľa ktorej od 1. januára 1929 bol Lovecký ochranný spolok len pridruženým členom Československej mysliveckej jednoty. Na valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku sa dňa 11.mája 1930 na návrh Dr. L. Kováča prijalo stanovisko, aby Československá myslivecká jednota na Slovensku mala kompetenciu riešiť len celoštátne poľovnícke veci a veci Slovenska by mal suverénne riešiť Lovecký ochranný spolok. Tieto spory mali nepriaznivý vplyv na prácu Loveckého ochranného spolku, čo sa prejavilo v plnení vlastného poslania poľovníckej organizácie. Roku 1933 vznikla Československá lovecká a kynologická asociácia so sídlom v Prahe.
Po obšírnych polemikách, vzájomných obviňovaniach a roztržkách zvíťazila napokon myšlienka normalizácie vzťahov medzi Loveckým ochranným spolkom a Československou mysliveckou jednotou. 25. novembra 1934 bolo mimoriadne valné zhromaždenie Loveckého ochranného spolku v Žiline. Tam sa opäť prerokovali možnosti spolupráce medzi týmito poľovníckymi organizáciami. Lovecký ochranný spolok pre Slovensko teda prestal fungovať dňom 31. decembra 1934 a Lovecký ochranný spolok a Československá myslivecká jednota sa zjednotili. Nastalo obdobie užitočnej a plodnej práce s veľkými nádejami a perspektívami. Po tomto zjednotení podstatne stúpol počet členov Zemského zväzu na Slovensku.
Dopad politických zmien v roku 1938 na poľovníctvo
Politické udalosti a štátoprávne zmeny roku 1938 viedli k rozchodu Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov pre Slovensko s Československou mysliveckou jednotou. Funkcionári týchto poľovníckych organizácií sa rozhodli napriek tomuto stavu ďalej spolupracovať. Na spoločnej porade v Brne dňa 27. 11. 1938 sa dohodli na organizačnom odlúčení, lenže zdôraznili, že napriek štátoprávnym zmenám (autonómia Slovenska) budú naďalej spolupracovať, prehlbovať priateľské vzťahy, vymieňať si skúsenosti v záujme ďalšieho zveľaďovania poľovníctva v ČSR.
Podľa známeho viedenského verdiktu pripadli Maďarsku z územia Slovenska južné okresy. Z celkového počtu 84 loveckých ochranných spolkov zostalo na Slovensku v dôsledku týchto územných zmien len 61 spolkov. Počet členov poklesol k 1. Po zmene v štátoprávnom usporiadaní sa zmenili i stanovy najvyššej poľovníckej organizácie na Slovensku. Názov sa zmenil na Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Zmeny v poľovníckom zákonodarstve
Poľovníctvu chýbali aj vyhovujúce právne normy, ktoré by vystihovali skutočnú situáciu poľovníctva v ČSR. V platnosti boli zákonné články Uhorského zákonníka z devätnásteho storočia. Na Slovensku platil zákonný článok XX/1883 Uhorského zákonníka. Tento zákon už v mnohom nevyhovoval najmä preto, že medzitým vznikol nový demokratický štát, v ktorom sa nedali uplatniť právne normy platné pre monarchiu. Až roku 1929 vyšiel zákon č. 98/1929 Zb. z. a n.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Tento zákon dával Ministerstvu pre správu Slovenska a krajinským úradom moc najmä v upravovaní času ochrany a lovu zveri, v boji proti pytliactvu, v daňových veciach, v prenajímaní poľovných revírov atď. Podstatnejšie zmeny nastali v poľovníckom zákonodarstve až po manifestačných zhromaždeniach na celom Slovensku. Chceli tak prinútiť úrady, aby prísnejšie postupovali proti pytliakom. Výsledkom tejto spontánnej požiadavky poľovníkov zo Slovenska aj z českých krajín bol zákon č. 57/ 1936 Zb. z. a n. o pot1áčaní pyt1iactva. Dňa 8. 4. 1938 vyšiel zákon č. 81/1938 Zb. z. a n. o zbraniach a strelive.
