V oblasti lesného hospodárstva a poľovníctva na Slovensku zohrávajú významnú úlohu pozemkové spoločenstvá a poľovnícke združenia. Tieto subjekty majú svoje špecifické práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy.
Pozemkové spoločenstvá
Po dlhých rokoch čakania sa vlastníci lesov dočkali zákona o pozemkových spoločenstvách. Návrh zákona o pozemkových spoločenstvách vypracovalo ministerstvo na základe vlastných skúseností pri aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v praxi. Vychádzali sme pritom z doterajších praktických skúseností z riešenia problémov pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z.
V porovnaní so zákonom č. 181/1995 Z. z., sa v novom zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014, zavádzajú viaceré zmeny. Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní väčší počet spoluvlastníkov, sa podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine.
Osobitne je v novom zákone upravené postavenie Slovenského pozemkového fondu. Fond vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve tzv. neznámych vlastníkov.
V zákone je zakotvený štátny dozor nad spoločenstvami, ktorý budú vykonávať obvodné lesné úrady a upravené je i ukladanie sankcií za porušovanie povinností uložených týmto zákonom, čo má zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto zákona a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikali za účinnosti zákona č. 181/1995 Z.
Prečítajte si tiež: Spoločenstvo lykožrúta: Komplexný pohľad
Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou budú povinné do 28. februára 2014 prispôsobiť právne pomery v spoločenstvách novému zákonu, inak ich čaká likvidácia. Tiež pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity budú mať povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou rovnako do 28.
Mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity pritom paradoxne vystupovali a konali ako spoločenstvá s právnou subjektivitou, na čo nemali oprávnenie, pretože pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemalo práva ani povinnosti a za takéto spoločenstvo mohol vystupovať len splnomocnený zástupca, písomne splnomocnený všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, a to len na úkony na ktoré bol, splnomocnený.
Nový zákon o pozemkových spoločenstvách uvádza okrem spoločnej nehnuteľnosti aj nový typ pozemkových spoločenstiev, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania. Ide o vytvorenie tzv. spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, a teda nie spoločnej nehnuteľnosti.
Zatiaľ čo spoločná nehnuteľnosť je v zásade nedeliteľná a nemožno podielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti zrušiť a vyporiadať podľa § 141 a 142 Občianskeho zákonníka, pri spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti spoluvlastníctvo a ani spoločná nehnuteľnosť, na ktorú by sa vzťahoval režim nedeliteľnosti, nevzniká.
To znamená, že medzi členmi tohto typu spoločenstva nevznikajú ideálne podiely k pozemkom; každý z členov má i naďalej zachované výlučné vlastníctvo ku konkrétnemu pozemku (vie teda, ktorá reálna časť zo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti je jeho), pričom tento prenecháva do správy spoločenstva. Nový zákon však výslovne neustanovuje, či člen tohto typu pozemkového spoločenstva môže so svojím pozemkom z tohto spoločenstva kedykoľvek vystúpiť.
Prečítajte si tiež: Viac o lúčnych spoločenstvách
Spoločná nehnuteľnosť alebo spoločná obhospodarovaná nehnuteľnosť má však význam z hľadiska zákona 97/2013 (výpočet výšky podielov/hlasov, majetkové vysporiadanie atď.), ale vo vzťahu k zákonu o poľovníctve to vplyv nemá.
Samotný zákon 97/2013 presne stanovuje právomoci zhromaždenia, výboru aj dozornej rady v zmysle pozemkového spoločenstva, pokiaľ štatutár spoločenstva, čiže výbor nemá splnomocenie od jednotlivých vlastníkov zastupovať ich pri uzatváraní zmluvy o poľovnom revíri, tak nemôže mať bez splnomocnenia aj práva vlastníka, čo sa vyplácania peňazí týka.
Poľovnícke združenia
Poľovnícke združenie má svoje orgány - členská schôdza, výbor poľovníckeho združenia a dozorná rada (kontrolór) poľovníckeho združenia (§ 7 Stanov). Podrobne je upravené disciplinárne (kárne) konanie a uloženie disciplinárneho (kárneho) opatrenia (§ 13 Stanov). Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z.z. od 1. septembra 2009.
Z ustanovení zákona č. 247/2009 Z.z. vyplýva, že poľovnícke združenie je poľovníckou organizáciou založenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi ...
Pred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. bolo poľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. bola stanovená možnosť súdnej ochrany člena združenia tým spôsobom, že člen združenia je oprávnený požiadať okresný súd v určenej lehote o preskúmanie nezákonného alebo stanovám odporujúceho rozhodnutia orgánu združenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Práva a povinnosti v kontexte zákona o poľovníctve
Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva.
Uznanie poľovného revíru
Na zhromaždení o užívaní (teda aj prenájme) sa rozhoduje nie podľa § 5 (teda celého, lebo to by tam vlastníci vôbec nemohli byť prítomní) ale len "postupom" podľa § 5.
Zmluva vlastníkov o využití PR okrem iného musí obsahovať aj notársku zápisnicu podľa § 5 ods. 5. a ten znie : (5)"Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou7), ktorej prílohou je listina prítomných."
§15 ods. 1 totiž znie „Dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.“
Povinnosti užívateľa poľovného revíru
- spolupracovať s vlastníkmi poľovných pozemkov, ktorých pozemky sú začlenené do poľovného revíru,
- zabezpečiť trvalé udržanie priaznivého stavu biotopov zveri,
- zabezpečiť ochranu poľovných pozemkov a zariadení pred škodami spôsobenými zverou,
- dodržiavať zásady poľovníckeho hospodárenia a chovu zveri.
