Šimon Bartko sa narodil v Prešove a vyrastal v obci Široké na východnom Slovensku. Nie je teda ani typickým produktom klubov z okolia Osrblia či Horehronia, odkiaľ vzišla väčšina našich reprezentantov.
Zaujímalo nás teda, prečo Šimon vynikal na trati, či to mala na svedomí nejaká športová škola alebo tréneri a či mal od začiatku problémy so streľbou, ktoré sa niesli celú jeho mládežnícku kariéru. "Práveže nie, ja som chodil na klasické osemročné gymnázium a trénoval som iba po škole, ale keď tak nad tým rozmýšľam, nenazval by som to vlastne tréningom. S kamarátmi sme sa hrali na ulici ako klasické deti, nikto ma netrénoval, robil som iba čo sa mi chcelo. Áno, problémy so streľbou som mal od začiatku, veď som iba občas strieľal sám alebo so sestrou na dvore, odstrieľal som toho strašne málo.
V detstve sa preto nemohol oprieť o systematickú prípravu. "Biatlonu sa venovala moja staršia sestra Petra, takže prirodzene som s ňou chodil lyžovať a keď ju rodičia vozili po pretekoch, šiel som aj ja a asi ako 10-11 ročný som odbehol svoje prvé preteky. Povzbudilo ma to, že hneď od začiatku som fyzicky stačil rovesníkom, niekedy aj starším pretekárom. Ale bolo to viac-menej také hranie sa."
Pri prechode na malokalibrovku bol ostaršený a ako ročník 1996 absolvoval prvé medzinárodné preteky v januári 2013, ktorými boli MS kadetov aj s pretekármi narodenými v roku 1994. Bolo to v Obertilliachu, odkiaľ si už odniesol aj 38. miesto z vytrvalostných pretekov. "Veľmi ma to vtedy povzbudilo, lebo bol som tam jeden z najmladších a skoro som sa dostal do prvej tretiny výsledkov. Netypicky mi vyšla aj streľba, kde som strieľal 1+1+1+2. Čoraz viac vo mne zrel pocit, že to chcem robiť, makať na sebe aj keď mnoho ďalších pretekov som na strelnici úplne pokazil," spomína Šimon.
Za veľmi dôležitú označil spoluprácu s Jakubom Leščinským, s ktorým sa spoznal ako 15-ročný a štyri roky ho trénoval. Dostal teda nad seba prvý metodický dohľad, navyše Leščinský je známy progresívnymi metódami a Bartko pri ňom vyrástol na bežeckú špičku vo svojej kategórii. "Mali sme medzi sebou výborný kamarátsky vzťah. Sadli sme si ľudsky a vždy som sa snažil plniť všetko, čo mi povedal. Veľmi mi pomohol, jazdil som aj za klub jeho otca KB Prešov. Mohol som sa dostať k špičkovým výsledkom, no streľba ma od nich odstavila. Výborný výsledok ale prišiel.
Prečítajte si tiež: Slovenský Samopal: Detaily a Význam
Vo februári 2014 si v šprinte na MS kadetov v Presque Isle vybojoval piate miesto. "Bol to zvláštny deň. Na nástrele som strieľal katastrofálne krížom-krážom, lomcovali mnou myšlienky, že úplne zbytočne som cestoval tak ďaleko, keď to tu bude ďalšia strelecká katastrofa. V ležke som ale zázračne chybu neurobil. Nášmu jedinému servismanovi sa pokazila vysielačka, tak som nemal žiadne informácie. Nejaký Talian mi kričal, že som priebežne prvý, no to som považoval za somarinu. Asi to bolo šťastie, lebo stojku by som psychicky ťažko niesol s vedomím, že ide o zlato. Aj tak som urobil dve chyby. V cieli som neveril vlastným očiam a potom si vyčítal, že ma od bronzu delilo iba šesť sekúnd, ktoré som zo seba v poslednom kole ešte mohol dostať. Ale bol som na malom pódiu a bol to veľký zážitok."
V stíhacích pretekoch sa kvôli ôsmim chybám prepadol na dvanáste miesto. Našťastie vďaka tomuto výsledku dostal podporu od Národného športového centra a mohol na sebe pracovať ďalej. Problémom ale bolo, že v ďalších dvoch rokoch sa totálne trápil a bez metodickej streleckej prípravy bol v streľbe ďaleko za svetom. Výsledky neprichádzali, a to si mladý chalan logicky zaumienil vylepšiť piatu pozíciu na pódium.
Zlom nastal až v sezóne 2016/17, kde sa bežecky dostal medzi desať najlepších juniorov a prekvapil dvoma bodovanými výsledkami hneď v úvodnom kole IBU Cupu v Beitostolene a na jeho pomery mu strelecky vyšli oba šprinty na vrcholných podujatiach. Na ME v NMNM obsadil 16. miesto (1+2) a na MS v Osrblí 13. miesto (1+1). Boli to jeho piate mládežnícke MS. Toľko ich pred ním absolvovali zo Slovákov iba Matej Kazár s Ivonou Fialkovou.
V záverečných pretekoch sezóny na IBU pohári v Otepää sa už s bilanciou 0+1 dostal k 18. pozícii a bolo zjavné, že ak na sebe bude ďalej tvrdo pracovať, stane sa stabilným členom nášho Á-čka a pocestuje aj na OH. V aktuálnej sezóne znova zlepšil streľbu, pridal ďalšie 17. miesto v IBU Cupe a debutoval v pretekoch SP 64. miestom s dvoma chybami.
"Mal som pred tými dvoma-troma rokmi všelijaké myšlienky, no snažil som sa tie zlé zahnať tým, že strieľať sa dá naučiť a musím tomu veriť. Že predsa je horšie nestačiť a trápiť sa na trati, lebo ani s nulami sa často nedá nič dosiahnuť. Iba jeden slovenský biatlonista v našej histórii mal vo svojej prvej sezóne SP nižšiu priemernú stratu na najrýchlejšieho pretekára. Bola to Nasťa Kuzminová. Manko 1:21 je na úrovni Kazára nad Otčenášom i Hasillom.
Prečítajte si tiež: Charakteristika zásobníkov AK-47
V pamäti nám ostane 29. bežák z olympijského šprintu, kde od Fourcada dostal iba 55,9-sekundy. Bol to jediný mužský výkon sezóny pod minútu. Zo všetkých 34 šprintérskych výkonov našich mužov k tomu bola najbližšia strata u Otčenáša, a to 1:08. "Áno, to bol asi najpozitívnejší moment sezóny. Som veľmi rád, že mi to tak sadlo na vrchole sezóny. Viete si domyslieť, že ma to veľmi motivovalo.
Chválu však netreba preháňať, pretože Šimon sa nedostal k jedinému výraznejšiemu výsledku. Sezónu dobre odštartoval na IBU Cupe v Lenzerheide, kde zaznamenal sedemnáste miesto. Ibaže niečo podobné už dosiahol rok predtým, čiže sa to nedá považovať za niečo extra. Pointou úspechu bola jediná chyba na strelnici. Potom to už ani raz nezopakoval a prišli miesta v siedmej desiatke ako 63. či 64. ako jeho maximá v najvyššej lige. Platilo naňho to staré známe, že neskombinoval rýchly beh so streľbou. V šprintoch ale nechýbalo veľa, trikrát urobil iba dve chyby, čo bolo normálne aj pre Kazára a lepšie ako u Hasillu. Prišiel však spomínaný olympijský šprint, v ktorom mu veľmi silno fúkalo a päť chýb ho poslalo kade-ľahšie. Štvorpoložkové preteky mu stále nejdú vôbec.