Poľovnícke časopisy a výstavy
Prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku začal vychádzať 15. júna 1923 v Prešove pod názvom Nimrod. Na titulnej strane časopisu sa uvádza, že ide o úradný časopis Loveckého ochranného spolku na Slovensku. Časopis Nimrod zanikol 21. 12. 1931. Zlúčil sa s časopisom Lovec, ktorý sa stal úradným časopisom Loveckého ochranného spolku na Slovensku. Pre maďarských poľovníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vychádzal časopis Kárpathy Vadász. Spolkový časopis Lovec-Vadász začal vychádzať v marci 1927 v slovenskom a maďarskom jazyku. V tomto období vychádzalo už v Čechách a na Morave viac poľovníckych odborných časopisov.
Lovecký ochranný spolok pre Slovensko sa zaoberal i organizovaním a účasťou svojich členov na poľovníckych výstavách. 11. júla 1926 inštalovali prvú poľovnícku výstavu na Slovensku v Popradskom múzeu. Navštívilo ju 5500 návštevníkov, medzi ktorými boli aj hostia z Francúzka, Anglicka, Turecka a Spojených štátov amerických. Organizátorom a hlavným usporiadateľom bol Vidoľ Juľán, učiteľ zo Spiša. Poľovníci zo Slovenska sa zúčastňovali aj na výstavách usporadúvaných v Prahe. V dňoch 2. - 22. novembra 1937 bola Medzinárodná poľovnícka výstava v Berlíne. Zúčastnilo sa na nej 22 štátov a vystavovalo viac ako desaťtisíc poľovníckych trofejí. Trofeje zo Slovenska opäť v porovnaní ostatnými štátmi vynikali.
Aký dosah mali tieto zmeny na poľovníctvo, vyplýva z článku Ing. J. Sekeru, ktorý bol uverejnený v časopise Lovec v januári 1939. Na Slovensku boli najväčšie straty na kozorožcoch; stratili sme všetky pripojením Javoriny k Poľsku. Posledné roky prvej Československej republiky sú nesporne roky najväčšej aktivity v poľovníctve na Slovensku. Sú to roky cieľavedomej, plodnej a konsolidovanej práce.
Vývoj poľovníctva po druhej svetovej vojne
Po skončení II. 4. 10. 1945 Povereníctvo SNR uvalilo na Zväz dočasnú národnú správu do ktorej boli vymenovaní: Ing. Igor Dula - predseda, Dr. Július Brachtl, Ing. Ján Švihra a Koloman Slimák. Hlavnou úlohou bolo obnoviť činnosť Zväzu LOS. Zabezpečila vydávanie spolkového časopisu a navrhla vydať príručku o príprave na skúšky z poľovníctva. 23. 2. 1946 sa v Brne stretli zástupcovia ČSMJ a LOS. Podľa dohody sa mali vytvoriť 3 zemské zväzy: český, moravsko-sliezky a slovenský.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
2. 3. 1946 Dočasná národná správa zvolala do Trenčianskych Teplíc VZ LOS. VZ LOS sa uznieslo vydávať nový odborný dvojtýždenník Poľovnícky obzor. V roku 1946 bol vyhláškou č. 760/1946 povolený odstrel slúk, hlucháňov, tetrovov, divých kačíc a divých husí. 1.1.1946 členskú základňu tvorilo 8 959 poľovníkov a k 31.12.
1. 4. 1947 sa uskutočnilo v Bratislave zakladajúce VZ, ktoré prijalo nové stanovy, ktoré dňa 2. 4. 12. 4. 1947 bolo zvolané na Sliač riadne VZ LOS za účasti 35 delegátov zastupujúcich 22 POS (poľovníckych ochranných spolkov). 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. 18. 12. 1947 bol prijatý Prvý jednotný poľovnícky zákon pre celé územie Československa pod číslom 225/1947 a vstúpil v platnosť od 1. 1.
27. 1. 29. 2. Akčný výbor preveril doterajších funkcionárov Zväzu POS a na voľné miesta po nepreverených, alebo dobrovoľne odstúpených, vymenoval dočasne nových funkcionárov. 18. 4. 1948 sa v Bratislave konalo zasadanie Ústredného akčného výboru Československej mysliveckej jednoty za účasti krajských zväzov a zástupcov Ministerstva poľnohospodárstva. Dr. Miloslav Takáč protestoval, že Zväz LOS nebol včas a dokonale informovaný o ustanovení Ústredného akčného výboru ČSMJ, ktorého národným správcom je Ing.
