Poľovníctvo: Mýty a tradície na Slovensku

Poľovníctvo na Slovensku má hlboké korene a bohatú históriu, ktorá sa odráža v mnohých tradíciách a zvykoch. Tieto tradície sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva a prejavom úcty k ulovenej zveri.

Slovenské tradície sú dodržiavané desiatky, niektoré stovky rokov, odlišujú poľovníkov od mäsiarov a revír od bitúnku. To, čomu sa autor v článku vysmieva (hovorí o vetvičkách, trúbení a tančekoch), je pre nás národné kultúrne dedičstvo a prejav úcty ulovenej zveri. Jeho „vetvičky“ sú pre nás zálomky a symbolizujú posledný hryz, resp. miesto vstrelu, resp. dekoruje sa ním poľovník, ktorý zver ulovil a jeho „trúbenie“ je pre nás používanie jedinečných Slovenských poľovníckych signálov hraných na lesných rohoch, či lesniciach, ktoré je doslova stáročnou tradíciou a len podčiarkuje kultúrnosť celého aktu.

Poľovnícka kultúra je súhrnom všetkých poľovníckych výdobytkov z minulosti i súčasnosti v hmotných a nehmotných oblastiach. Poľovnícka kultúra, tzn. remeslá, zvyky, literatúra, umenie, sa môžu regionálne líšiť ale napriek tomu poľovnícky jazyk zostáva spoločný, rovnako ako snaha o etické poľovníctvo alebo zvyky akým je napr. posledný hryz.

Tradície a zvyky v slovenskom poľovníctve

Medzi najznámejšie poľovnícke tradície patrí odovzdávanie zálomkov, ktoré symbolizujú úspešný lov. Ďalej je to posledný hryz, ktorý je symbolickým posledným krmivom pre zver z jej rodného lesa. Dôležitou súčasťou je aj trúbenie halali na lesných rohoch alebo lesniciach, čo je stáročná tradícia, ktorá podčiarkuje kultúrnosť celého aktu.

Niečo podobné ako u nás - teda netuším, kde je problém! "Za úspešný lov (lovecký úlomek) - třívýhonkový, nebo listnatý ve velikosti dlaně. Po lehkém smočení v barvě se dává na pravou stranu klobouku. Je-li lovec sám, udělá to takto, má-li doprovd, počká, až k předání dojde od něho. Předává se levou rukou položený na klobouku, nebo na rukojeti tesáku ulomenou částí ke střelci. Úlomek se dává za veškerou spárkatou, za velké šelmy, lišku, z pernaté nyní jen za divokého krocana, dropa a bažanta královského. Nosí se jen do konce dne lovu.

Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov

Stagstalker uvádza: "Dnes uz tiez nema extremny vyznam ukladat zver na pravy bok (pricom mnoho polovnikov ani netusi preco sa to tak robi) a predsa sa to zvykne dodrziavat". PS- tusime a pravdepodobne aj vieme. Srdce je na lavej strane, je blizsie, vystreleny šíp hlbsie zasiahol srdce, komoru. Naviac, šíp bol pekne vidiet zabodnuty, kedze zver padla na pravy bok, resp. ulozila sa na pravy bok.Dalej ju tu zrejme aj dovod "srdcom ku zveri".

Ulovenie velkej selmy je sviatok a tak by k tomu mal aj polovnik pristupovat. Dat si tu namahu a cas a zver pekne ulozit, podlozit cecinou a dodrzat zvyklosti, ktore u nas oficialne platia vratane posledneho hryzu a zalomkov, nie odfotit ju niekde na boku, idealne rozkmasnutu gulou, vyvalenu v trave bez vsetkeho. Spravit si pekne foto a tu chvilu zvecnit, ved je to vyznamny okamih polovnika v jeho zivote a spomienka na cely zivot. Nehovoriac o tom, ze vzal zivot vzacnemu obyvatelovi lesa a prejav ucty uz len tym casom, ktory mu zaberie priprava takehoto vyradiska a uprava trofeje je to najmenej, co pre zver ako prejav ucty a pokory moze vykonat.

Podľa misa111, k úlovku mi zbraň jednoducho patrí. Bežne robím fotky s opretou zbraňou, prípadne ju rovno pri úlovku držím a nemyslím si a ani nemám pocit, že by som tým ulovenú zver nejako dehonestoval. Keď si fotky občas spätne prezerám, má pre mňa foto zo zbraňou oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako bez zbrane. Čo jáger-to názor ale ja sa na vec pozerám tak a určite patrím k poľovníkom, ktorí na tradície a úctu k zveri nezabúdajú.

Podle binky je lov spojený se zbraní a hlavně u těch, kteří zbraně mění je to hezká vzpomínka.

Vplyv moderných technológií

goret uvádza, vplyv súčasnosti na poľovnícke tradície sa prejavuje napr. vo fotení úlovkov mobilom a rozosielaní msm :) a to nielen pri kolektívnych, ale aj individuálnych poľovačkách ...

Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely

Predávanie tradícií je predpokladom ich zachovanie a prípadného ďalšieho rozvoja. Či sa to bude niekomu páčiť alebo nie, ekonomický prínos poľovníctva netreba v žiadnom prípade podceňovať napr. v Nemecku sa odhaduje na viac ako 4,5 miliardy eur. Poľovník je nositeľom kultúry a netýka sa to len zvykov.

Zachovanie tradícií v modernom poľovníctve

Formovanie tradícií znamená snahu zachovať základné hodnoty v meniacich sa podmienkach a znalostiach. Tradície vytvárajú kontinuitu tým, že spájajú minulosť, budúcnosť a prítomnosť. Tradície vytvárajú identitu prenášaním hodnôt, vytvárajú bezpečnosť poskytovaním vedenia a vytvárajú komunikáciu všade tam, kde sú viditeľné.

Ústrednou hodnotou poľovníckej kultúry je poctivosť v poľovníctve Vaše poľovnícke jadro sa nestratí prostredníctvom nových vedomostí, poznatkov a zodpovedajúcich úprav. „Tradíciu nemôžeme považovať za popol, ale o odovzdávaní plameňa.“ „Prírodné a kultúrne dedičstvo nepostavíme za rok ani za 10 rokov, ale zničiť sa dá veľmi rýchlo“.

SPK sa taktiež zameriava na propagáciu diviny ako jednej z najudržateľnejších potravinových zdrojov. Česká republika uznala poľovníctvo za národné kultúrne dedičstvo už v roku 2011. Nemalo by byť naším cieľom zaviesť poľovníctvo podľa českého vzoru ako kultúrne dedičstvo či kultúrny majetok?

Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov

tags: #polovnictvo #myty #a #tradicie