Príklad činnosti poľovníckeho združenia
Poľovnícke združenie Novoť je aktívne v rôznych oblastiach, od organizovania náboženských obradov až po účasť na obecných oslavách a hospodárenie v lesoch.
Svätohubertovská omša: Poľovnícke združenie Novoť v spolupráci s duchovným otcom a dekanom zorganizovalo dňa 11. novembra 2012 v rímskokatolíckom kostole Novoť svätohubertovskú omšu na oslavu sv. Huberta, patróna poľovníkov. Svätú omšu celebroval vdp. dekan Blažej Dibdiak.
Posvätenie poľovníckej štandardy: Dňa 18. augusta na Oravskom hrade v kaplnke sv. Michala posvätil vdp. dekan Blažej Dibdiak poľovnícku štandartu, resp. zástavu poľovníckemu združeniu Novoť. Slávnostnú svätú omšu, ktorá bola o 12:00 celebroval vdp. dekan Blažej Dibdiak s vdp. Richardom Ondášom a vdp. Vladimírom Kleinom, našim bývalým duchovným otcom.
Posvätenie kaplnky sv. Huberta: Dňa 26. augusta 2012 nám kaplnku aj sochu sv. Huberta posvätil vdp. dekan Blažej Dibdiak, rodák z Novoti, toho času dekan Námestova. S ním slúžili sv. omšu naši duchovní otcovia vdp. Richard Ondáš, kaplán Majerčák Dušan a bývalí vdp. Kaplnku nám vyprojektoval Inf. architekt Jozef Šimjak. Kaplnku zo skál nám vymurovali Žitniakovci z Or. Polhory, drevenu väzbu nám zhotovil Dušan prokop z Novoti, pokrytie alpským šindlom nám previedla firma Novšindeľ Štefan Bulák z Novoti.
Účasť na obecných oslavách: 19. júla 2015 sme sa zúčastnili na výročí 400.rokov od založenia obce Zákamenné. Pri tejto príležitosti bola posvätená poľovnícka štandarta Poľovníckemu združeniu Zákamenné. Kolegovia pp. Kuchtiak Jozef, Godiš Anton, Buľvas Milan a Bolek Buhuš uvarili dobrý poľovnícky guláš. Na oslavách sv.Huberta v Námestove dňa 7.augusta 2016 nám boli udelené diplomy.
Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť
Zmluvou o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 24.03.2023 bolo založené Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť. Urbárske pozemkové spoločenstvo plní všetky povinnosti vlastníkov lesných pozemkov podľa zákona č. 326/2005 Z.z.
Na ustanovujúcom valnom zhromaždení boli zvolení členovia výboru a dozornej rady:
- Výbor:
- Stanislav Mikolajčík - predseda
- Ing. Jozef Kondela
- Ján Bernaťák
- Jozef Kuchťák
- Obec Novoť
- Dozorná rada:
- Ing. Jozef Jakubjak - predseda
- Štefan Kuchťák
- Zuzana Šusteková
Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť je od 9.6.2023 zapísané na OU Námestovo, pozemkový a lesný odbor, Vložka číslo: R-2029/507. IČO:55534716 , DIČO: 2122041174, IČ DPH: SK2122041174 Prima banka Slovenko, č.ú.: SK04 5600 0000 0011 7442 8001
Urbárske pozemkové spoločenstvo v súčasnosti obhospodaruje plochu 175,8 ha, z toho lesy 91,4 ha a TTP 84,2 ha. V súčasnosti máme 1126 členov.
Odborné hospodárenie na našich lesných pozemkoch vykonávame prostredníctvom odborného lesného hospodára p. Jozefa Kuchťáka a týmto je zaistené, že reálna kontrola nad našimi lesmi prešla späť do rúk vlastníkov.
Poľovnícky poriadok: Etický kódex poľovníka
Na výkon práva poľovníctva sa poľovník oblieka slušne a účelne. Za poľovnícku farbu sa považuje farba zelená a hnedá. Poľovník preukazuje zveri úctu, stará sa o ňu, chráni ju a cíti zodpovednosť za starostlivosť o ňu. S ulovenou zverou zachádza poľovník šetrne a s úctou, aby nedošlo ku škodám na zverine.
Zver zbytočne neťahá po zemi a nedovolí psom, aby ulovenú zver napádali. Vývrh vykoná tak, aby nepoškodil tráviace orgány a neznečistil ich obsahom vnútorné dutiny.
Povinnosťou poľovníka i technického personálu je zúčastniť sa na začatí poľovačky, na výrade aj ukončení poľovačky. Pri slávnostných fanfárach pri začatí poľovačky, výrade a ukončení poľovačky stoja účastníci poľovačky s obnaženou hlavou.
Zdravotne nezávadný vývrh z ulovenej zveri môžeme použiť ako návnadu na vnadisku. Poľovník nezanecháva po sebe v revíri žiadny odpad, všetko čo so sebou do revíru prinesie, pri odchode z revíru aj odnesie.
Vývoj poľovníctva
Poľovníctvo je fenomén pretrvávajúci tisícročia. Prešlo dlhým a zložitým vývojom. Poľovníctvo, tak ako aj všetko ostatné, sa neustále mení. Dôvodom sú nielen stále sa meniace poznatky výskumu a praxe, ale i neustále sa meniace prostredie, v ktorom zver žije.
Bežný človek čoraz viac, občas i devastačne, zasahuje do prírody a jej ekosystémov, preto je nutné v poľovníctve svoju pozornosť obrátiť predovšetkým na ochranu a chov voľne žijúcej zveri spolu s ochranou prírody a životného prostredia.
tags: #pozemkove #spolocenstvo #a #polovnicke #zdruzenia