26. - 27. 3. 1949 sa konalo na Sliači VZ Zväzu LOS. Bol zmenený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zložkami zväzu sa stali poľovnícke ochranné spolky, ktorých pôsobnosť sa vzťahovala na jeden politický okres. Stanovy zaviedli povinnosť každého člena odoberať spolkový časopis a novým členom podrobiť sa skúške z poľovníctva. Taktiež určilo povinné dodávky diviny na verejné zásobovanie.
14. - 15. 10. 1950 Pri príležitosti 30. výročia založenia slovenskej poľovníckej organizácie sa za účasti 123 delegátov zastupujúcich 61 poľovníckych spolkov uskutočnilo na Štrbskom Plese slávnostné VZ POS na Slovensku. 21. - 22. 4. 1951 sa uskutočnilo v Piešťanoch Riadne VZ POS za účasti 90 delegátov z 50 POS. 19. - 20. 4. 1952 Za účasti delegátov z 55 POS sa uskutočnilo v Košiciach VZ Zväzu POS.
Valné zhromaždenie schválilo zmenu stanov a tiež zmenu názvu poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku. Okrem toho vytvorilo novú organizačnú zložku a tou boli Krajské poľovnícke ochranné združenia (KPOZ) Základnými organizačnými zložkami boli poľovnícke ochranné združenia. Najvyšším orgánom zväzu sa stal zjazd delegátov KPOZ, ktorý zvoláva výbor zväzu raz za tri roky. ? 3. 1953 vyšlo prvé tohoročné číslo časopisu Poľovnícky obzor, ako mimoriadne číslo bez obálky na 16 stranách. 28. - 29.3.1953 sa v Prahe uskutočnil I. celoštátny zjazd Československej mysliveckej jednoty.
29. - 30. 5. 1954 sa uskutočnilo v Žiline Valné zhromaždenie Zväzu POZ, za účasti delegátov z 56 POZ nakoľko ešte KPOZ neboli ustanovené. Podľa nových stanov ďalšími orgánmi zväzu sa stal revízny zbor a disciplinárna komisia. 1955 bola vytvorená štátna prírodná rezervácia dropa veľkého v Zlatnej na Ostrove o výmere 9 218 ha. ? 10. 1956 vyšlo prvé číslo mesačníka Poľovnícky obzor. 15. - 16. 12. 1956 sa zišli do Piešťan delegáti KPOZ na celoslovenský zjazd.
23. 1. 1957 sa zišiel v Bratislave na svojom prvom zasadaní novozvolený výbor Zväzu POZ. 7. 7. 1957 Po prvý krát za účasti členov ÚV ČSMJ a zástupcov nadriadených orgánov zasadal výbor Zväzu POZ. Podstatným bodom tohto rokovania bolo zlúčiť malé revíri do väčších celkov. Taktiež zaujímavá bola informácia kynolo... Pestovateľský spolok.
Poľovnícke združenia v regiónoch
Prvá zmienka o tom, že obec Duplín patrila medzi poľovnícke obce, pochádza z roku 1961, kde na zozname poľovníckych obcí pre Jednotu Stropkov je uvedená spomedzi 38 poľovníckych združení aj obec Duplín. Pod názvom Poľovnícke združenie Duplín-Stavlenec sa uvádza združenie od roku 1964 je uvedené ako PZ Duplín- Stavlenec s povoleným odstrelom 20 ks zajačej zveri.
Prvá zmienka o existencii samostatného PZ s názvom Ondava pochádza až z roku 1968 a tento rok je považovaný členmi PZ Ondava za rok založenia, resp. vzniku PZ Ondava so sídlom v Duplíne. V roku 1974 bola členmi združennia postavená zrubová chata v časti revíru Stavlenec medzi obcami Duplín a Potoky. Rok 1975 bol poznačený tragickou udalosťou, ktorá sa odohrala pri presune poľovníkov do revíru, kedy si Jozef Stašeľ ml. spôsobil smrtelné zranenie vlastnou poľovnou zbraňou.
