Slovensko je krajina, v ktorej poľovníctvo a lov zveri zohráva dôležitú úlohu. Organizovanie poľovníctva má z dlhodobého hľadiska bohatú históriu a dosiahnutá úroveň je jedna z najprepracovanejších spomedzi vyspelých európskych krajín. Pripomíname si 100. Dnes, 10. decembra 2020, si pripomíname 100. Klub slovenských poľovníčok - Club of Slovak Ladies Hunters si v tomto roku taktiež pripomína 10. výročie od svojho vzniku.
Ženy poľovníčky sú plnohodnotnou súčasťou výkonu práva poľovníctva a na Slovensku je ich v cechu Hubertovom viac ako 2 500. Klub poľovníčok sa venuje nie len šíreniu dobrého mena poľovníctva, osvete, práci s mládežou, tvorbe módy, ale napríklad aj propagácii poľovníckeho kulinárstva. V krátkom videu uvidíte prierez hlavnými aktivitami našej samosprávy počas mesiaca november.
Legislatívne Zmeny a Novely
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je nový návrh zákona o poľovníctve. Do Národnej rady (NR) SR by sa mal dostať na jeseň tohto roka. K návrhu sa mal možnosť vyjadriť aj Slovenský poľovnícky zväz (SPZ). "Vlastníkom poľovného práva na Slovensku je majiteľ pozemku. Svoje právo môže postúpiť ďalšej osobe. Väčšinou je to občianske združenie alebo iný subjekt, ktorý má právo výkonu poľovného práva," uviedol výkonný riaditeľ SPZ Imrich Šuba.
Priemerné vlastníctvo pôdy na Slovensku je 0,45 ha, čiže viacerí vlastníci sa musia dohodnúť na uznaní poľovného revíru v určitom priestore, ktorý prenajmú. U štátnych revírov je to jednoduchšie, lebo tu je väčšinou len jeden vlastník, ktorý za odplatu revír prenajíma.
"Obrovským problémom pri prenájme revírov je, že nájomcovia platia vlastníkom za to, čo im nepatrí. Lebo zver nemá vlastníka, a teda nie je spätá ani s vlastníctvom pôdy. Pritom však vlastník dostáva nájomné za revír," dodal I. Šuba.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
"Nesúhlasím s tým, čo sa v súčasnosti deje okolo prenájmu poľovných revírov v štátnych lesoch. Je to nepochybne dôsledok aj toho, že nám chýba nový zákon o poľovníctve. Tam, kde sú vlastníkmi poľovných pozemkov väčšinou občania okolitých obcí, tam aj radi prenajímajú revír združeniam, ktoré rozumne hospodária a nehľadia len na to, ako získať čo najviac peňazí."
Tak to funguje napríklad v Rakúsku, kde majitelia pozemkov s revírom neobchodujú, ba ani nedovolia poplatkový odstrel. Naopak, nový zákon umožní podniku štátnych lesov vypísať výberové konanie a licitáciou požiadať za prenájom revíru čo najviac prostriedkov.
Výberové konanie by už ale malo byť viazané aj na plán starostlivosti o zver. Štát bude môcť získať peniaze za prenájom revíru, ale rovnako bude musieť pri výbere nájomcu zohľadniť kritériá pre zodpovedné hospodárenie so zverou. Tak, aby individuálny záujem o lov neprevýšil povinnosť starať sa o zver.
"Žiaľ, v poslednom období sa revíry stávajú akýmsi prostriedkom politického či mocenského boja a poľovníctvo modernou záležitosťou. To nie je na prospech základným princípom poľovníctva, ktoré hovoria, že zver treba predovšetkým chrániť, starať sa o ňu a až potom loviť," povedal I. Šuba.
"Pôvodný zákon o poľovníctve je zastaraný. Na túto skutočnosť dlhodobo upozorňoval aj SPZ. Ministerstvo pôdohospodárstva pod bývalým vedením Zsolta Simona síce pripravilo nový návrh zákona, ktorý ale okrem toho, že navrhol zavedenie trhového princípu, nič iné nereguloval. SPZ nenamieta trhové princípy, ale považuje za podstatné, aby zákon v prvom rade garantoval istotu pre zver, istotu pre poľovníkov, rôzne garancie a spôsoby reštrikcií, ak sa základné princípy starostlivosti o zver nebudú dodržiavať.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky skúšobný poriadok
Nie je možné riešiť zákon o poľovníctve tým, že stanovíme len licitáciu nájomného za revír a ostatné časti zákona ostanú nedokončené alebo nezmenené. Toto bola aj príčina, prečo SPZ v roku 2004 spustil petičnú akciu proti Simonovmu návrhu zákona o poľovníctve, pod ktorú sa v priebehu niekoľkých týždňov podpísalo až pol milióna ľudí," doplnil I. Šuba.
