Vzťah lykožrút - smrek - a človek je pomerne komplikovaná a verejne prepieraná téma. Kalamita, ktorá sa začala v roku 2015, pokračuje.
Populačná dynamika lykožrúta smrekového
Populačná dynamika znamená, že veľkosť populácie, alebo koľko lykožrútov vlastne máme, sa líši v priebehu rokov. Čím menej lykožrútov, tým menej napadnutých stromov, a naopak.
Lykožrút dlhé roky prežíva v malých populáciách na jednotlivých oslabených stromov, ktoré odumierajú kvôli veku, poškodeniu mrazom, snehom, alebo vetrom. Spúšťač „lykožrútovej kalamity“ je sucho, alebo ako napríklad v Tatrách, vetrová kalamita.
V každom prípade je to veľkoplošné poškodenie lesa, ktoré lykožrútovi dodá dostatok oslabených smrekov, ktoré sa mu nemajú ako brániť. Vývoj veľkosti populácie lykožrúta v čase. V tom čase sú už vyvrátené stromy buď lykožrútom obsadené, alebo suché, a lykožrút začína napádať zdravé stromy, poväčšinou tie, čo stoja najbližšie.
Ako vyzerá strom napadnutý lykožrútom?
Pri vyvrátených stromoch je jasné, že lykožrút napadne tie vyvrátené = oslabené stromy. Ako však vieme, ktorý zo stojacich stromov je napadnutý lykožrútom? Pozrite sa napríklad na tieto stromy: ktorý z nich má pod kôrou lykožrútov? A keď vyzerajú takto? A ktorý vyzerá "zdravšie" z týchto dvoch?
Hovorí sa, že zelený strom sa rovná zdravý strom, a keď je bez ihličia, začína „sivieť“, či mu opadávať kôra, vtedy je to strom chorľavý, a "napadnutý“. No počkať, ale napadnutý strom lykožrútom má stále zdravo vyzerajúce, zelené ihličie, a to niekedy aj rok po napadnutí!
Od zavŕtania sa lykožrúta do kôry a nakladenia vajíčok trvá celý vývoj potomstva pod kôrou približne 7 až 10 týždňov. Až potom sú nové jedince schopné vyrojiť sa a hľadať nový strom.
Pre zodpovedného lesného hospodára to znamená, že iba v tomto krátkom čase - kým je potomstvo pod kôrou (7-10 týždňov) - je potrebné jednak strom v lese nájsť, a v hospodárskom lese aj vyťažiť. Strom však treba aj odniesť a odkôrniť.
Jednoduché uskladnenie napadnutého stromu na sklade dreva bez jeho odkôrnenia nemá zmysel, pretože lykožrút sa vyrojí aj zo zoťatého stromu. Keď sa stromu kôra zlúpe, spáli alebo spracuje, nedospelé potomstvo v rôznych štúdiách larvy či kukly nie je schopné prežiť, a teda skutočne umiera.
Ťažba stromu, z ktorého nové dospelé jedince už vyleteli však nemá absolútne žiadny zmysel z hľadiska ochrany lesa, na čom sa zhodnú aj ochranári, aj lesníci [1]. Zmyslom ťažby v tomto prípade je zisk aspoň nejakej ekonomickej hodnoty, nie zníženie populácie lykožrútov.
Ako nájsť napadnutý strom v poraste?
Pri napadnutí stromu lykožrútom sa partneri „snúbia“ v snúbnej komôrke (na 1 samčeka pripadajú 2-3 samičky), z ktorej potom samičky hlodajú materské chodbičky v smere hore-dolu. V týchto chodbičkách kladú vajíčka (dokonca až 60-80 na samičku), ktoré vyhryzávajú chodby v horizontálnom smere (doprava-doľava).
Materské a larválne chodby v realite pod odlúpnutou kôrou smreka: Ips typographus, požerok. V smere hore-dolu sú materské chodby, v smere doprava-doľava od materskej chodby sú chodbičky vyhryzené od lariev.
Takéto chodbičky okolo celého obvodu kmeňa jednoducho usmrtia strom. Podkôrnikoví pozorovatelia teda sledujú veľmi "jemné" ukazovatele napadnutia stromu, a jedno miesto navštívia pravdepodobne len 2x za sezónu.
Zopakujme si, že napadnutý strom má stále zelené ihličie, náletové otvory sú zo zeme neviditeľné, drvinky na kôre mohol cez noc odplaviť dážď alebo odviať vietor. Ak napriek týmto ťažkostiam podkôrnikový pozorovateľ takýto strom v teréne nájde, musí ho urýchlene označiť, a do niekoľkých týždňov dať vyťažiť a odkôrniť. Aká je reálna šanca, že napadnutý strom pozorovateľ v teréne nájde, a ešte aj včas spracuje?
Možnosti regulácie populácie lykožrúta
Snaha o reguláciu početnosti lykožrúta sa uberá viacerými smermi. Jedným z nich je vývoj biologických metód s využitím prirodzených nepriateľov lykožrúta akými sú aj mikroskopické huby parazitujúce na hmyze, tzv. entomopatogénne huby.
Pokrok vo vývoji metód produkcie entomopatogénnych húb, stabilizácie a aplikácie ich inokula, umožnil formuláciu nových „biopesticídnych“ produktov na báze entomopatogénnych húb. Rozsiahle zbery dospelých chrobákov, napadnutých entomopatogénnymi hubami, z takmer 70 lokalít Slovenska, predovšetkým v kalamitných oblastiach, umožnili izoláciu viac než 120 kmeňov húb do in vitro kultúry.
Beauveria bassiana je kozmopolitne rozšírená entomopatogénna huba, ktorá sa podieľa na prirodzenej regulácii populácií rôzneho hmyzu. Vo svete je komerčne dostupných niekoľko biopreparátov na báze tejto huby.
Vzhľadom na jej širokospektrálnu účinnosť, s čím súvisí ohrozenie necieľového hmyzu po jej aplikácii, je dôležité zabezpečiť selektivitu vhodnou formuláciou a aplikačnou technológiou. V prípade lykožrútov sa zaujímavým riešením javí kombinácia spór huby B. bassiana a feromónových lapačov.
V najjednoduchšom systéme sa spóry vo forme zmáčateľného prášku aplikujú do feromónových lapačov. Lykožrúty prilákané feromónom sa infikujú spórami huby v lapačoch a po ich úniku z priestorov lapača sa stávajú nositeľom infekcie.
Spóry na povrchu tela hmyzu vyklíčia, rastúce hýfy preniknú do tela postihnutého jedinca a v priebehu niekoľkých dní ho usmrtia. Aplikácia spór vo forme jemného prášku má však viacero nevýhod a nie je príliš vhodná ani z environmentálneho hľadiska.
Vietor postupne roznáša spóry zo zariadenia do okolitého prostredia, čo má negatívny dopad na spoločenstvo hmyzu v okolitej prírode. Pre zabezpečenie vysokej efektivity aj selektivity takejto metódy je potrebné zaistiť dostatočne dlhú životnosť spór huby a ich spoľahlivý prenos na lykožrúta.
Toto by mala zabezpečiť vhodná formulácia inokula, napríklad imobilizácia spór do polymérnej matrice. Za týmto účelom bol navrhnutý a patentovaný polymérny systém na báze nízkomolekulového polyetylénu s takými parametrami, že pri kontakte hmyzu s jeho povrchom dochádza k uchyteniu polyméru na jeho končatinách, prípadne aj ostatnom tele.
Kombinácia spór huby s polymérom zabezpečí, že takto kontaminovaný hmyzí jedinec je nielenže vystavený účinku patogénnej huby, ale zároveň môže zavliecť inokulum aj medzi iných, dovtedy ešte neinfikovaných príslušníkov svojho druhu.
Laboratórne a poľné experimenty potvrdili, že viabilita a virulencia spór huby v takto navrhnutej formulácii zostávala zachovaná. Doterajší výskum naznačuje, že polymérne adhézne systémy je možné použiť ako matricu pre spóry entomopatogénnej huby Beauveria bassiana. V súčinnosti s feromónovým lapačom sa tak získa efektívny a dostatočne selektívny prostriedok k regulácii lykožrútov.
Preventívne opatrenia a aktívny boj proti lykožrútovi
K prvoradým základným preventívnym opatreniam boja proti podkôrnemu hmyzu patrí aktívne vyhľadávanie chrobačiarov. Najdôležitejšie je vyhľadávanie a asanácia.
Les je pre nás všetkých. Hlavnou funkciou je dodávať drevnú hmotu pre priemyselné spracovanie. Má funkcie aj tzv. mimoprodukčné - kyslík, voda, rekreácia, ochladzovanie prostredia, život lesných zvierat a mnohé ďalšie.
Odstraňovanie aktívnych chrobačiarov: Majú príznaky rednutia ihličia, žltnutie ihličia, zvislé smolnaté biele kanáliky vytekajúcej živice, hnedé pilinky pri závrtoch chrobáka (drevo je ešte surové). Najväčšou chybou nedávnej minulosti bolo chrániť už napadnuté zelené stromy!
Odstraňovanie z porastov aj pasívne chrobačiare: Padnuté stromy, zlomené alebo inak poškodené jedince (hubové ochorenia, poškodené zverou).
Odstraňovanie z porastov aj suché stromy, tzv. sucháre: Zachraňujeme tým drevo, ktoré sa ešte dá spracovať a hlavne je vidno, kde sa chrobák rozmáha.
Likvidácia zelenej haluzoviny: Tá je zdrojom vývoja lykožrúta, ktorý napadá mladiny. Primitívne spaľovanie je z dôvodu vzniku požiarov nežiadúce! Ideálne je štiepkovanie s rozmetaním štiepky po ploche. Absentuje podpora štátu, vlastníci lesa si nebudú zvyšovať náklady!
Lykožrút smrekový (Ips typographus L.) - charakteristika
Lykožrút smrekový (Ips typographus L.) je jedným zo šiestich zástupcov svojho rodu vyskytujúcich sa na území Slovenska. Jeho výskyt je viazaný na drevinu smrek, ktorá predstavuje i prostredie pre jeho život a vývin.
Vo výnimočných prípadoch, hlavne pri premnožovaní a premnoženiach, obsadzuje a vyvíja sa i v iných ihličnatých drevinách, ktoré sú prítomné spolu so smrekom. Dominantného lykožrúta smrekového často spolusprevádzajú aj iné druhy lykožrútov, či lykokazov.
Lykožrút smrekový sa vyskytuje od nižších polôh pahorkatín až po horský stupeň. Lykožrút smrekový je 4 až 5,5 mm veľký, nápadne lesklý, hnedý až hnedočierny chrobák.
Najčastejšie máva dve generácie do roka. V priaznivých rokoch sa môže čiastočne alebo úplne vyvinúť i tretia generácia. V nepriaznivých rokoch a v horských chladnejších podmienkach môže mať generáciu len jednu. Jednotlivé generácie mávajú i svoje sesterské pokolenia.
Spravidla prezimujú dospelé chrobáky druhej generácie v lesnej hrabanke alebo pod kôrou stromov v mieste vývinu, prípadne pod suchou kôrou neživých stromov alebo pri báze kmeňov. Prezimovať môžu i ostatné vývojové štádia.
Aktivita lykožrúta v závislosti od teplotných pomerov a poveternostných vplyvov začína začiatkom mája, prípadne i skôr, prvým jarným hromadným rojením prezimovaných jedincov. Druhé rojenie začína a prebieha v júni a v júli až do augusta.
Oproti prvému rojeniu nemá typický jednotný a hromadný priebeh, ale prebieha skôr pozvolnejšie, nejednotne a časovo dlhodobejšie. V priaznivých rokoch môže prebehnúť i rojenie tretie.
Pred prvým jarným rojením časť prezimujúcich a ešte nedospelých jedincov vykonáva žer v podobe nepravidelných chodieb pod kôrou stromov, vývratov, kmeňov, zlomov a podobne, dospieva a až tak sa tieto jedince zúčastňujú na rojení a rozmnožovaní populácie. Tieto jedince vykonávajú žer približne dva týždne pred samotným jarným rojením.
Lykožrút smrekový, podobne ako iné druhy lykožrútov, je polygamný druh. Pri rozmnožovaní pripadá na jedného samčeka viac samičiek. Prirodzený pomer početnosti pohlaví je však rovnaký.
Pomer pohlavia v prospech samičiek sa upraví hlavne po mortalite samčekov pri budovaní snubnej komôrky v dôsledku autoimúnnych procesov napadnutej dreviny, počas ktorého časť samčekov hynie. Spravidla sú zaliate živicovými látkami a živicou.