Po zhromaždení základnej projektovej dokumentácie stavba začala 5. mája 1987 vydaním stavebného povolenia. Projektovú dokumentáciu vypracoval člen združenia Michal Bujdoš. Hlavným koordinátorom stavebných prác a zároveň stavebným dozozom bol diplomovaný stavebný inžinier Andrej Prusák. Poľovnícka chata bola postavená svojpomocne v rámci brigadnickej činnosti, na ktorej v tom čase participovali všetci členovia ,ale aj kandidáti združenia. Záverečné práce boli dokončené v roku 1992 a v to istom roku sa začala chata aj užívať.
V súčastnosti má zdrženie 31 členov poľovníkov, ktorí sú rozhodnutí tvoriť dejiny ďalšej existencie PZ Ondava. Do ďalšieho desaťročia cheme vykročiť a jasnými cieľmi a perspektívami- nestále vytvárať lepšie pre lesnú zver, zvyšovať kmeňové stavy zveri, pracovať na projekte lepšieho zazverenia revíru a cieľom dosiahnutia optimálnych stavov zveri, skvalitňovať vzdelanostnú úroveň členov, naďalej vytvárať čo najlepšie vzťahy medzi poľovníkmi, zachovávať kultúrne a poľovnícke tradície našich predkov atď. Sme presvedčení, že sv. Hubert, patrón poľovníkov, nám v tejto činnosti bude oporou.
Lovecký Ochranný Spolok v Regiónoch
Na území okresu Prešov a Sabinov existovali poľovnícke spolky už v 19. storočí. V roku 1872 vznikla v Prešove Prešovská zveroošetrujúca spoločnosť a v roku 1898 v Sabinove Sabinovský lovecký spolok. Po 1. svetovej vojne a vzniku ČSR z objektívnych dôvodov (zabránenie pytliactvu, ochrana zveri) bol na Slovensku 27.8.1920 založený Lovecký ochranný spolok pre Slovensko (LOS), ktorého predsedom bol gen. MUDr. Ján Červíček.
V roku 1921 bola založená ako súčasť LOS Prvá lovecká ochranná spoločnosť v Prešove, ktorej predsedom bol p. Štresser, druhou v poradí bola v Prešove od roku 1923 Lovecká ochranná spoločnosť "Nimrod", s predsedom Dr. Kordvélyessym.V roku 1921 vznikla Druhá lovecká spoločnosť "Svornosť". V roku 1922 vznikla v Sabinove Lovecká ochranná spoločnosť, ktorej predsedom bol Dr. Schuttze a v Brezovici s predsedom p. Rudnayom.
Nadriadeným orgánom I. stupňa bol na území okresu Lovecký ochranný spolok - miestna skupina v Prešove s predsedom Dr. Krauszom. V roku 1934 sa LOS pre Slovensko stal súčasťou Československej mysliveckej jednoty na Slovensku, ktorý vystupoval pod názvom Zemský zväz loveckých, ochranných a kynologických spolkov na Slovensku.Dňa 15. júna 1923 začal v Prešove vychádzať prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku pod názvom Nimrod, ktorého zodpovedným redaktorom a vydavateľom bol Ľ. Bohrand.
Počas 2. svetovej vojny boli poľovníci organizovaní v Zväze loveckých ochranných spolkov na Slovensku, ktorý vznikol 18.6.1939. V máji 1947 sa LOS včlenil do Československej mysliveckej jednoty. V roku 1947 bol prijatý zákon č. 225/1947 Zb. o poľovníctve. Na základe tohto zákona vznikali prvé poľovnícke ochranné spolky, ktoré založili 27.3.1949 Zväz poľovných ochranných spolkov. V Prešove boli takýmito spolkami spoločnosti Hubertus, Diana a Svornosť.
Organizačnými zložkami zväzu sa stali od roku 1952 Krajské poľovnícke ochranné združenia, ktoré mali v roku 1954 ustanovujúce konferencie. V roku 1961 vzniká Československý poľovnícky zväz, ktorého organizačnými jednotkami sa stávajú krajské, okresné a základné organizácie (jednoty). Zjazd ČSPZ v roku 1966 zrušil jednoty a krajské organizácie a organizačnými jednotkami sa stali okresné organizácie a poľovnícke združenia.
