Práve v apríli prilieta na Slovensko najviac sťahovavých vtákov. Škovránky, trasochvosty, husi divé, orly, sokoly sťahovavé, ale aj lastovičky, bociany, drozdy a ďalšie sťahovavé vtáky prilietajú na Slovensko zo svojich afrických a ázijských zimovísk.
Slovenská republika chráni vtáky aj prostredníctvom 41 chránených vtáčích území. Rezort životného prostredia momentálne pripravuje v spolupráci s ochranármi, vlastníkmi lesov, ale aj rezortom pôdohospodárstva programy starostlivosti pre tieto územia. Cieľom rezortu je účinnými opatreniami dosiahnuť nárast populácie chránených živočíchov v týchto oblastiach.
Pri aktívnej ochrane vtákov envirororezort spolupracuje aj s mimovládnymi organizáciami. Rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR - Štátna ochrana prírody SR, Správa Tatranského národného parku už tradične pokračuje so živými prenosmi operencov.
Tradícia dňa vtáctva
O zavedenie tradície dňa vtáctva sa zaslúžil slovenský prírodovedec, brezniansky rodák, Oto Herman, ktorý zasvätil tento deň vtákom. Prvý raz bol 1. apríl ustanovený v roku 1900 ako akcia pre školy vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.
Hrozby pre sťahovavé vtáky
Sťahovavé vtáky čelia počas migrácie mnohým nástrahám. Počas migrácie ich ohrozuje množstvo prekážok, vrátane tých neprirodzených, akými sú aj strety s elektrickými vedeniami. Ilegálny lov, prudké výkyvy počasia, zmeny prostredia spôsobené človekom im môžu skomplikovať cestu do svojich staronových príbytkov.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Na znížení rizika nárazov do prenosových vedení pracuje občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku so spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Vtáky počas letu využívajú na orientáciu aj tzv. migračné koridory, medzi ktoré patria aj vodné toky. V Európe je jedným z najvýznamnejších migračných koridorov rieka Dunaj.
„Počas migrácie sú sťahovavé druhy vtáctva ohrozené nárazmi do elektrických vedení, či zásahmi elektrickým prúdom na stĺpoch, ktoré vtáky často využívajú na odpočinok či lov koristi. “V rámci projektu LIFE Danube Free Sky intenzívne spolupracuje pätnásť partnerov, medzi ktorými sú aj energetické spoločnosti zo šiestich európskych krajín, s cieľom vytvoriť v okolí Dunaja bezpečný priestor pre vtáky. Sme veľmi radi, že práve dlhodobou výbornou spoluprácou s energetickými spoločnosťami na Slovensku sa nám darí postupne elektrické vedenia robiť bezpečnými. V rámci projektu spolupracujeme okrem SEPS aj s prenosovými spoločnosťami z Maďarska a Chorvátska, a s distribučnými spoločnosťami zo Slovenska, Chorvátska, Bulharska, Rumunska, či Srbska.
„Od roku 2022 sme na 30 kilometrov najviac rizikových úsekov prenosových vedení nainštalovali špeciálne prvky - odkloňovače letu vtáctva, ktoré sú pre vtáky viditeľné aj v noci. Vďaka nim sa zvýši bezpečnosť našich vedení pre letiace jedince, ktoré ich stihnú včas zaregistrovať a vyhnúť sa im. Do konca roku 2024 plánujeme takto ošetriť ďalších 40 kilometrov,“ informuje Sandra Čičová Kotzigová, hovorkyňa SEPS.
Do roku 2025 sa v rámci projektu vo všetkých 7 projektových krajinách odkloňovačmi letu vtáctva ošetrí minimálne 245 kilometrov rizikových vedení a takmer 4000 stĺpov bude odizolovaných špeciálnymi ekochráničkami, ako prevencia zásahu elektrickým prúdom. Vďaka tomu sa predíde úhynu resp. vážnemu poraneniu desiatok tisícov jedincov chránených druhov vtáctva v projektových lokalitách každý rok.
Na Slovensku sa zvyšovaniu bezpečnosti vedení pre vtáctvo venuje pozornosť od roku 1993. Prvé riešenia sa týkali problému zásahov elektrickým prúdom na distribučných vedeniach, pričom efektívnosť využívaných prvkov sa stále zvyšuje. Od roku 2014 sa systematicky a cielene sleduje a rieši aj otázka nárazov vtáctva do drôtov elektrických vedení distribučnej aj prenosovej siete.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Prioritné sú pritom lokality s výskytom vzácnych druhov vtáctva (hniezdne lokality, potravné teritóriá, migračné trasy, odpočinkové stanovištia), primárne v chránených vtáčích územiach.
Opatrenia na ochranu vtáctva
„Vtákom sa dá pomôcť aj zlepšením ich hniezdnych podmienok. Štátna ochrana prírody SR v minulom roku vykonávala opatrenia praktického manažmentu s cieľom zlepšiť ochranu a hniezdenie rôznych druhov vtákov. Jej pracovníci vykonali napríklad 22 prekládok hniezd pre bociana bieleho. Taktiež opravovali a vytvárali nové hniezda. Vyrobili a inštalovali desiatky nových búdok a hniezdnych podložiek pre sovy, sokoly, spevavce ako sýkorku, brhlíka obyčajného a muchárika bielokrkého. V blízkosti vodných plôch zlepšovali podmienky pre hniezdenie bahniakov a čajok. Zabezpečovali aj stráženie tokanísk počas reprodukčného obdobia lesných kurovitých vtákov, napr. Hniezdne podmienky zlepšovali aj ochranári z najstaršieho národného parku na Slovensku - Tatranského národného parku.
Prvý takýto program pre Chránené vtáčie územie Horná Orava schválila koncom januára tohto roku vláda SR. Aktuálne sú rozpracované ďalšie, napríklad Kráľová, Veľkoblahovské rybníky, Sĺňava, Špačinsko-nižnianske polia a Dolné Pohronie.
K známym poslom jari prilietajúcim na Slovensko v tomto období patria škorce, drozdy, bociany, trasochvosty, škovránky, žltochvosty, ale aj lastovičky, ktoré sú známe svojou vernosťou k hniezdu a veľmi dobrými orientačnými schopnosťami.
Najzraniteľnejším obdobím je čas, keď samica sedí na znáške (zohrieva ju) a tiež obdobie, keď sú mláďatá ešte veľmi malé. Ak sa človek k hniezdu priblíži príliš blízko (napríklad, aby ho pozoroval, či vyfotil), samička zo znášky odletí a hniezdo pozoruje z diaľky. Niektoré druhy sú však tak citlivé na vyrušenie, že aj keď sa človek od hniezda vzdiali, samička hniezdo opustí a o mláďatá sa viac nestará. Tiež sú situácie, keď sa pri vyrušení samica na hniezdo nevráti dostatočne rýchlo, vtedy môže znáška - vajíčka zachladnúť, prípadne môžu mláďatá bez matkinho zahrievania uhynúť, zvlášť v nepriaznivom, chladnom počasí.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov