V piatok 1. augusta si Varšava pripomenula 81. výročie vypuknutia Varšavského povstania. V celom meste zazneli sirény a rozozvučali sa kostolné zvony.
SNM je takisto značkou, ktorej množstvo profesijne aj ľudsky nesmierne inšpiratívnych osobností zasvätilo veľkú časť svojho života. Slovenské národné múzeum (SNM) nie je len vrcholnou štátnou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku, ktorej súčasťou je 18 špecializovaných múzeí po celom Slovensku.
Múzeum ukrajinskej kultúry na Slovensku
Múzeum ukrajinskej kultúry na Slovensku, to sú tri expozície vo Svidníku - Hlavná kultúrno-historická expozícia, Galéria Dezidera Millyho a Národopisná expozícia v prírode (skanzen).
Poslaním SNM - MRK v Prešove je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovanie a sprístupňovanie múzejných zbierok, dokladajúcich vývin materiálnej a duchovnej kultúry Rusínov v Slovenskej republike. V súlade so svojím poslaním spolupracuje s vedeckými a kultúrnymi inštitúciami doma i v zahraničí. Expozície Múzea rusínskej kultúry v Prešove sa prezentuje v súčasnosti Expozíciou „Dejiny Rusínov na Slovensku“, ktorá pozostáva z častí:
- (v mierke 1:50 skutočných chrámov) - miestnosť č. 1 Expozícia SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove s názvom Drevené kostolíky Ladislava Cidyla - miniatúry drevených sakrálnych stavieb zo severovýchodu Slovenska predstavuje jedinečnú ukážku umenia a zručnosti autora Ladislava Cidyla, ktorý vyhotovil verné zmenšené kópie v mierke 1:50 skutočných sakrálnych drevených stavieb - chrámov, nachádzajúcich sa v regióne severovýchodného Slovenska. Tieto stavby sú v súčasnosti veľmi navštevované a obdivované turistami z celého sveta, 38 kusov makiet pochádzajúcich z jeho zbierky ponúkne návštevníkom ucelený prehľad o histórii, vzniku a význame drevených chrámov, ich jednotlivých konštrukčných typoch a umiestnení v lokalitách severovýchodného Slovenska.
- Valalská chyža ... takto žili Rusíni - miestnosť č. 2 V rámci sprístupnenia časti priestorov SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove pre verejnosť v roku 2013 bola nainštalovaná expozícia Valalská chyža...tak žili Rusíni, ktorá približuje každodenný život Rusínov v historických súvislostiach novodobých dejín, kultúru odievania - časti krojov, kroje mužské, ženské, detské, zariadenia obydlia, náradie a nástroje používané v domácnosti - krosná (tkanie kobercov, plátna), náradie používané pri spracovaní ľanu či priadze a ďalšie zaujímavosti.
- Chlieb duše - výstava bohoslužobných artefaktov gréckokatolíckej cirkvi - miestnosť č. 3 Expozícia prezentuje predmety používané pri bohoslužobných obradoch gréckokatolíckeho vierovyznania - Evanjeliár z dreveného chrámu v obci Habura z roku 1891, modlitebné knihy, Bohostánok - kivot z gréckokatolíckej farnosti Výrava, Ikony, prenosné Ikony, cirkevné zástavy, svietniky, kríže a ďalšie zaujímavé exponáty.
- Upevni, Bože - z dejín pravoslávnej cirkvi na Slovensku do roku 1948 - miestnosť č. 4 SNM - Múzeum rusínskej kultúry (SNM - MRK) v Prešove pripravilo expozíciu: Upevni, Bože - z dejín рravoslávnej cirkvi na Slovensku do roku 1948. Návštevníci si môžu pozrieť bohoslužobné knihy vydané pravoslávnou cirkvou v 17. až 19. storočí, pozornosť zaujmú aj bohoslužobné rúcha významných cirkevných osobností, іkony zo severovýchodného Slovenska zo 17. - 19. storočia, či časti ikonostasu z dnes už nejestvujúcej obce Ruské v okrese Snina, ktoré spravuje pravoslávna cirkevná obec v Snine. Autorom výstavy je mitr. prot. prof. ThDr. Milan Gerka, CSc. - rektor Pravoslávneho bohosloveckého seminára PU v Prešove.