"Sezóna bola taká zvláštna. Zažil som už aj horšie, ale pretekár chce, samozrejme, myslieť na to, aby sa mu podarilo splniť čo najviac predsavzatí. Mne sa niektoré ciele podarili, ale viaceré nie. Začal som celkom dobre na IBU Cupe, bol som aj na olympiáde, ale popravde som čakal lepšiu streľbu. Nie nejaké zázraky, ale aspoň raz, že sa mi podarí v SP zastrieľať iba s jednou chybou a že zvládnem už aj niektorý zo šttvorpoložkových štartov. Z tohto pohľadu som sklamaný," vravel rodák z Prešova.
Životnú formu na trati mal počas vrcholov - ME aj OH - no tam to pochoval na strelnici. Najmä v Ridanne to vyzeralo nádejne, veď v šprinte mal štrnásty bežecký čas a na stojku sa postavil po nule na ležke. Prakticky útočil na malé pódium. No minul trikrát a 450 metrov v trestnom kole ho odsunulo do piatej desiatky. Práve štafety, kde sa Šimon veľmi trápil, boli osobitnou kapitolou. Na najvyššom fóre nastúpil až v piatich a odbehnúť musel jedenásť trestných kôl. Na tento fakt je slovo katastrofa slabé. Nezvládol najmä komplikované podmienky v Oberhofe a Pjongčangu, dvakrát práve jeho z trate stiahli a už nemohli na trať vyraziť Kubaliak, resp. Otčenáš. Iba raz sme po jeho úseku neklesli a najsmolnejšou bola určite miešaná štafeta v Kontiolahti, ktorú preberal po sestrách Fialkových na vedúcej priečke, no klesol až na desiatu po dvoch trestných kolách.
"Áno, moje štafetové výkony ma mrzia zo všetkého najviac. Iba v Ruhpoldingu a Osle som nebežal trestné kolá, a to je veľmi málo. Vôbec by som nemal odbočovať do trestného okruhu. Bolo to určite zvýšeným tlakom, cítim veľkú zodpovednosť za celý tím. Taktiež som viackrát vybiehal na veľmi vysokej pozícii a chcel som sa udržať súperov. Tí ma ale vyšťavili a potom som to na strelnici neudržal. Musím sa s tým vysporiadať a naučiť sa to jazdiť. V hlave sa nastaviť tak akoby to bol šprint, kde akoby o všetkom rozhodujem ja. Nesmiem sa nechať ovplyvniť ani čokoľvek riešiť.
Prečítajte si tiež: Moje skúsenosti so streľbou
Veľa sa očakávalo od Šimona Bartka, ktorý do najvyššej ligy vletel bežeckými výkonmi ako žiaden iný Slovák. Mužom i ženám zvyčajne roky trvalo, kým sa dostali k strate minúty a pol na najlepšieho. Alebo sa im to nepodarilo nikdy. Šimon to dokázal za pár prvých štartov. No boril sa so streleckými problémami. Tie sa s ním ťahajú celý biatlonový život a v tejto sezóne to nebolo lepšie. Vo svetovom pohári mu ostali čísla iba niečo nad 60-percentami. V A-tíme ho práve držali bežecké výkony, mal 42. či 38. čas na trati. No kazil položku za položkou. Prakticky ho nemalo zmysel nasadiť na štvorpoložkové preteky. Pokazil aj štafetu v Hochfilzene, kde odkrúžil až tri trestné kolá a už sa do kvarteta nedostal. Až po novom roku konečne znížil počet chýb v šprintoch aspoň na dve a premiérovo sa ukázal v stíhacích pretekoch, no už mal zdravotné problémy, a tie ho odstavili od zvyšku sezóny. Po dlhej pauze mu opäť strelecky nevyšli ME a aspoň nejaké výsledky prišli v poslednom kole IBU pohára, kde obsadil 27. a 20.
