Poznáte ten krásny pocit, keď sedíte na rozkvitnutej voňavej lúke, svrčky cvrlikajú, včely bzučia, leto v plnom prúde? Lúka je miesto, ktoré vnímame intenzívne všetkými zmyslami.
Lúky a pasienky považujeme za bežnú súčasť vidieckej krajiny, ale nie každý vie, že to, v akej kvalite a či vôbec pretrvajú do budúcna, je otázne. Sú to „poloprírodné“ biotopy, ktorých vznik, vývoj i zachovanie je závislé od činnosti človeka, teda od pravidelného kosenia a pasenia.
Kvetnaté lúky predstavujú reliktné spoločenstvá, ktoré boli po stáročia udržiavané rovnakým obhospodarovaním. Už v neolite človek rozširoval miesta prirodzeného bezlesia, aby tu hospodáril, sadil plodiny a choval dobytok. Zámerné odstraňovanie lesov za účelom získavania ornej pôdy sa začalo v dobe bronzovej, a v strednej Európe dosiahlo svoj najväčší rozmach v 11. a 12. storočí.
Klčovaním a vypaľovaním sa odlesnili aj miesta nevhodné na oranie (prudké svahy, plytká, kamenistá alebo podmáčaná pôda). Tieto miesta zarástli bylinami. Niektoré sa spásali, iné kosili. Naozajstný rozvoj lúkarstva nastal ale až v 18. a 19. st., kedy sa intenzívne rozvíjala poľnohospodárska výroba a zvyšoval sa počet ustajnených zvierat, takže aj nároky na množstvo sena ako krm na zimu sa zvyšovali.
Len málo dedín má dodnes aspoň čiastočne zachovanú mozaikovitú štruktúru krajiny tak, ako má Dolná Poruba (okres Ilava). Kvetnaté lúky výrazne utrpeli v období kolektivizácie od 50. rokov 20. st., kedy bolo zlikvidované súkromné hospodárenie a pozemky boli obhospodarované kolektívne v jednotných roľníckych družstvách.
Prečítajte si tiež: Spoločenstvo lykožrúta: Komplexný pohľad
Lúky boli intenzifikované, odvodňované, rekultivované alebo hnojené a často boli kvôli zvýšeniu produktivity dosievané šľachtenými kultivarmi vysoko produktívnych tráv (napr. psiarka, reznačka, mätonoh). Z pôvodných pestrofarebných a druhovo bohatých lúk s množstvom orchideí a iných vzácnych druhov, zostali len zvyšky. Väčšinu výmery lúk na Slovensku dnes tvoria kultúrne vysiate porasty chudobné na druhy s prevahou niekoľkých druhov tráv na úkor kvitnúcich bylín.
Solitérne stromy, medze, jarky, rady ovocných stromov ako aj pásy krovín okolo ciest boli odstránené a terén zarovnaný, čím prišlo o svoj životný priestor množstvo organizmov naviazaných na tzv. lemové alebo ekotónové spoločenstvá (územie prechodu jedného biotopu do druhého). Mozaikovito štruktúrovaná krajina, kde je každý kúsok zeme obhospodarovaný svojim gazdom, ponúka množstvo rôznorodých zákutí s rozličnými svetelnými, teplotnými a vlhkostnými pomermi.
Tak poskytuje celú paletu možností, kde si svoj životný priestor dokážu nájsť organizmy viazané na rôzne vlastnosti prostredia. Iba takéto druhovo bohaté územia dokážu byť stabilné a ustáť aj také závažné zmeny, akou je napr. postupná zmena klímy.
Druhy Lúčnych Biotopov
Nížinné a podhorské kosné lúky osídľujú rôzne stanovištia, čo ovplyvňuje aj ich veľkú druhovú pestrosť a variabilitu. Biotop tvoria jedno- až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových tráv a bylín ako ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava červená (Festuca rubra), medzi ktorými vynikajú aj mnohí zástupcovia orchideovitých druhov rastlín: vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec zelený (Dactylorhiza viridis).
Mezofilné pasienky a spásané lúky sú druhým najzastúpenejším druhom lúčneho biotopu na území národného parku. Tvoria ich krátko steblové, intenzívne spásané pasienky.
Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach zahŕňajú spoločenstvá, ktorých vzhľad ovplyvňujú niektoré nápadné druhy, ktoré osídľujú celoročne vlhké stanovištia v alúviách vodných tokov alebo mokré stanovištia na lúkách, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách.
Suchomilné travinno-bylinné a krovité porasty na vápnitom substráte, v tomto biotope prevládajú teplomilné druhy tráv, ostríc, jedno-, dvoj- a viacročných bylín. Priestory medzi trsmi vypĺňajú poliehavé kríčky a polokríčky.
Spoločenstvá dealpínskych travinno-bylinných porastov majú reliktný charakter a viažu sa na stanovištia, ktoré nikdy neboli pokryté súvislým lesným porastom. Tvoria ho travinno-bylinné spoločenstvá s dominantnou ostrevkou vápnomilnou (Sesleria albicans) a svetlo a suchomilným druhmi, ktoré na výslnné vápencové a dolomitové svahyzostúpili pred horským ľadovcom, kde prežili nepriaznivé klimatické obdobie.
Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty zahŕňajú druhovo bohaté spoločenstvá, ktoré osídľujú strmé, najmä severne orientované svahy. Vyskytuje sa v nich mnoho kriticky ohrozených druhov.
Tradičné Lúčne Hospodárenie
Cieľavedomé lúčne hospodárenie malo v tradičnom chove hospodárskych zvierat zabezpečiť potrebnú produkciu sena, ktoré tvorilo základ objemu krmovín pre zimný a maštaľný chov hospodárskych zvierat. Od mája až po odvezenie sena sa lúky chránili (hájiť lúky). Až potom slúžili ako pasienky.
Podľa polohy a kvality sa lúky rozlišovali na hôľne, ktoré boli nad pásmom lesov a boli súčasťou pasienkov. Hnojili sa košarovaním. Seno získané na nich konzumovali ovce zimujúce v horských mrazniciach (Veľká Fatra, Nízke Tatry).
Horské alebo vrchovinné lúky vznikali buď na lesných rúbaniskách, alebo z vykultivovaných pasienkov. Kosili sa raz za rok a niekedy sa i hnojili košarovaním.
Údolné alebo otavné lúky sa rozprestierali pod pásmom lesov a z hľadiska kvality trávy mali v lúčnom hospodárení najväčší význam. Kosili sa dvakrát ročne, pravidelne (v niektorých regiónoch Slovenska častejšie ako polia) sa hnojili navážaným maštaľným hnojom a košarovaním oviec. V medzivojnovom období sa začali prihnojovať aj priemyselnými hnojivami, ktoré umožnili až tri kosby v roku.
Ohrozenia Lúčnych Spoločenstiev
Opustené a roky nekosené lúky podliehajú sukcesným zmenám v druhovom zložení. Ak sa seno každoročne neodoberá, hrubá vrstva odumretej biomasy vytvorí bariéru a nedovolí vyklíčiť a vyrásť konkurenčne slabším druhom. Do pôdy sa zároveň dostávajú živiny z rozkladajúceho sa sena, čím sa v neprimeranom množstve obohacuje o dusíkaté látky.
Väčšina lúčnych druhov ale vyžaduje práve pôdy chudobné na živiny. V dôsledku týchto procesov najcitlivejšie druhy na lokalite vymierajú, čím sa ochudobňuje druhové zloženie rastlinných spoločenstiev na opustených lúkach. Ako prvé odchádzajú orchidei - vstavačovité rastliny, ktoré pre svoj život vyžadujú mykorhízne vzťahy svojich koreňov so symbiotickými hubami. Na opustených lúkach prežívajú predovšetkým dobre prispôsobivé druhy so širokou ekologickou amplitúdou.
Po ukončení pravidelného kosenia sa do lúky začínajú šíriť náletové dreviny a postupne sa mení na les. Smutný pohľad na zanedbanú neudržiavanú krajinu sa nám ponúkal v 90. rokoch 20. st. Po rozpade roľníckych družstiev totiž nenastala plynulá nadväznosť v hospodárení, pretože potomkovia pôvodných gazdov, ktorým boli pozemky vrátené v reštitúciách, neboli tak bytostne spätí s pôdou, ako generácie pred nimi a žili moderným životným štýlom.
Roľnícke družstvá krachovali a mnohé lúky zostali nekosené ležať ladom. Kontinuum stáročnej roľníckej tradície bolo nenávratne pretrhnuté.
Ochrana Lúčnych Spoločenstiev
Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 mali užívatelia pozemkov možnosť čerpať finančnú podporu na starostlivosť o lúky vo forme agrodotácií, ktoré postupne podporili záujem obyvateľov starať sa o svoju pôdu. V nasledujúcich rokoch sa výzor slovenskej agrárnej krajiny pomaly menil k lepšiemu. Problém degradácie a zarastania tých najcennejších lúk však vyriešený nebol.
I napriek mimoriadnemu významu travinných spoločenstiev, legislatívny rámec ani finančné zdroje doteraz neposkytujú dostatočné prostriedky na ich zachovanie a ochranu. Jedným z finančných nástrojov, ktorý významne ovplyvňuje stav biotopov na Slovensku, je agro-environmentálny a klimatický program v rámci Programu rozvoja vidieka (www.mpsr.sk). Tento program okrem iného poskytuje podpory na udržiavanie biotopov druhovo bohatých lúk a pasienkov prostredníctvom vhodne nastaveného režimu kosenia a pastvy.
Ale aj napriek tejto podpore je zjavné, že mnohé druhovo bohaté lúky naďalej zanikajú. Tento negatívny trend nás nesmie nechať ľahostajnými.
| Typ Lúky | Charakteristika | Ohrozenia | Možnosti Ochrany |
|---|---|---|---|
| Nížinné a podhorské kosné lúky | Rôzne stanovištia, vysoká druhová pestrosť | Zmeny v obhospodarovaní, zarastanie | Pravidelné kosenie, podpora agrodotáciami |
| Mezofilné pasienky a spásané lúky | Krátko steblové, intenzívne spásané | Intenzívne spásanie, strata biodiverzity | Striedanie pasienkov, extenzívny chov |
| Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach | Vlhké stanovištia, alúviá vodných tokov | Zmena vodného režimu, odvodňovanie | Ochrana vodných zdrojov, revitalizácia |
| Suchomilné travinno-bylinné porasty | Vápnitý substrát, teplomilné druhy | Zarastanie krovím, zmena klímy | Odstraňovanie náletových drevín, podpora |
Tak, ako z našej prírody už takmer úplne vymizli napr. slatiny, penovcové prameniská, vrchoviská a slaniská, podobný osud čaká aj druhovo bohaté kvetnaté lúky. Môže sa totiž stať, že tu časom zostanú iba hnojené vysoko produktívne „polia na trávu“, ktoré budú kosiť ťažké stroje a všetku biomasu (vrátane hmyzu a iných drobných živočíchov) za čerstva baliť do plastových obalov a vyrábať tak senáž pre zvieratá chované v halách.
tags: #zvierata #lúky #spolocenstvo