Lovecký Ochranný Spolok Svetobežníkov
Nezisková organizácia Lovecký ochranný spolok svetobežníkov vznikla 11. februára 2015. Predstavitelia organizácie v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a Múzeom a kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove vytvorili jedinečnú expozíciu zameranú na poľovníctvo, chov zveri, ochranu prírody a prezentáciu histórie Andrášiovcov, ktorá bola slávnostne otvorená 25. Budovaním partnerstiev, ako aj vlastnou činnosťou napomáhame napĺňať vytýčené ciele v záujme ochrany prírody a zachovania pestrosti druhov pre budúce generácie.
Poľovný Ochranný Spolok Turá Lúka
Následne, v roku 1947 vzniká na Turej Lúke Poľovný ochranný spolok a jeho zakladajúcimi členmi boli : Haberfeld Elemír, Holič Ján, Kolárik Štefan, Pakan Vladimír, Škarítka Ján, Škarítka Pavol, Liška Ignác, a pp Dudák, Chorvát, Fúsek , Omasta. Neskôr pribudli ďalší členovia Majtán Juraj, Fiegel Michal, Alina Ján, Pánik Štefan, Navrátil Stanislav a p. Olešovský. Nakoľko užívanie poľovných revírov bolo podmienené licitácii, jednotlivý členovia sa skladali po 800.- korún.
V roku 1962 bol daný do účinnosti nový zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý celkom oddelil právo poľovníctva od vlastníctva pozemkov a prisúdil ho socialistickým organizáciám ako užívateľom poľovných pozemkov, tvoriacich poľovné revíry. Vzniká Československý poľovnícky zväz ako dobrovoľná spoločenská organizácia združujúca všetkých československých občanov vykonávajúcich právo poľovníctva, pričom držitelia platných poľovných lístkov môžu vytvárať Poľovnícke združenia.
Aby sa mali členovia PZ kde schádzať, uskutočňovať členské schôdze, v roku 1965 sa rozhodli vybudovať poľovnícku chatu v lokalite Uhlisko, ktorú svojpomocne stavali až do roku 1974. Jedným z významných rokov v existencii PZ Turá Lúka bol rok 1970, kedy bola vybudovaná prvá strelnica PZ na asfaltové terče v lokalite Pavlače, kde boli po každej strelnici organizované zábavy i pre nepoľovnícku verejnosť s veľmi bohatou účasťou.
Za týmto účelom PZ vybudovalo sklad krmiva, ktorý slúži na uskladnenie krmiva, rôznych zariadení na obrábanie políčok a udržiavanie Areálu Padelky, ako i zariadení na prevádzkovanie strelníc. V ostatnom období, PZ, vzhľadom na rastúci počet ulovenej zveri a potrebu jej umiestenia v chladiacom zariadení a následnej hygienickej manipulácie s divinou, vykonalo rekonštrukciu Poľovníckej chaty Lesanka spolu s vybudovaním obslužných prevádzkových priestorov. Taktiež sa zvýšila kapacita priestorov na rokovanie ako i na prenocovanie členov PZ resp.
Slovenský Lovecký a Ochranný Spolok Pribina Nitra
Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina Nitra (SLOS Pribina) vznikol dňa 11.03.2002 s cieľom vymaniť sa z područia diktátu monopolu SPZ na Slovensku. Naším cieľom bolo a je vytvárať podmienky pre všetkých poľovníkov k možnosti demokraticky, bez nátlaku a nútenia slobodne sa rozhodnúť, aby každý mohol byť organizovaný tam, kde je to pre neho zaujímavé. Hlavným dôvodom je to, že sme nesúhlasili a ani nesúhlasíme s monopolom SPZ.
Čo sa týka názvu SLOSP Nitra, je to vlastne hold zakladateľom pôvodného Loveckého ochranného spolku, ktorého Stanovy schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska už dňa 21.10.1920 pod č. 3085/1920 a Ustanovujúce valné zhromaždenie bolo dňa 10. decembra 1920.
tags: #polovnicke #zdruzenie #hubertus