"SPZ má záujem, aby výkon poľovného práva bol umožnený čo najširšiemu okruhu ľudí, ktorí majú predovšetkým na zreteli dlhoročnú starostlivosť o zver. Takých, ktorým ide len o lov alebo o vlastné úzkoprsé záujmy, by sa poľovníctvo malo strániť. Kto chce poľovať, musí pre to aj niečo obetovať.
SPZ má záujem, aby bola jednotná poľovnícka organizácia, v ktorej by boli jasné pravidlá hry, aby mala disciplinárny dosah na tých poľovníkov, ktorí pravidlá nerešpektujú alebo vedome obchádzajú. Predpokladá to aj posilnenie právomocí Poľovnej stráže.
SPZ sa usiluje aj o to, aby nový zákon stransparentnil prenájom poľovných revírov, ktorý je v súčasnosti zdĺhavý a ťažký. Taktiež o zavedenie veľkoplošného obhospodarovania revírov, na ktorých sa rozhodne, čo a ako sa bude loviť, aká bude starostlivosť o zdravotný stav zveri, ako sa bude prikrmovať," dodal I. autor: Matvej, pridané: 29.1.
Prezídium Slovenskej poľovníckej komory (SPK) dôsledne sledovalo v priebehu tohto roka aktivity v súvislosti s oznámenou ambíciou rezortu pôdohospodárstva, vypracovať nový vládny návrh zákona o poľovníctve.
Prečítajte si tiež: Novinky v Trenčianskej IBO
Znenie nového zákona o poľovníctve, ktoré bolo na pokyn súčasného vedenia ministerstva (MPRV SR) posunuté do vnútrorezortného pripomienkového konania, nesie všetky znaky degradácie odborných názorov skutočných autorít a sleduje výlučne len presadenie politických záväzkov prijatých v predvolebnom období.
Ochrana Prírody a Zákaz Olova
Zákaz bude platiť nielen na streľbu, ale aj obyčajné držanie oloveného brokového streliva v okruhu 100 metrov t. j. 3 hektárov okolo mokradí. Podľa oficiálneho právneho výkladu EK aj okolo každej kaluže po daždi. Tým, že námietka neprešla v Europarlamente, už neexistuje žiadny opravný prostriedok (pretože aj v treťom legislatívnom orgáne - v Rade EÚ sa z 27 hlasov postavilo len 5 vrátane Slovenskej republiky proti zákazu olova), za pár týždňov to vyjde v úradnom Vestníku EÚ, a potom to bude ako novela nariadenia REACH priamo záväzné aj bez implementácie aj bez súhlasov parlamentov (aj keď s prechodným obdobím 2 roky, čo nie je žiadna útecha).
V dňoch 23-25.11.2020 sa má v europarlamente hlasovať o námietkach voči zákazu používania olova v mokradiach a okolo mokradí. Keďže je navrhovaná právna úprava v rozpore s princípmi európskeho práva, či Charty základných práv EÚ, popiera nielen zásady právnej istoty a je nezlučiteľná s požiadavkou právneho štátu. Slovenská poľovnícka komora zaslala v mene všetkých slovenských poľovníkov zástupcom Slovenska v EP list so žiadosťou o podporu týchto námietok.
Štrnásť organizácií zo Slovenska a Čiech reprezentujúcich 1,25 milióna občanov sa zhodlo na výzve inštitúciám EÚ na čele s Európskou komisiou proti aktuálnym snahám o zákaz oloveného streliva a rybárskych oloviek na mokradiach i mimo nich. Na výzve sa signatárske organizácie dohodli symbolicky v čase, keď si pripomíname 600. výročie víťaznej bitky pri Sudomeří 25. 3. 1420, v ktorej Husiti pod vedením Jána Žižku zvíťazili nad vojskom križiakov a žoldnierov, o i. Aj vďaka použitiu olovených striel vo vtedy modernej palnej zbrani tzv.
Slovenská Poľovnícka Komora (SPK)
SPK navyše dlhodobo upozorňuje na fakt, že pokiaľ bude lov vlka na Slovensku zakázaný, nezastaví sa tým zabíjanie týchto ušľachtilých zvierat. Toto by malo byť pre ochranárov mementom a poučením z krajín, akou je napr.
Navyše úzka skupina osôb prostredníctvom niektorých poslancov Národnej Rady SR (NR SR,) ako aj predstaviteľov MPRV SR presadzuje, aby bez konzultácie s odbornou verejnosťou a bez akýchkoľvek analýz dopadov, boli pod rúškom hromadných noviel zákonov známych pod názvom „Kilečko 1 a 2“ presadené návrhy na zmenu tých ustanovení zákona o poľovníctve, o ktorých už Ústavný súd SR v minulosti rozhodol v prospech ich súčasného znenia.
tags: #polovnik #roka #hlasovanie