Dlhodobo sledujem diskusiu o našom Zákone o športe, o univerzálnom vzorci na rozdeľovanie príspevkov uznanému športu, osobitne o kritériu záujmu o športy vo vzorci. A rád by som sa k týmto témam vyjadril na rovinu.
V prvom blogu som sa venoval rozporuplným pohľadom na súčasný vzorec na rozdeľovanie tzv. príspevku uznanému športu (PUŠ) podľa univerzálneho vzorca a poukázaniu na viaceré dôležité faktory, ktoré sa vo vzorci vôbec neberú do úvahy.
Ponúkol som teda na uvažovanie alternatívu k súčasnému modelu kompenzačnej rezervy, zohľadňujúcej faktory, ktoré sa nedajú vtesnať do vzorcov, a predovšetkým význam športov pre Slovensko.
Zameral som sa aj na to, že sú viaceré aspekty, ktoré sa objektívne nedajú zahrnúť do žiadneho vzorca a jednoducho musia byť posudzované do určitej miery aj subjektívne.
Konkrétne predovšetkým na úspešnosť športov, ale čiastočne aj na kritérium počtu športovcov do 23 rokov. Ale najprv trochu bližšie predstavím vzorec, ktorý pre značnú časť športovej verejnosti predstavuje veľkú neznámu.
Prečítajte si tiež: Rozmery a charakteristika kalibru 72
Na úvod by som len rád upozornil, že pridanú hodnotu športu necharakterizuje nijaký, žiadnou slovenskou vládou SR schválený dokument rozvoja slovenského športu.
Na margo vzorca na výpočet podielu príspevku uznanému športu (PUŠ) z celkového finančného „koláča“ v rámci rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre jednotlivé národné športové zväzy musím najprv pripomenúť, že v posledných troch rokoch sa vzorec neuplatňuje na futbal a ľadový hokej.
Tieto dva športy boli v dôsledku novely Zákona a športe, predloženej v roku 2016 poslancami NR SR Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom a účinnej od 1. januára 2017, zo vzorca vyňaté.
Na financovanie v priebehu roka 2017 sa však ešte používal predošlý model, čím korigujem moje tvrdenie z prvého blogu.
Futbal dnes z celkovej sumy na šport z rozpočtu MŠVVŠ SR dostáva paušálne 17 percent a ľadový hokej 13 percent, ostatné uznané športy spolu 50 percent.
Prečítajte si tiež: Kaliber 20: Priemer a jeho výhody
Ďalšie percentuálne delenie peňazí je podľa nasledovného kľúča: 7% športovci zaradení do Top tímu, 3,5 % Slovenský paralympijský výbor, 2% Slovenský olympijský a športový výbor a 7,5% sa používa na ostatné úlohy, ktoré plní sekcia športu, napr. na dotácie pre neuznané športy, organizovanie významných a tradičných športových podujatí, finančné odmeny športovcov a trénerov mládeže za dosiahnuté umiestnenia, informačný systém, školský šport - SAŠŠ, univerzitný šport - SAUŠ a podobne.
Podiel uznaného športu podľa vzorca závisí od troch základných parametrov a dá sa jednoducho vyjadriť nasledovne: P = športový úspech x záujem o šport + členská základňa do 23 rokov.
Matematická podoba vzorca vyzerá už zložitejšie: P = (A × KVVD + A × KVVM) × (B × ZD + C × ZZ) + (1 - 2 × A) × M23
Samozrejme, treba vysvetliť, čo znamenajú jednotlivé označenia vo vzorci:
- P je podiel príslušného uznaného športu,
- A je percentuálne vyjadrenie váhy dosiahnutého športového úspechu (40%),
- B je percentuálne vyjadrenie váhy domáceho záujmu o šport (70%),
- C je percentuálne vyjadrenie váhy zahraničného záujmu o šport (30%),
- (1 - 2 x A) je percentuálne vyjadrenie váhy počtu mládeže do 23 rokov (20%),
- KVVD je koeficient významu výsledku v kategórii dospelých,
- KVVM je koeficient významu výsledku v kategórii mládeže,
- ZD je domáci záujem o príslušný uznaný šport,
- ZZ je zahraničný záujem o príslušný uznaný šport,
- M23 je priemer počtu aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov.
Ivan Greguška na webovej stránke UčPS v januári 2019 zverejnil komentár k vzorcu, aj k nespochybniteľnému výraznému rastu výdavkov MŠVVŠ SR na šport v rámci Národného programu rozvoja športu (NPRŠ) v rokoch 2013 - 2019.
Prečítajte si tiež: Správne umiestnenie terča
V tomto komentári uviedol: Vzorec vyjadruje, že šport je tým viac užitočnejší pre slovenskú spoločnosť a prezentáciu SR vo svete, čím má lepšie výsledky a zároveň aj čím je oň väčší záujem, alebo čím viac detí pritiahne k pravidelnému športovaniu. Vzorec zároveň umožňuje porovnávať medzi sebou rôzne uznané športy na princípe nestrannosti.
Komplikované vyčíslenie významu medzinárodných výsledkov našich športovcov
V predošlých blogoch som sa obsiahlo vyjadroval k športovou obcou veľmi sporne prijímanému parametru záujmu o športy (pomer domáceho a zahraničného záujmu je v ňom vyčíslený 70:30), ktorý je obsiahnuté v druhej časti vzorca.
Pofidérne meranie záujmu o športy je hlavným neuralgickým miestom v debatách v rámci športovej obce. Ale nie je jediným. Teraz sa zameriam na koeficienty významu výsledku v kategóriách dospelých a mládeže, ktoré sú zakomponované do prvej časti vzorca, a napokon v menšej miere aj na priemer počtu aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov, ktorý je v tretej časti vzorca.
Podľa prílohy Zákona o športe sa športový úspech v individuálnom športovom odvetví vypočíta:
- z postavenia Slovenskej republiky v rebríčku krajín vydanom medzinárodnou športovou organizáciou príslušného uznaného športu s celosvetovou pôsobnosťou, alebo:
- z rozhodujúceho počtu výsledkov športovcov príslušného športového odvetvia dosiahnutých na rozhodujúcich typoch súťaží za štyri roky predchádzajúcich roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje, posunutých voči výsledkom na majstrovstvách sveta, ak nie je možné postupovať podľa podbodu 3.1.
Športový úspech v kolektívnom športovom odvetví sa vypočíta:
- z postavenia Slovenskej republiky v rebríčku krajín vydanom medzinárodnou športovou organizáciou príslušného uznaného športu s celosvetovou pôsobnosťou, alebo:
- z postavenia Slovenskej republiky na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy alebo kvalifikácii na tieto typy súťaží alebo v rebríčku krajín oprávnených medzinárodnou športovou organizáciou uznaného športu, organizujúcou majstrovstvá Európy, zúčastniť sa na týchto majstrovstvách Európy, ak nie je možné postupovať podľa podbodu 4.1.
Za týmto bodom nasleduje tabuľka č. 1 s koeficientom významu výsledku. Na lepšiu predstavu radšej uvádzam aspoň jej prvú polovicu. Ú v tabuľke znamená dosiahnutý športový úspech k 30. septembru roka, predchádzajúceho roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje.
V prílohe zákona nasleduje bod, v ktorom sa píše: Postavenie Slovenskej republiky v rebríčkoch krajín, na majstrovstvách sveta, na majstrovstvách Európy a v kvalifikáciách na ne, postavenie športovcov v rebríčku športových reprezentantov a výsledky športovcov sa redukujú koeficientom medziročného útlmu (KMRÚ), ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2; to neplatí, ak príslušná medzinárodná športová organizácia pri určovaní postavenia alebo pri zostavovaní rebríčka zohľadňuje medziročný útlm.
Je zaujímavé, že v prílohe Zákona o športe úplne chýba výklad, čo v skutočnosti znamenajú čísla v prvej z dvoch tabuliek, uvedených vyššie.
Tento výklad obsahuje veľmi zložité Nariadenie vlády SR č. 283/2019 o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok, účinné od 30. septembra 2019. V tomto nariadení sú uvedené aj hodnoty váh do vzorca ustanoveného v prílohe č. 3 zákona: 40 % pre dosiahnutý športový úspech (A), 70 % pre domáci záujem o šport (B), 30 % pre zahraničný záujem o šport (C).
