Mlynská dolina v Bratislave má bohatú históriu, ktorá siaha až do treťohôr, kedy bola oblasť ukrytá pod hladinou obrovského jazera. Obývali ho lastúrniky, lastúrničky a iné živočíchy.
Je pomenovaná podľa deviatich mlynov, ktoré stáli na brehu riečky Vydrica. Používali sa až do 60. rokov 19. storočia, začiatkom 20. storočia.
Počas celej svojej existencie to bola chudobná usadlosť. Ležala v tzv. Hornej Mlynskej doline a ako chudobná usadlosť prežila do dnes. Zahŕňa štvrť Slávičie údolie.
Geológovia zistili, že pred desať miliónmi rokov bola Mlynská dolina v Bratislave ukrytá pod hladinou obrovského jazera.
Celé dejiny mesta dokazujú, že na svoj rozvoj malo od samého začiatku vhodné podmienky. Stredoveké účtovné knihy aj staré plány a rytiny.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Podľa geomorfologického členenia (Mazúr - Lukniš, 1986) je dotknuté územie súčasťou Alpsko - himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie.
Mlynská dolina kedysi... (19. storočie). Tak sa menilo aj nazeranie na zver, lov a poľovníctvo. Tisíce rokov stará ako samotná história ľudstva. Spoľahlivo vieme datovať lov.
Horná Mlynská dolina, Koliba - Kamzík a centrum Pod horárňou Krasňany.
V kontexte Mlynskej doliny je zaujímavé spomenúť aj internát Mladá Garda, ktorý prešiel rekonštrukciou. Už v lete 1953 začalo Mladú Gardu stavať 690 brigádnikov - študentov a učiteľov. Už koncom toho roka sa tam mohli začať sťahovať prví obyvatelia. S mladými ľuďmi súvisí aj pomenovanie internátu.
„Mladá garda bola internát na vysokej dobovej úrovni, široké chodby boli navrhnuté aj ako miesta debát, bola tu spoločenská miestnosť s javiskom, kinosála, kde sa premietalo dlho do noci, chodili sem herci, estrádne a hudobné skupiny. V 16 blokoch Mladej Gardy našli študenti nový domov v 512 obytných bunkách, pozostávajúcich z dvoch dvoj- a trojlôžkových izieb, ku ktorým patrila predsieň a umyváreň. Zo spojovacieho bloku uprostred budov bolo možné dostať sa do ostatných blokov. Študentom bola k dispozícii aj spoločenská miestnosť s javiskom, študovne, pisárne a knižnica.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
„Domov má vlastné zubné ambulatórium a ošetrovňu s dvomi stálymi lekármi,“ opisuje článok z roku 1955. „Dokončujú sa práce na obrovských práčovňach, hladiarňach a chladiarniach.
Práve Mladá Garda patrí medzi internáty, ktoré nedávno prešli rekonštrukciou, hoci ju nezaplatil štát, ale Slovenská technická univerzita, pod ktorú spadá. „Nečakáme na kroky vlády a investujeme do obnovy internátov z vlastných prostriedkov.
Z vlastného vrecka platili už nevyhnutnú rekonštrukciu v rokoch 2002 - 2005, pri ktorej namiesto desivých spoločných spŕch v suteréne pribudli na bunky samostatné kúpeľne. Aj počet postelí v mnohých izbách sa zmenšil. Po najnovšej rekonštrukcii ubytuje Mladá Garda ešte menej študentov.
„Keď som sem prišiel prvý krát, bol som zhrozený - staré spráchnivené parkety, obité omietky... Ale po návštevách iných internátnych zariadení v Bratislave som zistil, že sa vlastne nemám na čo sťažovať, a tak musím povedať, že v súčasnosti som s ubytovaním spokojný, aj keď je stále čo rekonštruovať,“ hovorí študent Marek Škvarka, ktorý na Garde býva už druhý rok.
Zlepšenie pocítil už Viktor Kukla, ktorý na Garde býval v rokoch 2010 - 2013. Tak, ako Marek, aj Viktor býval v dvojlôžkovej nezrekonštruovanej izbe. Každý ubytovaný v nej má pracovný stôl so stoličkou, nad ktorými sa nachádza kovová konštrukcia so skrinkami. Polica je aj nad posteľou s úložným priestorom a nočným stolíkom. Pri dĺžke postele sa Viktor len zasmeje, že pri jeho vyššom vzraste mu z nej akurát tak mohli trčať nohy. Odkladací priestor majú študenti aj v šatníkových skriniach s nadstavcami.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
„Nábytok je relatívne nový, odhadujem tak 4-7 rokov, no je dosť nekvalitný, a tak čo sa dá pokaziť, sa pokazí celkom rýchlo,“ hovorí Marek, ktorý na Garde v súčasnosti býva. Za hygienu sociálnych zariadení si každá bunka zodpovedá sama, takže to závisí len na ubytovaných študentoch - kto si ako vyčistí, tak má.
Na internáte zmodernizovali aj kuchyňu a jedáleň. Podľa Kráľovej by internát mohol byť kultúrnou pamiatkou, nielen ako dielo architekta Belluša, ale aj pre unikátne architektonické riešenie, podporujúce študentský život, s odkazmi na slovenské architektonické dedičstvo, čo v období socialistického realizmu nebolo tak celkom samozrejmé.
Za Mladou Gardou sa nachádza pomerne rozsiahly športový areál, ktorý toho zažil veľa, no pred niekoľkými rokmi ho obnovili. Dnes ich vystriedal úspešný slovenský šprintér Ján Volko, ktorý taktiež študuje na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU.
Na internáte tak vznikajú rôzne, často aj divoké zážitky. „Za mojich čias tam boli super chodbovice. Ľudí kopec, sangria, cinzano a pivo alebo víno z Lidlu v akcii,“ spomína Viktor. „Na Mladej Garde sa mi páči najviac rušný život a relatívne tolerantní ľudia- myslím si, že na to sa nechytá ani Mlynská dolina,“ hovorí zas Marek, ktorý má podľa svojich slov za viac než rok na Garde „milión“ spomienok.
„Ale jednu nič neprekoná. Na Mladej Garde je zvyk, že keď inžinieri obhája svoje diplomové práce, vyhadzujú sa všetky možné veci z balkónov, najlepšie z najvyššieho poschodia. Letia, chladničky, kreslá, monitory, mikrovlnky, zošity...
„Ja som sa v ten deň práve učil na skúšku a vyrušil ma enormný hluk na chodbe, tak som sa šiel pozrieť. Vedel som, že vyhadzujú veci z balkóna, ktorý je hneď pri nás. Ale keď som vyšiel na balkón, pozrel som sa dole a videl som pod ním obrovskú kopu horiacich vecí.
„Nakoniec sa im to podarilo zahasiť s niekoľkými hasiacimi prístrojmi a bez hasičov.
tags: #polovnictvo #mlynska #dolina