Po vybudovaní snubnej komôrky, ktorá je v kôre a po odlúpení kôry nie je poznateľná, láka do nej samček samičky, s ktorými sa tam spári. Na jedného samčeka pripadajú dve až tri samičky. Môže ich byť i viac, prípadne len jedna a to hlavne pri premnožení a masovom obsadzovaní dreviny.
Každá samička buduje v pozdĺžnom smere s osou kmeňa zo snubnej komôrky materské chodby dlhé od 6 do 15 cm a nakladie do nich vajíčka v počte 30 až 60. Po nakladení vajíčok na konci materskej chodby väčšina samičiek vykoná ešte regeneračný žer, preletuje na inú drevinu a následne zakladá sesterské pokolenie. Regeneračný alebo zrelostný žer môže lykožrút vykonávať i mimo materského stromu.
Počet materských chodieb v požerku, ktoré vychádzajú zo snubnej komôrky, je zhodný a predstavuje počet samičiek, s ktorými sa samček v snubnej komôrke spáril. Pri sesterskom pokolení sú požerky, materské chodby, kratšie a jednoramenné.
Z materskej chodby vychádzajú larvové chodby dlhé 3 až 6 cm, ktoré sú husto vedľa seba. Sú zakončené kuklovou kolískou. Po vyliahnutí nedospelé chrobáky z kuklovej kolísky zväčša vykonávajú ešte zrelostný žer a dospievajú.
Celkovo požerok lykožrúta tvorí závrtový otvor, snubná komôrka, materská chodba a koniec materskej chodby, jamky pre vajíčko, larvové chodby, kuklová kolíska (lôžko), chodby zrelostného a regeneračného žeru, výletový otvor a vetracie otvory.
Vývoj lykožrúta smrekového od vajíčka cez štádium larvy, kukly, nedospelého chrobáka po chrobáka dospelého trvá spravidla 10 až 12 týždňov. Tento vývoj v závislosti od teplotných pomerov, poveternostných vplyvov a vplyvov okolia sa môže skrátiť alebo i predĺžiť. Dospelé chrobáky žijú približne dva až tri mesiace, pri prezimovaní viac.
Lykožrút smrekový napáda a obsadzuje predovšetkým staršie smreky, jedince fyziologicky oslabené, vývraty, zlomy, polomovú hmotu, fyzicky poškodené stromy, okrajové stromy po prísušku alebo jedince s narušenou transpiráciou a fotosyntézou v dôsledku nedostatku vlahy, stromy napadnuté hubovými a inými ochoreniami, neodkôrnené drevo a drevo po ťažbe.
Zdravé, životaschopné a odolné jedince drevín, v základnom stave populácie lykožrúta, lykožrút primárne nenapáda. Takéto jedince napáda zväčša pri stavoch premnoženia a nedostatku atraktívnejšej a vhodnejšej hmoty na rozmnožovanie. Neuprednostňuje ani staršiu hmotu, v ktorej už nastali rozkladné procesy kôry a lyka. Takúto hmotu obsadzujú iné druhy podkôrnikovitých, ktoré sú z ľudského pohľadu škodlivosti málo významné až nepodstatné.
Lykožrút smrekový nalietava a obsadzuje jedince drevín najskôr v miestach pod korunou, kde začínajú zelené konáre a vetvy a následne postupuje a osídľuje ďalšie časti stromu smerom nahor do koruny a smerom dolu k päte stromu. Je to sekundárny druh.
Značná rozmnožovacia schopnosť, dvoj až trojgeneračný vývojový cyklus za rok, vrátane jedného až niekoľko sesterských pokolení, je jednou z hlavných príčin častého nárastu populácie lykožrúta smrekového. Nárast populácie lykožrúta spravidla nastupuje po kalamitných stavoch spôsobených inými, prevažne primárnymi škodlivými činiteľmi, hlavne vetrom.
Pri premnožení lykožrút masovo napáda i zdravé a životaschopné jedince a stáva sa „škodcom“ primárnym. Naletené a napadnuté živé a životaschopné jedince hynú v pomerne krátkej dobe, spravidla v priebehu 6 až 10 týždňov.
tags: #spoločenstvo #lykožrúta #smrekového