Katastrálne územie obce Kálnica s plochou 26,40 km2 sa nachádza v severozápadnej časti pohoria Považský Inovec.
Územie obce je súčasťou dvoch horských krajinných podcelkov Považského Inovca, a to Vysokého Inovca a Inoveckého predhoria.
V podcelku Vysokého Inovca, ku ktorému patria najvyššie časti Považského Inovca s najvyšším vrchom Inovec (1042 m n.m.), dosahuje aj územie Kálnice najvyšší bod v k. 910 m n.m. (Vtáčí vŕštek, nazývaný tiež Ostrý vrch), ležiaci na hlavnom hrebeni pohoria, na ktorý územie obce zasahuje.
Povrch a Reliéf
Vo Vysokom Inovci, do ktorého zasahujú horné časti Prostrednej a Krajnej doliny, vznikol silne členitý hornatinný reliéf s relatívnymi výškovými rozdielmi 311 až 640 m a stredným uhlom sklonu svahov 12 - 24°.
Z hlavného hrebeňa, ktorého výška neklesá pod 700 m n.m., vystupujú do územia obce viaceré rázsochy so strmými stranami.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
Z viacerých vrchov uvádzame Kopanú (470 m n.m.), Kňažiu (438 m n.m.), Kavčí vrch (412 m n.m.) a Hraničný vrch (474 m n.m.).
Prevažne prevláda hladko modelovaný reliéf, miestami sa však vytvorili ostrejšie formy reliéfu, niekde až bralnatého, charakterizovaného tzv. kozími chrbtami.
V reliéfe sú výrazné, najmä geologickou činnosťou vody modelované, doliny Rybníckeho potoka a Kňažej, Prostrednej a Krajnej doliny, tiež doliny Istvičovského potoka.
V Inoveckom predhorí obec dosahuje aj najnižší bod - cca 205 m n.m., a to v mieste, kde Kálnický potok opúšťa jej územie.
Intravilán obce Kálnica leží v n.v. cca 208 - 240 m n.m.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Podnebie a Hydrológia
Intravilán obce s najbližšími priľahlými časťami patrí do teplej klimatickej oblasti, obvodu teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou.
Priemerná ročná teplota vzduchu v okolí obce sa pohybuje okolo 9°C, s narastajúcou nadmorskou výškou však postupne klesá a v hrebeňovej časti Považského Inovca dosahuje 6°C.
V najchladnejšom mesiaci januári je priemerná teplota - 3,5 až -6°C, v najteplejšom mesiaci júli dosahuje 17 až 17.5°C.
Priemerný ročný úhrn zrážok v okolí obce sa pohybuje medzi 600 - 650 mm, postupne však s narastajúcou nadmorskou výškou stúpa a v hrebeňovej časti Považského Inovca dosahuje 800 - 900 mm.
Územie obce patrí do povodia Váhu.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Odvodňované je Rybníckym potokom a Kálnickým potokom s prítokmi Kňažia, Prostredný potok a Istvičovský potok.
Vodnosť povrchových tokov je závislá na klimatických, najmä zrážkových pomeroch.
Pôda je jedna zo základných zložiek prírodného prostredia, má rozhodujúci vplyv na vznik a vývoj rastlinstva a živočíšstva.
V údoliach sa vyvinuli nivné pôdy a v prevažnej časti chotára hnedé lesné pôdy a rendziny.
Podľa úrodnosti obec patrí do stredne úrodných pôd.
Flóra Obce a Okolia
Vplyv na druhové zloženie a formovanie rastlinných spoločenstiev vytvára jednak príroda svojou zákonitou cestou, jednak človek svojím kladným alebo záporným zásahom do prírody.
Z hľadiska fytogeografického (rastlinno - zemepisného) členenia Slovenska menšia časť územia Kálnice patrí do oblasti panónskej flóry do obvodu panónskej xerotermnej flóry .
Do tohto fytogeografického obvodu spadá len výbežok Podunajskej nížiny, ktorá zasahuje svojimi severnými výbežkami ako Podunajská pahorkatina údolím Váhu po Beckov (tzv. Beckovská brána).
Podstatná časť územia Kálnice patrí do oblasti západokarpatskej flóry do obvodu predkarpatskej flóry, súčasťou tohto obvodu je okres Považský Inovec.
Prehľad Typov Vegetácie
Na území okolia Kálnice predstavujú prirodzenú vegetáciu tieto rastlinné spoločenstvá:
- lužné lesy podhorské a horské
- dubovo - hrabové lesy karpatské
- dubovo - cerové lesy
- dubové kyslomilné lesy
- bukové kvetnaté lesy podhorské Eu
- lúčne spoločenstvo
Lužné lesy podhorské a horské
V dolinách pozdĺž vodných tokov sa vyskytujú vlhkomilné druhy lužných lesov podhorských a horských.
V stromovom poschodí sa najhojnejšie vyskytuje jelša lepkavá, ďalej pristupuje topoľ biely, topoľ čierny, vŕba biela a vŕba košikárska.
Poschodie krovín je na druhy bohatšie.
Najhojnejšie sa vyskytujú baza čierna a svíb krvavý, primiešaný je bršlen bradavičnatý , hloh jednosemenný a kalina obyčajná .
Na kmeňoch stromov a na kríkoch sa popínajú chmeľ obyčajný a plamienok plotný .
Bylinné poschodie tvoria hlavne vlhkomilné rastliny.