Výstavná sieň Michala Dubaya
Michal Dubay (1910-1993) bol nielen talentovaný maliar, ale zohral v Prešove aj významnú kultúrotvornú úlohu. Stál pri zrode takých inštitúcií ako Štátna vedecká knižnica, Krajská galéria výtvarného umenia (dnes Šarišská galéria) Ukrajinské národné divadla (dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča), Pedagogická fakulta v Prešove, ktorá bola pobočkou Slovenskej univerzity v Košiciach, Múzeum ukrajinskej kultúry, ktoré vzniklo ako súčasť Krajského múzea v Prešove, pracoval v oblasti ochrany pamiatok, bol pedagógom, redaktorom, publicistom, kultúrnym pracovníkom.
Prečítajte si tiež: Kto bol Tomáš Kysel?
„V celoživotnom umeleckom diele autora môžeme vyčleniť niekoľko tvorivých období, v ktorých postupne svojským spôsobom obohacuje kompozičné a formotvorné metódy kubizmu, realistickým štýlom zobrazuje vybrané námety alebo prostredníctvom geometrickej štylizácie, výraznej fauvistickej farebnosti а zdrsneného podkladu pod maľbu dosahuje originálnu štrukturálnu maliarsku traktáciu. Charakteristickým znakom maliarskej tvorby umelca je aj jeho nepretržitý záujem o luminizmus, t.j.
Aby som mohol odpovedať na otázku, ktorá z troch uvedených expozícií je mi profesionálne i srdcom najbližšia, začal by som asi tým, že som sa narodil v roku 1962 v obci Klenová, okr. Snina, 10 km od hranice so Sovietskym zväzom. Patrím do generácie, ktorá mala ešte možnosť zažiť posledné roky takého života, akým naši predkovia žili prinajmenšom posledných 1000 rokov, takže oblasť etnografie - materiálnej i duchovnej kultúry je mi veľmi blízka.
Keďže v niektorých dreveniciach sa dym z pece odvádzal dymovodom na chodbu a z nej voľne stúpal do podstrešia, viacero dedinčanov využívalo tento dom na údenie mäsových výrobkov, aby vlastné drevo ušetrili na zimné vykurovanie. Verne vidím mamu aj starú mamu pri pradení za pomoci kúdele a tkaní na krosnách bieleho plátna alebo pokrovcov.
Dejepis sa síce vyučoval na základnej i strednej škole, ale miestnou ukrajinskou históriou ako aj históriou Ukrajiny som sa začal zaoberať až v múzeu. Zabralo mi to veľmi veľa času a námahy, lebo tak zložitú históriu, akú má Ukrajina, nemá asi žiadna iná krajina na svete.
Už v detstve som mal vrodenú potrebu ceruzkou zachytiť niektoré námety, akoby som sa bál, že sa mi jedného dňa stratia z pamäti. Mal som veľa pokreslených výkresov a dosť často som si z nich robil vlastné výstavy takým spôsobom, že som ich v štýle mozaiky rozkladal po dlážke a mal som z tejto svojej výtvarnej činnosti príjemný pocit.
Prečítajte si tiež: Produkty slovenských zbrojárov
Mám možnosť pripravovať tematické, kolektívne i personálne výstavy uvedených umelcov a detailne sa oboznamovať s ich tvorbou. V pracovnej oblasti bol osud ku mne veľmi priaznivý, lebo mi umožnil celý doterajší život robiť to, čo som si skutočne prial.
Ak spoznáme vznik, formovanie, históriu a kultúru vlastného národa, potom je oveľa ľahšie spoznávať iné národy, nachádzať spoločné a rozdielne znaky, ale aj inšpirovať sa ich úspechmi. Nikto z nás sa na tento svet nepýtal a ani nemôže za to, či sa narodil slovenským, ukrajinským, maďarským, nemeckým, rómskym alebo iným rodičom.
Práve súčasná pandémia jasne ukazuje, že všetci sme na jednej lodi a ak si vzájomne nepomôžeme dodávkou rúšok, liekov, zdravotníckej techniky, poskytnutím voľných nemocničných lôžok či chýbajúcich lekárov a zdravotných sestier, tak to môže byť ešte horšie, ako je. Som rád, že sa do tejto vzájomnej pomoci zapojila aj Ukrajina prostredníctvom najväčšieho nákladného lietadla na svete An-225 Mrija (Túžba), ktoré prepravuje zdravotnícky materiál.