Vládne nariadenie na prvý pohľad pôsobí veľmi odborným a fundovaným dojmom, pretože je plné skratiek a ich výkladov, aj rozpisu rozdielneho vyhodnocovania váhy výsledkov na rôznych typoch vrcholných podujatí, či v dlhodobých súťažiach. A k základnému vzorcu na výpočet jednotlivých parametrov v ňom v nariadení pribúdajú viaceré ďalšie vzorce - dovedna šestnásť!
Výpočty sú také zložité, že napriek transparentnosti sa počet tých, ktorí ich dokážu zrealizovať, dá redukovať maximálne na počet prstov na dvoch rukách. Aj to zrejme preháňam.
Na Slovensku je vraj len minimum ľudí - údajne päť až šesť - ktorí vedia vyrátať všetky vzorce... Pritom zákony - aj všetko, čo sa k nim vzťahuje (teda aj ich prílohy), by mali byť zrozumiteľné!
Problém je však to, čo zo všetkých zložitých prepočtov napokon vyjde a čo teda priamo podmieňuje výšku štátnych dotácií v rámci príspevku uznanému športu. A to vo mne miestami vyvoláva až zhrozenie z toho, ako to v praxi funguje.
V prepočtoch sa porovnáva aj neporovnateľné: Niektoré sú priam absurdné
Už spomínaný Ivan Greguška vo svojom výklade k posudzovaniu hodnoty výsledkov uviedol: „Olympijské hry majú väčšiu váhu ako MS a tie majú väčšiu váhu ako ME, t. j. 1. miesto na ME zodpovedá 11. miestu na MS a 21. miestu na OH. Do výpočtu sú počítané výsledky z predchádzajúcich štyroch 12-mesačných rozhodujúcich období (od 1. 10. do 30. 9.), pričom tieto výsledky sú postupne odstupňované koeficientom medziročného útlmu (40%, 30%, 20% a 10%), kde najstaršie obdobie má najnižšiu váhu (koeficient). Za každé nedodané umiestnenie sa do výpočtu použije posledné miesto podľa počtu krajín medzinárodnej športovej federácie daného športu. V jednom športovom odvetví a jednom rozhodujúcom období sa do výpočtu počítajú len najviac 3 výsledky jedného športovca.“
Pokiaľ je splnené kritérium dostatočného počtu účastníkov vrcholného podujatia, titul majstra Európy zodpovedá 11. miestu na MS a 21. miestu na OH. Tomu naozaj nerozumiem. Prečo?
Vysvetlím: Kde je v týchto prepočtoch, ktoré by mali byť objektívne (keďže sa na nich základe rozdeľujú štátne dotácie), zohľadnené, že v niektorých športoch vo svete (napr. biatlon, hádzaná) dominuje Európa a v niektorých iných športoch Európania vo svete len paberkujú?
Kde je zohľadnené, že v niektorých športoch sú ME z hľadiska početnosti účasti svetovej špičky takmer na úrovni majstrovstiev sveta, ale v iných (zase napr. biatlon) na ME štartuje len malý zlomok svetovej, ba dokonca aj európskej špičky?
Žiaľ, musím konštatovať, že toto je len matematický prepočet urobený od stola úplne bez znalosti reality v jednotlivých športoch a ich špecifík...
Rovnaké výsledky v rôznych športoch majú výrazne rozdielnu reálnu športovú hodnotu.
Dovoľte mi v tejto súvislosti dve malé odbočenia k športom, ktoré sú u nás najpopulárnejšie. Naši futbalisti len raz v ére našej samostatnosti postúpili na záverečný turnaj MS (2010) a takisto len raz na záverečný turnaj ME (Euro 2016).
V prípade postupu na ME sa to tiež oslavovalo ako obrovský úspech, ale treba na rovinu povedať, že náš tím postúpil na ME 2016 len medzi 24 najlepších z 55 európskych krajín, ktorých národné futbalové federácie sú členmi UEFA. V iných kolektívnych športoch by takýto výsledok nemal žiadnu väčšiu hodnotu.
Vo futbale ako v najväčšom športe sa však ponímal ako veľmi významný a keďže sa v ére samostatnosti zrodil po prvý raz, až ako historický. Jeho hodnotu ešte zvýšil postup do osemfinále, teda medzi najlepších 16 tímov. Veď vo futbale je predsa len väčšia konkurencia ako v ostatných kolektívnych športoch a množstvo peňazí je v ňom mnohonásobne vyššie.
Ľadovému hokeju sa okrem Kanady a USA mimo Európy (pokiaľ beriem všetky bývalé republiky Sovietskeho zväzu ako európske a žiadnu ako ázijskú) nikde poriadne nevenujú, trošku viac len v Japonsku a v poslednom období (aj to len vzhľadom na to, že ZOH 2022 budú v Pekingu) v Číne. Napriek tomu, aký veľký záujem našej verejnosti sa viaže k tomuto športu, je to fakt.
Vrátim sa od odbočenia znovu k hlavnej téme a pýtam sa ďalej. Kde je zohľadnené, že v disciplínach niektorých športov sú na OH veľmi striktné obmedzenia počtov?
Takže to, aby zisk titulu majstra sveta bol hodnotou zhodný s 11. miestom na OH, je v mnohých prípadoch prinajmenšom sporné a v niektorých priam absurdné.
Vezmime si tri individuálne disciplíny, v ktorých Slováci získali medaily na OH 2016 a ďalšie tri, v ktorých si na ZOH 2018 vybojovala medaily biatlonistka Kuzminová. To sú tie najčerstvejšie príklady z najväčšieho športového podujatia na svete.
Matej Tóth na OH v Riu de Janeiro získal olympijské zlato v chôdzi na 50 km v konkurencii 79 súperov. Ladislav a Peter Škantárovci vo vodnoslalomárskej kategórii C2 (ktorá potom z programu OH vypadla, aby v rámci „rodovej rovnosti“ nezmyselne uvoľnila miesto ženskej disciplíne C1) vyhrali v súboji len s 11 „deblovkami“, pretože väčšiu kvótu táto disciplína nedostala. Čiže keby v Riu skončili predposlední, rátalo by sa im to ako zisk titulu majstrov sveta! Ďalší vodný slalomár Matej Beňuš získal striebro v súboji s 18 súpermi - viac štartovať takisto vzhľadom na kvótu nemohlo. Čiže keby skončil v Riu j...
Zlepšenie zdravotnej situácie sa za 100 rokov odrazilo aj v priemernej výške európskych mužov. Tí za spomínané obdobie vyrástli o 11 centimetrov!
Výskumy identifikovali viac ako 700 génových variantov, ktoré priamo ovplyvňujú rast kostry a celkovú výšku jedinca.
Dostatočný príjem bielkovín, vitamínov (najmä D, A) a minerálov (vápnik, fosfor) počas detstva a adolescencie je kľúčový na dosiahnutie genetického potenciálu rastu.
Globálne sú muži v priemere vyšší ako ženy o 12 cm. Pomer priemernej mužskej výšky k žene je približne 1,07 (tj. muži sú o 7 % vyšší).
V niektorých vyspelých krajinách napr. Holandsko sa v posledných desaťročiach rast priemernej výšky zastavil, čo môže naznačovať, že populácia dosiahla svoj genetický limit.
Výskum publikovaný v časopise Nature k tomuto fenoménu poukázal a navrhol, že zmena životného štýlu (vyšší podiel spracovaných potravín, nižšia fyzická aktivita) môže brániť ďalšiemu rast.
Genetické štúdie naznačujú, že variabilita výšky je do značnej miery dedičná a to až 60-80 % rozdielov medzi jednotlivcami možno pripísať genetickým faktorom.
V spoločenskom kontexte sa často uvádza pojem „prémiová výška“, podľa ktorého každé dodatočné 2,54 cm v priemernej výške zodpovedá približne 1,8 % nárastu celoživotného príjmu.
V NBA sa priemerná výška hráča pohybuje okolo 198,6 cm, čo je zhruba o 20 cm viac než priemer americkej dospelej populácie.