"Veľmi som sklamaný z tejto sezóny. Prakticky nie je čo hodnotiť. Čakal som progres, boli také signály, že by to mohlo byť dobré. Aj na začiatku mi to celkom dobre šlo na trati, ale vôbec mi nevychádzala streľba. Keď som v januári v šprintoch znížil počet chýb aspoň na dva, už som cítil zdravotné problémy a bol som pomalý na trati. Po dlhej pauze som chcel uspieť na ME, ale tam zasa prišlo veľa chýb a bolo to zlé. Aspoň na konci v Martelli to už nebolo vyslovene hrozné, dobre som si zapretekal v tom masse, no už bol koniec. Veľmi ma to mrzí. Samozrejme, budem sa snaziť pracovať na sebe ďalej," povedal nám Šimon.
Prvé dva roky po prechode k mužom striedal jeden horší strelecký výsledok za druhým. Aj keď bol rýchly, pravideľne sa odpaľoval. Najmä štafety potápal, veď streleckú bilanciu mal pod 50 %, a radšej ho tréner nenasadzoval. No po odchode Kazára bolo jasné, že túto sezónu ho už nebude možné zo štafety vynechať a v súčasnej situácii by to bol aj luxus, keďže z našich bol ten rýchlejší. Nastúpil vo všetkých a našťastie sa v kolektívnej disciplíne zlepšil. Vytiahol štatistiky aspoň na niečo vyše 63 %. Bola to však jeho najlepšia sezóna. Spolu s Machyniakovou ako jediní dvaja zo všetkých Slovákov pretekali až v desiatich destináciách a len on z mužov dostal šancu na všetkých kolách SP. Doteraz nastúpil spolu v jedenástich individuálnych súťažiach svetového pohára, len túto zimu v dvanástich. Samozrejme, bolo by ich viac ak by sa kvalifikoval do stíhacích pretekov. Podarilo sa mu to len raz, a to na MS, keď dosiahol svoje kariérne maximum - 43. miesto v šprinte. Konečne sa mu vydarila streľba s bilanciou 1+1 a mal aj najrýchlejší bežák sezóny - 42. miesto s mankom 1:22 (maximom bol Hochfilzen 1:16). Body už viseli na vlásku. Delili ho dve sekundy. Ale strelecky najlepšie preteky zajazdil dva týždne pred MS v Pokljuke. Vo vytrvalostných pretekoch predviedol veľmi koncentrovaný výkon a strieľal 1+1+0+1, keď mu uletel posledný terč. Takto by mali vyzerať dobré preteky. Aj tam bol bežecky na tom dobre. Mohol pokojne zabodovať, no strieľalo sa dobre a ostalo mu 44. miesto. Potešil sa aj 21. miestom na ME v šprinte. Tam minul len raz. Streľbu posunul z hrozivých 61 % na 67,4 % a dobre vie, že ak chce byť profesionálnym pretekárom, potrebuje takýto progres zachovať, lebo stále je veľmi nízko. Sťahuje ho najmä stojka, kde to nevie posunúť cez 58 %, jednoducho takmer každý druhý stojkový terč netrafí. To je suterén v porovnaní so svetovou konkurenciou v pretekoch SP. Za to za ležkovú bilanciu by boli radi mnohí. Tam už siahal na 78 %. Musí na tom stavať, nesmie sa zhoršiť.
Veľkým problémom ale je, že tak ako všetci naši muži šiel strašne dole bežecky. Ostal z našich najrýchlejší, ale padol z priemernej straty 1:14 až na 1:50. To je nevídaný prepad. Šimon prežil zvláštnu covidovú sezónu 20/21. Mala veľmi slabý a pomalý rozbeh. Všade cestoval s tímom, ale nevedel sa chytiť. Stále sa odpaľoval, bol aj úplne pomalý a striedal sa s Matejom Balogom, čo znamenalo, že ani jeden nedostal poriadnu šancu. Raz za čas prišli preteky, tie pokazil a na dlhšie bola nálada ďalej pod psa. Najmä kvôli výsledkom toho tretieho v šprintoch a individuáloch sme prišli o štyri miesta pre budúcu sezónu, pretože s výnimkou záveru sa málokedy dostal cez 80. miesto. Aj keď bolo bežecké zaostávanie v prvých dvoch tretinách tiež menšou záhadou a až ku koncu sa konečne dostal k nohám, ktoré mal po prechode z juniorov k mužom, za najväčšiu príčinu trápenia považujeme streľbu v ľahu, ktorá ho samého veľmi negatívne prekvapila. Vo svojich prvých troch sezónach SP na nej pekne pracoval a z 59 % vyšiel cez 69 % na 78 %. Určite očakával ďalší progres, minimálne zotrvanie na bilancii priemerne jednej nezostrelenej rany. No skutočnosť bola taká, že míňal dve, dokonca občas až tri rany, čo bolo hrozivé a bralo mu veľkú časť motivácie a tak i bežeckého výkonu v ďalších častiach pretekov. Koniec-koncov, do grafu, ktorý vidíte nižšie, sme mu tento rok zapísali len 57 % v ľahu. Paradoxne sa ale dostal k lepším stojkám, kde mu už často o nič nešlo. Nestrieľal pod takým tlakom ani v kŕči a šlo mu to aj veľmi rýchlo, čím doteraz nebol známy. Vždy strieľal pomalšie ako svetová špička. Tam vyšiel z 57 na 70 %. Jasnou úlohou Šimona a trénera Kosa bude nájsť príčiny zlej streľby v ľahu a zistiť, prečo zrýchlil až na konci sezóny. Tam sa dostal k prvému bodu v kariére a konečne sa cítil dobre. Vedel súťažiť, pretekať. Do stíhačky sa nedostal až s tromi minelami, čo sa stáva aj niektorým silnejším pretekárom. Keď sme v úvode sezóny počuli, že Šimon má už lepší gruping a tá streľba sa poddá, lebo viaceré chyby sú tesné, vzbudzovalo to nádeje. Po rokoch trápenia sa na strelnici už potreboval presnejšiu mušku a menej trestných kôl. No zo začiatku šiel aj pomaly. Nevedel sa chytiť. Súperom strelecky vyšli nominačky, a tak začal na IBU pohári, kde to bolo všelijaké. V Sjusjoene mu to už zrazu vyšlo, keď s dvoma chybami bol 29. a dostal sa do prvej ligy. V Annecy pred Vianocami hneď tak vyletel, že napriek trom chybám skončil 50. Na trati zabehol zrejme svoje najlepšie preteky kariéry, keď mal 31. bežák. No už ani raz taký skvelý bežecký výkon nezopakoval. Hoci sa dokázal v niektorých prípadoch tlačiť k bežeckej polovici okolo 50. miesta, čo je na slovenské pomery veľmi schopné. Jeho sezónny priemer bol 1:18, za čo by sa vôbec nehanbili ani Kazár s Otčenášom. S týmto mohol pokojne končievať pravidelne okolo 30-50. miesta. Dokonca sa aj trikrát dostal do stíhačky, čo sa mu doteraz podarilo spolu za celú kariéru. No všetko hatila hrozivá streľba, ktorú mal iba na úrovni 60,8 %, a to prakticky ...
Výsledky Šimona Bartka v hlavných pretekoch:
| Podujatie | Umiestnenie |
|---|---|
| MS Kadetov (Obertilliach 2013) - Vytrvalostné preteky | 38. miesto |
| MS Kadetov (Presque Isle 2014) - Šprint | 5. miesto |
| MS Kadetov (Presque Isle 2014) - Stíhacie preteky | 12. miesto |
| ME NMNM | 16. miesto |
| MS Osrblie | 13. miesto |
| IBU Cup (Otepää) | 18. miesto |
| Olympijský šprint | 29. bežák |
| IBU Cup (Lenzerheide) | 17. miesto |
| MS - Šprint | 43. miesto |
| ME v šprinte | 21. miesto |