Poľovné teriéry sú skupina plemien psov, ktoré sa vyznačujú svojou odvahou, vytrvalosťou a pracovitosťou. V tomto článku sa zameriame na dva významné zástupcov: Welsh teriéra a Nemeckého poľovného teriéra (Jagdteriéra), pričom si priblížime ich charakteristické črty.
Welsh teriér
Welsh teriér sa považuje za najstaršie poľovné plemeno teriéra. Bol vyšľachtený v drsných podmienkach severného Walesu. Využívali ho najmä pri poľovačkách na vydry, líšky a jazvece, ale zároveň aj na stráženie obydlí. Vďaka jeho vynikajúcim pracovným vlastnostiam, odvahe a peknému exteriéru ho nemuseli zlepšovať krížením s inými teriérmi.
Štandard plemena bol vydaný už v polovici 19. storočia. Do Európy bol dovezený po prvej svetovej vojne, keď sa presadil ako veľmi dobrý pracovný pes a pomaly začal vytláčať foxteriéra. Na našom území sa rozšíril po druhej svetovej vojne.
Charakteristika Welsh teriéra
Welsh teriér je živý, temperamentný, učenlivý, nebojácny, ľahko cvičiteľný a ovládateľný. Je poslušný a v poľovníctve všestranne využiteľný, často hlasitý na stope. Mimo poľovačiek je pomerne kľudný, priateľský a poslušný. Ak však poľuje, je vždy naplno sústredený na zver.
Je to pes, ktorý je odvážny a hlasitý pri práci na diviakov. Má vynikajúci čuch, často si musí poradiť s dohľadávaním na stope staršej aj viac ako 24 hodín.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
Je to pes s kompaktným štvorcovým telom, pripomínajúcim hrubosrstého foxteriéra, mohutnejšej stavby. Jeho kostra je pevná a pružná. Má hrubú, tvrdú a priliehavú srsť s výraznými fúzmi a obrvami. Je čiernej alebo čierno-sivej farby s hnedými odznakmi na hlave, krku, hrudi a končatinách. Biela farba je neprípustná.
Podľa štandardu psy nemajú byť v kohútiku vyššie ako 39 cm, s hmotnosťou 9 - 9,5 kg. Pre poľovníka je všestranne používaný či už na spoločných ale aj individuálnych poľovačkách. Využíva sa na prácu v pohone pri poľovačkách na diviačiu zver, kde plne využije svoje duričské schopnosti. Ďalej sa používa pri brlohárení, či pri dohľadávaní poranenej zveri.
Rozhovor s chovateľkou Welsh teriérov
V nasledujúcich riadkoch prenesieme teoretické opisy plemena do praktickej línie rozhovorom s dlhoročnou chovateľkou welsh teriéra Ing. Petrou Černejovou. Plemeno jej natoľko učarovalo, že si zriadila chovateľskú stanicu „z Chrástkovej“, kde pôvodne odchovávala len welshov no nedávno rozšírila svoj chov aj o alpského jazvečíkovitého duriča. So svojimi psíkmi dosahuje skvelé výsledky. Teraz odpovie na pár otázok ohľadne jej skúseností s plemenom, s chovom, pracovitosťou psov, a podobne.
Ako dlho sa venuješ chovu a prečo si si vybrala práve toto plemeno?
Nášho prvého welšíka sme si zaobstarali pred dvanástimi rokmi. Povaha nášho prvého psa ma tak veľmi nadchla, že k nemu onedlho pribudla aj fenka z tej istej chovateľskej stanice: Reina z Agačiny, na ktorej som založila svoj chov. Názov chovateľskej stanice som vybrala podľa miesta, ktoré mi je srdcu najbližšie, podľa našej starej horárne z “Chrástkovej” .K tomuto plemenu som sa dostala viac menej náhodne …kedy som na odporúčanie kamarátky začala zháňať viac informácii o tomto plemene…a neľutujem.
Je welsh teriér náročný na chov?
Welšík je veľmi odolné plemeno, nenáročné na chov a netrpiace chorobami. Vďaka huňatému kožúšku znáša dobre aj väčšie zimy, no pravdaže musí mať, ako každý psík, dobrú suchú búdu, ktorú im viem vystlať slamou. Dva až tri krát ročne je potrebné welšíka vytrimovať, čiže “vytrhať” mu jeho odumretú srsť, aby mu narástol opäť kvalitný hustý kožúšok. Je škoda, že niekoho pri výbere pomocníka na poľovačky odradí práve tento fakt, že psíka treba raz za čas upraviť…pretože ja stále tvrdím, že ak si nevie niekto nájsť čas povenovať sa mu, nemal by si kupovať žiadneho psa. Psík vám viacnásobne vráti všetok čas, ktorý mu venujete.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Ako pracuje v teréne, čo všetko dokáže?
Welšík je vyšľachtený brlohár, no výborne si plní aj funkciu duriča. Pôvodne som si toto plemeno zaobstarala ako psíka na durenie a dohľadávanie, no postupne som sa cez kamarátov dostala i k brloháreniu. Stále je dosť chovov, kde welšíka využívajú na prácu, na ktorú bol aj vyšľachtený. Je dôležité vyberať si šteniatko z chovu, v ktorom vieme, že má dobré vlohy na to, čo ho chceme využívať. Veľká časť úspechu je však na novom majiteľovi. Je dôležité, aby sme v šteniatku jeho vrodené vlohy podporovali a dávali mu dostatok príležitostí, no všetko s mierou. Toto plemeno nie je tvrdé na výcvik no potrebuje aby ste mu “vybíjali energiu” a zamestnávali ho prácou. Pri dobrej socializácii od šteniatka nemá problém ani s inými psami a je to výborný rodinný pes čo miluje deti.
Je zo strany poľovníkov záujem o toto plemeno?
Veľa poľovníkov toto plemeno vyhľadáva a opäť objavuje jeho zašlú slávu. No z dôvodu jeho ušľachtilého vzhľadu (najmä keď je upravený:-) ) má o toto plemeno záujem i veľa nepoľovníkov. Keď sa psíkovi dostatočne venujú a zamestnávajú ho, nevidím v tom žiadny problém. No ja v tomto smere nemám veľmi dobré skúsenosti a snažím sa ľuďom vysvetliť, že to nie je psík vhodný len na okrasu na dvor. Welšík je veľmi inteligentný a učenlivý, takže keď sa mu nebudete venovať, on si nájde zábavku sám.
Odporučila by si ho začínajúcim chovateľom?
Welšíka odporúčam aj pre začiatočníkov. Treba sa mu venovať ako každému inému psovi. Každý chovateľ, od ktorého si šteniatko zaobstaráte určite rád poradí a pomôže pri výcviku aj pri úprave srsti.
Nemecký poľovný teriér (Jagdteriér)
Nemecký poľovný teriér, známy skôr pod pôvodným nemeckým menom „jagdterier“, je jeden z mála teriérov, ktorých využitie a chov ostal výhradne v rukách poľovníkov. Jagdteriér je mimoriadne aktívny, temperamentný a húževnatý pes. Svojou pracovitosťou a zanietenosťou pre lov, vysoko prevýši mnohé plemená teriérov a brlohárov. Neúnavne dokáže sledovať stopu, nezastaví ho ani nepriaznivý terén, či voda. Je veľmi ostrý, až bojovný. Hodí sa preto najmä na lov škodnej a čiernej zveri. Pri sliedení sa hlasno ozýva a ochotne aportuje postrelenú zver. Doma je nenáročný, veselý a milý spoločník, uspokojí sa s minimom miesta a je preto vhodný i pre mestských poľovníkov. Aktívne zamestnanie a pravidelný pobyt v prírodu sú však preňho nutnosťou. Nakoľko prekypuje energiou, nehodí sa iba do domáceho prostredia s občasnými prechádzkami. Jeho temperament potrebuje aktívne využitie. Pri práci býva neúnavný, odoláva prípadným zraneniam a má pevné zdravie.
Nemecký poľovný teriér je jedno z najmladších plemien teriérov, ktoré vzniklo zámerným krížením na území Nemecka. Nejde teda o pôvodne chovaného teriéra. Na jeho vzniku sa podieľali foxteriér, lakeland teriér a ďalšie psy, predovšetkým krížence čierno hnedých teriérov. Zámerom bolo vytvoriť predovšetkým poľovne upotrebiteľné plemeno pracovného teriéra, bez vyšších nárokov na exteriér, predovšetkým praktického, výkonného a tmavo sfarbeného. Zámer, sa zdá, podľa všetkého podaril, ba i predstihol očakávania. Poľovné vlastnosti jagdteréra sú skutočne pozoruhodné.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Charakteristika Jagdteriéra
Teriér menšieho až stredného vzrastu, svalnatý, kompaktný, obdĺžnikového tvaru tela. Uši v tvare „V“ vysoko nasadené. Oči tmavohnedé, energické a bystré. Pes pôsobí stále napätou pozornosťou. Chvost je pre poľovné účely skracovaný. Existujú dve varianty srsti: krátka a hrubá. V obidvoch prípadoch je srsť rovná, hustá, tvrdá. Farba je najčastejšie čierna s hnedočervenožltými znakmi na nohách, papuli, nad očami a hrudi. Miesto čiernej môže byť i čiernosivá, alebo čokoládová.
Predovšetkým vynikajúci poľovný pes so skvelými vlastnosťami brlohára, sliediča i farbiara. Potrebuje dôslednú výchovu, ktorou je nutné správne usmerňovať jeho poľovnú vášeň. Nakoľko má veľmi živý temperament, neodporúča sa do mestského prostredia, no pri pravidelných aktívnych prechádzkach a zamestnaní, je ho možné chovať i v byte.
História plemena
Nemeckého poľovného teriéra vytvorili na základe foxteriéra 4 nemeckí poľovníci. Chceli získať psa s vlastnosťami potrebnými pre poľovného psa, t. j. Krv nemeckého teriéra preto obsahovala aj prímesi z genetického fondu waleského teriéra a drôtosrstého foxteriéra.
Po vojne sa niektorí aktívni poľovníci rozhodli oddeliť od početne najsilnejšieho foxteriér-klubu, aby vyšľachtili plemeno, ktoré by bolo orientované iba na lov. V roku 1923 začal Walter Zangenberg spolu s kolegami pre snapsack získavať čiernych neštandardne sfarbených foxteriér šteniat a dovezené kábel z Anglicka. Po dobu 10 rokov sa im podarilo získať dvesto rovnakého typu čiernych a unavených psov, ktoré nazvali nemecký JagdTerère.
Jagdteriér bol prvýkrát predvedený na výstave psov v roku 1927 v Giessene, a pretože to bolo v čase, keď ešte nebol uznaným plemenom, stalo sa tak mimo priestory výstaviska. Ako plemeno bol jagdteriér uznaný v roku 1933. Avšak, Medzinárodná kynologická federácia plemeno prijala až v roku 1954. V roku 1968 bol založený klub nemeckých loveckých teriérov, ktorý mal za úlohu zabezpečiť chov a ochranu plemena. Dr. Herbert Lackner bol prvým predsedom klubu a pod jeho vedením sa podarilo získať uznávanie od Fédération Cynologique Internationale (FCI).
Jagdteriéry sa objavili na Slovensku v 50. rokoch minulého storočia a dodnes sa používajú ako poľovnícke psy. Zápis prvého chovného jedinca spolu so zápisom šteniat bol na plemennej knihe zaznamenaný v roku 1955. V USA vznikol klub chovateľov v roku 1956.
Vzhľad a telesné proporcie
Nemecký poľovný pes je malý, obratný pes s kompaktnou a proporcionálnou stavbou tela. Je silný a má výrazné osvalenie a jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 9 a 10 kg u samcov a 7,5 - 8,5 kg u samíc. Jagdteriér má klinovitú hlavu, výrazne definovanú bradu a jasne viditeľné lícne kosti. Oči sú hlboko posadené, oválne, malé a tmavé. Nos čierny alebo hnedý. Uši sú v tvare písmena V a sú vysoko nasadené - napoly zlomené a padajúce dopredu. Silný krk prechádza do rovného chrbta s jasne definovaným kohútikom. Nohy dlhé, rovné a paralelné. Srsť je rovná, hustá a hrubá alebo hladká.
- Kohútiková výška psov aj súk sa pohybuje v rozmedzí 33 - 40 cm.
- Obvod hrudníka je o 10-12 cm väčší ako výška v kohútiku, avšak hĺbka hrudníka je cca 50-60% kohútikovej výšky.
- Telo je o niečo málo dlhšia ako výška v kohútiku.
Srsť je hustá a rovná, hladká alebo hrubá. Nikdy by nemala byť jemná a krátka. Farba je čierna, tmavohnedá alebo čiernosivo melírovaná s červenožltými a ostro ohraničenými, čistými odznakmi na obočí, papuli a hrudi, na končatinách a okolo ritného otvoru. Mozgovňa je plochá a medzi ušami širšia než u foxteriéra. Smerom k očiam se zužuje a bez výrazného stopu prechádza v ňucháčovú partii. Čeľuste silné, výrazná lícna svalovina, dolná čeľusť má výraznu bradu, chrup je silný, skus tesný nožnicovitý. Silný, nie príliš dlhý, trošku vyššie nasadený do pliec. Chrbát je silný, rovný, nie príliš krátky. Bedra a chrbát sú silno osvalené. Stehna dlhé, končatiny dobre zaúhlené a správne osvalené. Dobre nasadený na dlhšom chrbte, krátený býva asi o tretinu. Môže byť nesený radšej vodorovne, ako vyslovene priamo hore.
Tabuľka Rozmerov a Hmotnosti
| Parameter | Pes | Suka |
|---|---|---|
| Kohútiková výška | 33 - 40 cm | 33 - 40 cm |
| Hmotnosť | 9 - 10 kg | 7.5 - 8.5 kg |
Temperament a povaha
Nemecký poľovný teriér má typický teriérsky temperament. Sú to psy s veľmi veselým, ale ťažkým charakterom. Ako sa na poľovné psy patrí, sú energickí, veľmi sebavedomí, niekedy konfliktní a potrebujú silného, rozhodného strážcu. Je ľahké podľahnúť ich šarmu, no rozhodne nie sú psom pre každého.
Jagdteriér je pes jedného pána. Bude ochotný rešpektovať v určitej miere ostatných členov rodiny, ale nikdy k nim nebude mať taký vzťah, ako k svojmu vyvolenému pánovi. Jagdteriér je „pán pes“ a od ostatných psov si nielenže nenechá nič páčiť, ale naopak ešte sám rád bitku vyvolá. Preto nie je práve vhodný na držanie vo svorke alebo k iným psom všeobecne.
S deťmi veľmi trpezlivosť nemá. Aj keď je to tvrďas a nejaké to uhryznutie od líšky berie s pokojom, k malým deťom práve zhovievavý nie je. K tým starším, ak sú dostatočne poučené ako sa k nemu správať, je vhodnejší.
Je veľmi dôležitá spoločnosť jeho pána. Ten mu musí venovať dostatok času, pevnú ruku a dôslednosť. Nemecký poľovnícky teriér je skvelý ako strážca - je veľmi hlučný a nebojácny. Je veľmi energický a potrebuje veľa pohybu. Vyžaduje mnoho záťaže a má takmer nevyčerpateľnú zásobu energie. Pokiaľ nemá dostatok pohybu, ventiluje si svoju energiu tým, že hrabe a zahrabáva veci.
Výcvik a výchova
Jagdteriér je dosť náročný pes na výcvik. Na jednej strane je veľmi bystrý a chápavý, no na strane druhej jeho vrodená samostatnosť a tvrdohlavosť spôsobujú, že sa väčšinou naučí len to, čo uzná za vhodné.
Vyžaduje naozaj skúseného vodcu a nároky na výchovu a výcvik sú časovo aj skúsenosťami veľmi vysoké. Jagdteriér vyžaduje veľmi dôslednú výchovu a pevné nervy. Aj drobnú chybu alebo nedôslednosť vám tento psík neodpustí.
Neodporúča sa púšťať nemeckého loveckého teriéra z vodítka v priestore, kde nemáme istotu, či sa tam neobjaví ďalšie zviera. Nemecký teriér má silný lovecký inštinkt, takže existuje veľké riziko, že bude prenasledovať divú zver. Ak svojho jagdteriéra nebudete poľovne viesť a zaobstaráte si ho iba ako miláčika, s vysokou pravdepodobnosťou bude nemysliteľné pustiť ho v prírode z vôdzky. Má naozaj silne vyvinutý lovecký pud.
Zdravie a starostlivosť
Strihanie jagdteriéra je nenáročné - stačí pravidelné kefovanie srsti a kontrola čistoty uší a dĺžky pazúrikov. Psy tohto plemena sa tešia dobrému zdraviu a dožívajú sa v priemere 14 rokov. Genetická predispozícia je v podstate obmedzená na jedno ochorenie, ktorým je dislokácia šošovky. Jagdteriéry pomerne často zápasia s rôznymi alergiami - preto sa oplatí vyberať krmivo s rozvahou.
Toto temperamentné plemeno je, čo sa týka zaťaženia vrodenými ochoreniami, doslova pretkané zdravím. Jagdteriér si, snáď okrem úrazov spôsobených pri práci, v podstate celý život vystačí len s preventívnymi prehliadkami a očkovaním.
Jediné ochorenie, na ktoré sa chov testuje, je PLL (primárna luxácia šošovky). Jedná sa o očnú vadu vedúcu až k oslepnutiu. Genetické laboratóriá ponúkajú aj testovanie na EIMM (záťažou indukovaná metabolická myopatia), ktorá zapríčiňuje slabosť všetkých končatín a ťažké bolesti svalov v dôsledku fyzického cvičenia - napríklad lovu.
Rovnako ako u ostatných psov je potrebné dbať na pravidelnú starostlivosť o srsť a kefovanie. Ďalej je potrebné pravidelne zastrihávať pazúriky a starať o zuby. Na všetky procedúry by sa mali psíkovia navykať od útleho veku, aby s nimi v dospelosti v tejto súvislosti neboli žiadne problémy.
Využitie
Nemecký lovecký teriér je vyšľachtený ako lovecký pes, a preto má výborné lovecké vlastnosti. Tento pes má vynikajúci čuch a je schopný pracovať v rôznych terénoch a počasie.
- Pri norovaní sa nemecký lovecký teriér využíva na lov zvierat, ktoré sa ukrývajú v nory. Tento pes má vynikajúci zmysel pre orientáciu a dokáže sa pohybovať aj v úzkych priestoroch.
- Pri sliedení a stopovaní sa nemecký lovecký teriér využíva na hľadanie stôp zvierat. Tento pes má vynikajúci čuch a dokáže rozoznať rôzne vône.
- Pri barvení sa nemecký lovecký teriér využíva na vyhľadávanie a sledovanie zvieraťa, ktoré už bolo zranené.
- Pri love líšok sa nemecký lovecký teriér využíva na lov líšok. Tento pes má vynikajúci čuch a dokáže rozpoznať vôňu líšky.
Je schopný hlasného snorenia na povrchu, zvláda vodné práce, aportovanie, vie vypracovať podfarbenú stopu.