Dominantnými sú pŕhľava dvojdomá, horčiak pieprový, netýkavka nedotklivá, ostružina ožinová , vrbica vŕbolistá a zádušník brečtanovitý .
Dubovo - hrabové lesy karpatské
Najrozšírenejšou lesnou formáciou v chotári Kálnice sú dubovo-hrabové lesy karpatské.
Dominantnou drevinou je dub zimný a hrab obyčajný, vtrúsený je javor poľný, borievka obyčajná, breza previsnutá, buk lesný, čerešňa vtáčia, jarabina brekyňová.
Krovinné poschodie tvoria najmä baza čierna , bršlen bradavičnatý , hloh jednosemenný, hloh obyčajný, kalina siripútková , lieska obyčajná , ostružina ožinová, ruža šípová, svíb krvavý, vtáčí zob , zimolez obyčajný.
Druhové zloženie bylinného podrastu je veľmi pestré.
Z významnejších druhov sa tu vyskytuje najmä brusnica. čučoriedková, čarovník obyčajný, čistec lesný, fialka lesná, fialka voňavá , hrachor čierny , chlpaňa hájna , chlpaňa chlpatá, jahoda obyčajná, jastrabník , jastrabník lesný, jastrabník savojský , jarva obyčajná, kokorík voňavý, konvalinka voňavá, kostihoj hľuznatý, kozinec sladkolistý , krtičník hľuznatý, kručinka farbiarska , lipkavec lesný , lipkavec, lipnica hájna, luskáč lekársky , lýrovka obyčajná, mednička jednokvetá , medunka medovkolistá, orličník obyčajný , pľúcnik lekársky, papradka samičia , veronika lekárska, vres obyčajný, vstavač obyčajný, zvonček broskyňolistý, žerušničník piesočný.
Dubovo - cerové lesy
Chotár Kálnice pokrývajú okrem dubovo - hrabových lesov karpatských aj maloplošne rozšírené teplomilné dubovo - cerové lesy.
V prirodzenej skladbe stromového poschodia prevláda dub zimný, vtrúsená je borovica čierna, dub cer, dub letný , javor poľný a vysádzaný agát biely .
Krovinné poschodie tvorí bršlen európsky E , dráč obyčajný, drieň obyčajný, hloh obyčajný, rešetliak prečisťujúci , trnka obyčajná a vtáčí zob .
Bylinné poschodie je variabilné, tvoria ho druhy astra kopcová, černuška roľná , divozel rakúsky, horčičník rozložitý, klinček kartuziánsky, lavaterka durínska , lucerna ďatelinová, marinka psia, maruľka roľná , netýkavka nedotklivá, nevädza hlaváčovitá , oman hnidákový, ruman farbiarsky, starček Jakubov , šalát kompasový, šedivka sivá, veronikovec klasnatý , voskovka menšia, vŕbovka kopcovitá, zanoväťník černejúci a zanoväť chlpatá .
Dubové kyslomilné lesy
V chotári Kálnice na vhodných stanovištiach sa vyskytujú dubové kyslomilné lesy, ktoré nezaberajú veľké plochy.
Patria k najxerofilnejším dubovým lesom v extrémnych polohách vo výške cca od 250 m do 700 m n.m.
Floristicky sú chudobné.
Vedúcou drevinou je dub žltkastý, vtrúsený je dub mnohoplodý, borovica lesná a breza previsnutá.
Krovinná vrstva je značne potlačená.
Bylinný porast tvorí: brusnica čučoriedková , čermeľ lúčny pravý, kručinka chlpatá, lipnica hájna , silenka obyčajná, smlz trsťovníkovitý, veronika lekárska, vres obyčajný, zanovätník černejúci, zanoväť chlpatá .
Bukové kvetnaté lesy podhorské
V zmiešaných lesoch podhorského výškového stupňa s výraznou prevahou buka lesného sa vytvára spoločenstvo bukovo kvetnatých lesov podhorských.
Pravidelne sa tu vyskytuje marinka voňavá , mednička jednokvetá, pristupuje brečtan popínavý, čermeľ lúčny, hrachor jarný, chlpaňa hájna, jastrabník lesný, kokorík voňavý, kopytník európsky, kostihoj hľuznatý , kručinka farbiarska, lipkavec lesný, lipkavec Schultesov, mliečnik chvojkový, papraď samčia, tôňovka dvojlistá, vemenník dvojlistý, veronika lekárska , ktorá indikuje zväčšovanie kyslosti pôdy a vŕbovka horská
Lúčne spoločenstvo
Lúky vynikajú floristickou pestrosťou a sú zložené zo zmesi nasledovných druhov: alchemilka žltozelená , čerkáč obyčajný, čerkáč peniažtekový, ďatelina lúčna, horčiak menší, hrachor lúčny, hviezdica kuričkovitá, chlpaňa poľná, kozobrada východná, kozonoha hostcová , kukučka lúčna, lucerna ďatelinová, margaréta včasná, mäta dlholistá , medúnok mäkký, nátržník vzpriamený, ostrica srsnatá, pichliač roľný , praslička roľná, psiarka lúčna, púpavec srsnatý, rasca lúčna , rebríček obyčajný, reznačka laločnatá , starček Jakubov , stoklas vzpriamený, štiav lúčny, štrkáč menší, timotejka lúčna, tomka voňavá, traslica prostredná, túžobník brestový , veronika obyčajná, zbehovec plazivý, zemežlč menšia, zvonček konáristý .
Ochrana Prírody
Na území Kálnice sa nachádzajú druhy, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu.