Sýrsky režim poskytol Rusku nové materiály, ktoré majú dokazovať, že chemický útok na okraji Damasku z 21. augusta bol dielom povstaleckých skupín. V stredu to po rokovaniach priamo v Sýrii potvrdil zástupca ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. Rusko v stredu zároveň obvinilo zbrojných inšpektorov OSN, ktorí v auguste preverovali použitie chemických zbraní v Sýrii, z ignorovania dôležitých dôkazov poskytnutých režimom tamojšieho prezidenta Baššára al-Asada.
Rjabkov pre ruskú verejnoprávnu televíziu povedal, že dôkazy dali lídrovi tímu OSN Aakemu Sellströmovi, ten ich však nezahrnul do konečnej správy. USA sa spoločne s Francúzskom a Veľkou Britániu snažia presvedčiť Rusko, aby zahlasovalo za rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN obsahujúcej vojenskú hrozbu, ak sýrsky prezident Baššár al-Asad nesplní podmienku zbavenia sa chemických zbraní. Rusko však podľa Sergeja Lavrova nepodporí text obsahujúci klauzulu o útoku na Sýriu. Spojené štáty obviňujú z útoku, pri ktorom údajne zahynulo viac ako 1400 ľudí vrátane niekoľkých stoviek detí, režim sýrskeho prezidenta.
Sýrska vláda splní svoj záväzok a odovzdá chemické zbrane pod medzinárodný dohľad. V rozhovore pre venezuelskú televíznu stanicu Telesur to povedal sýrsky prezident Baššár al-Asad, ktorý nevidí žiadne prekážky na splnenie tejto dohody. Sýrska vláda už podľa neho podpísala Konvenciu o chemických zbraniach ako súčasť rusko-americkej dohody o likvidácii sýrskeho chemického arzenálu.
„Sýria vo všeobecnosti plní všetky dohody, ktoré podpíše,“ vyhlásil al-Asad v rozhovore, ktorého prepis vo štvrtok priniesla sýrska agentúra SANA. Dodal, že vláda už zaslala požadované informácie Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPWC), ktorej experti majú navštíviť Sýriu. Al-Asad síce vylúčil problémy zo strany sýrskej vlády, no varoval, že „teroristi sa môžu pokúsiť hatiť prácu expertov a zabrániť im v prístupe na niektoré miesta“.
Dohoda o likvidácii chemických zbraní odvrátila americký vojenský zásah proti režimu za použitie chemických zbraní proti civilistom. „Možnosť agresie tu však naďalej ostáva, len bude z iného dôvodu,“ tvrdí al-Asad. Rusko je pripravené vyslať do Sýrie pozorovateľov, ktorí by mohli počas ničenia chemických zbraní tamojšieho režimu prevziať kontrolnú funkciu. Vo štvrtok o tom informovali ruské tlačové agentúry, ktoré citovali námestníka ministra zahraničia Sergeja Rjabkova. „Budeme pripravení strážiť zariadenia, kde budú prebiehať práce,“ uviedol Rjabkov podľa agentúry Interfax.
Prečítajte si tiež: Používanie airsoft zbraní v chlade
Americký minister zahraničia John Kerry a jeho ruský kolega Sergej Lavrov nedávno súhlasili s dohodou, na základe ktorej sýrsky režim odovzdá svoj chemický arzenál pod medzinárodnú kontrolu a do polovice roka 2014 ho nechá zničiť.
Vyšetrovanie a dôkazy o vojnových zločinoch
OSN zbiera dôkazy o vojnových zločinoch všetkých zúčastnených v Sýrii a má ich obrovské množstvo. Uvádzajú to predstavitelia celosvetovej organizácie vo svojej marcovej správe. Vyšetrovatelia Organizácie Spojených národov podľa agentúry Reuters uviedli, že Rusko aj koalícia na boj proti teroristom z Islamského štátu vedená USA majú na svedomí množstvo civilných obetí, ktoré zahynuli pri bombardovaní krajiny.
"Vládne jednotky a k nim pridružené sily svojvoľne a nezákonne pozatýkali desaťtisíce ľudí, ktorí skončili v oficiálnych či provizórnych väzobných centrách. Títo ľudia prešli rôznymi formami brutálneho mučenia a hroznými nehumánnymi podmienkami. Mnohí vo väzení zomreli alebo ich bez procesu popravili. Ako narastal počet zadržaných, tak sa množili aj neoficiálne miesta, kde skončili. Výsledok je, že nevieme nič o osude desaťtisícov ľudí.
Vyšetrovatelia tiež spolupracujú s Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá momentálne skúma možný chemický útok v sýrskej Dúme. Aj podľa šéfa katedry medzinárodného práva na Ženevskej univerzite Marca Sassòliho je dôležité, že Valné zhromaždenie OSN vytvorilo mechanizmus, ktorý umožňuje zbieranie dôkazov o zločinoch spáchaných v Sýrii a identifikuje ich páchateľov. Dôkazy budú k dispozícii krajinám, ktoré by ich mohli využiť, ak by páchatelia zavítali na ich územie. Alebo sa použijú, keby bol vytvorený medzinárodný tribunál. Tento postup môže odrádzať tých páchateľov, ktorí by jedného dňa chceli opäť cestovať.
Komisia OSN chce, aby sa stíhanie spravodlivo prerozdelilo na všetky zúčastnené strany. Prioritou majú by zločiny proti deťom a sexuálnej povahy. Komisia sa sťažuje, že má obmedzený prístup k vládnym predstaviteľom, príslušníkom ozbrojených síl a k bežným Sýrčanom, ktorí by mohli vystupovať ako svedkovia.
Prečítajte si tiež: Ako správne namontovať puškohľad Hawke
Momentálne však nie je pravdepodobné, že Medzinárodný trestný súd bude vyšetrovať Sýriu. Je takmer nemožné prinútiť Asada, príslušníkov režimu, extrémistov alebo zahraničné sily, ktoré bombardujú krajinu, aby sa zodpovedali za svoje činy.
Použitie yperitu Islamským štátom
Medzinárodný vyšetrovací tím uviedol, že jeho vyšetrovanie útoku v Sýrii z roku 2015 našlo „rozumné dôvody domnievať sa“, že Islamský štát použil yperit, nazývaný tiež horčičný plyn. Správa vyšetrovacieho a identifikačného tímu Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) zistila, že yperit použili pri útokoch 1. septembra 2015, keď Islamský štát zaútočil na mesto Marea.
„Toto je pre medzinárodné spoločenstvo jasná pripomienka, že neštátni aktéri ako Islamský štát vyvinuli kapacitu a vôľu použiť chemické zbrane,“ povedal generálny riaditeľ OPCW Fernando Arias. „To zdôrazňuje kľúčovú úlohu a odbornosť OPCW pri riešení takýchto hrozieb.
Západné hodnotenie sýrskej krízy a informačná vojna
Limity západného hodnotenia sýrskej krízy boli od počiatku „jasnými a jednoznačnými“ a takými zostali dodnes. Príliš nápadne sa podobali hodnoteniu Líbye a následnému scenáru na jej „demokratizáciu“. Pohľad USA a ich spojencov na Blízky východ (najmä Veľkej Británie a Izraela, v prípade Líbye a Sýrie aj Francúzska) sa vyznačuje dvomi základnými črtami. Prvým sú rezídua nadutého koloniálneho resp. neokoloniálneho postoja, ktoré predpokladajú, že Arabi, popr. moslimovia sa majú správať podľa priania Washingtonu, Londýna či Paríža (možno aj Tel Avivu) a ak nie, tak majú právo ich k tomu donútiť. Druhým je zištné presadzovanie vlastných ekonomických záujmov, pri ktorom sa bežne používajú prvky násilia od podvratných akcií tajných služieb až po vojny.
Veľkou témou informačnej vojny bolo žonglovanie v otázke použitia chemických zbraní. Vládne vojská boli vzbúrencami viackrát obvinené z uskutočnenia tohto kroku, čo západné médiá radi šírili, ale nikdy sa to nedalo dokázať. A ten dramatický zvrat nastal 21. augusta. keď sa v západných médiách zjavila správa o chemickom útoku v okrajových oblastiach a okolí Damasku.
Prečítajte si tiež: Jatočné Náboje: Použitie a Právo
Uponáhľaná, nervózna až hysterická reakcia Washingtonu so snahou využiť údajné použitie chemických zbraní v Sýrii súvisí aj s tým, že konečne potrebuje dosiahnuť nejaký úspech na Blízkom východe. Ani jeden krok, ktorý USA uskutočnili v regióne v posledných rokoch - vlastne od útoku vlády G. Busha mladšieho na Irak v roku 2003 nepriniesol výsledok a ani im nepridal na prestíži nielen v ňom, ale ani na svete.
Situácia okolo údajného chemického útoku sýrskych vládnych vojsk sa takmer denne stáva dramatickejšou. Nový zlom nastal 30. augusta, keď minister zahraničných vecí USA vystúpil s vyhlásením o Sýrii a bola zverejnená aj tlačová správa Bieleho domu o vládnom hodnotení použitia chemických zbraní sýrskou vládou. Do sveta sa dostali materiály, ktoré obsahujú silné slová a tvrdé hodnotenia, ale neobsahujú žiadne konkrétne poznatky a dôkazy. Materiály majú propagandistický až demagogický charakter, ktorý sa formou podobá časom studenej vojny.
Okrem toho je obsah a dikcia dokumentov prejavom pohŕdania činnosti inšpektorov OSN, ktorí nasadzovali svoje zdravie a možno aj životy pri náročnej a zložitej práci v miestach, kde došlo k použitiu chemických zbraní. Inšpektori predbežne uviedli, že sa to skutočne stalo, ale nie je jasné, kto tak učinil. Snahu zaútočiť čo najskôr v záujme toho, aby sa vraj sýrskej vláde a vojsku zabránilo v ďalšom používaní týchto zbraní a nedala možnosť zahladiť stopy, možno v tomto prípade interpretovať aj celkom naopak. Ide o zahladenie stôp toho, že útok uskutočnili vzbúrenci. Tobôž potom, keď sa objavila správa, že inšpektori OSN počítajú s tým, že by sa na inkriminované miesta zhruba o tri týždne vrátili.
Predvojnovú horúčku Priateľov Sýrie neočakávane schladilo rozhodnutie poslancov dolnej snemovne britského parlamentu, ktorí 29. augusta odmietli podporiť zapojenie Veľkej Británie do časovo obmedzenej vojenskej intervencie v Sýrii. Podobný názor má aj ďalšia západná krajina zo skupiny - Nemecko, keď jeho minister zahraničia Guido Westerwelle 30. augusta vylúčil účasť na vojenskej akcii proti Sýrii. Neochvejnými v útoku zatiaľ zostali z významných hráčov len Francúzsko, Turecko a Izrael.
O to ostrejšie zaznel hlas Moskvy, ktorá hodnotenia a argumenty USA považuje za povrchné a nepresvedčivé a vyzýva ich, aby sa útoku na Sýriu zdržali.
Útok v Dúme v roku 2018
Haag 27. januára (TASR) - Existujú rozumné dôvody domnievať sa, že dve bomby obsahujúce chlór zhodilo v roku 2018 na sýrske mesto Dúmá letectvo sýrskej armády. Vyplýva to z vyšetrovacej správy Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPWC), ktorú zverejnili v piatok. "Použitie chemických zbraní v Dúme a kdekoľvek inde je neprijateľné a porušuje medzinárodné právo," uviedol generálny riaditeľ OPCW Fernando Arias. Vyšetrovací tím zostavili členské štáty OPWC v roku 2018 s cieľom identifikovať páchateľov chemických útokov v Sýrii.
Napriek výsledkom vyšetrovania je však ťažké postaviť Sýriu pred spravodlivosť, píše AP. Civilná vojna vypukla v Sýrii už pred vyše desiatimi rokmi.
tags: #pouzitie #chemickych #zbrani #v #syrii