Súčasťou náplne práce odborných pracovníkov múzeí je aj vedecko-výskumná činnosť. Výsledky tejto vedecko-výskumnej činnosti pracovníci nášho múzea majú možnosť, okrem iného, publikovať aj vo Vedeckom zborníku SNM - MUK vo Svidníku, ktorý je najvýznamnejším neperiodickým vydaním Ukrajincov Slovenska.
Doposiaľ múzeum vydalo 28 zborníkov. Väčšina z nich je polytematická a sú v nich uverejnené materiály z oblasti histórie, dejín kultúry, etnografie, literatúry, jazykovedy, umenia a pod. Z monotematických zväzkov by som chcel upriamiť pozornosť na zborníky č. 2 Cesta k slobode (dokumenty a spomienky na národno-oslobodzovací boj Ukrajincov Československa proti fašizmu v rokoch 1939 - 1945), druhú časť zborníka č. 6 Kraslice (história kraslíc, ich názvy, techniky, ornamentika, farebnosť a symbolika), č. 23 Alexander Duchnovič a naša súčasnosť (materiály o živote a diele kňaza, kanonika biskupstva, spisovateľa, pedagóga, kultúrneho dejateľa a buditeľa pri príležitosti 200. výročia narodenia), č. 24 Slovensko-ukrajinské vzťahy v oblasti histórie, kultúry, jazyka a literatúry (materiály z 5. rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie), ale najviac vyhľadávaným bol zborník č. 5 Drevené cerkvi, obsahujúci bohatý faktografický a fotografický materiál o existujúcich, ale aj neexistujúcich drevených cerkvách východného obradu.
Prečítajte si tiež: Význam Zbrojárskych Pojmov
Na území Ukrajiny môžeme vyčleniť 9 typov drevených cerkví, z ktorých niektoré sú 5- až 9-vežové. 10. typom je tzv. lemkovský typ, ktorý je príznačný pre oblasti severovýchodného Slovenska a juhovýchodného Poľska. Pre uvedený typ chrámov je charakteristické to, že sú trojzrubové, trojpriestorové a najkrajšie z nich aj trojvežové, pričom jednotlivé veže sa z východu na západ postupne zväčšujú.
Drevené cerkvi sa budovali na vyvýšenom alebo najkrajšom mieste v dedine a ich súčasťou sú tiež drevené zvonice a ohrady so vstupnou bránou. Do dnešných dní sa na území Slovenska zachovalo 44 takýchto chrámov, ktoré predstavujú vrchol staviteľstva ľudových majstrov.
Hoci si myslím, že našich už nežijúcich predkov by určite viacej zaujímal súčasný spôsob života. Moja stará mama, ktorá sa narodila v roku 1898, spomínala na nejaké papierové topánky, ktoré si ľudia obúvali až na mieste stretnutia, aby v spoločnosti neboli bosí, a tiež na to, že asi v roku 1921 bol taký hlad, že ľudia jedli iba lobodu (Mrlík biely).
Avšak stále sa nájdu jedinci, ktorí si tieto predmety uchovali až do dnešných dní a s cieľom ich ďalšieho zachovania ich ponúkajú do múzea.
Práve títo Lemkovia a ich potomkovia často vyhľadávajú naše múzeum, lebo vystavené exponáty im pripomínajú ich bývalé životné prostredie, ktoré násilným spôsobom stratili. Vďačnými návštevníkmi sú aj občania Ukrajiny, ktorí o ukrajinskej národnostnej menšine na Slovensku vedia veľmi málo.
Prekročením prahu múzea sú milo prekvapení, že v zahraničí sa ocitli v prostredí, ktoré je im veľmi blízke až domovské. Sú nadšení úrovňou jednotlivých expozícií a veľmi pozitívne oceňujú starostlivosť Slovenskej republiky o kultúrne dedičstvo ukrajinskej národnostnej menšiny.
Prečo navštíviť Múzeum ukrajinskej kultúry
Kvôli vzájomnému poznávaniu, zbližovaniu, duchovnému obohateniu, získavaniu nových vedomostí, inšpirácii, napredovaniu i odstraňovaniu predsudkov. Kultúra je na jednej strane základným faktorom, na základe ktorého sa človek identifikuje - kto je, odkiaľ pochádza a kam smeruje, ale je aj prejavom najvyšších materiálnych a duchovných hodnôt vytvorených človekom v priebehu celej jeho doterajšej existencie.
Múzeum prostredníctvom troch expozícií ponúka iba nepatrný zlomok kultúrnych cenností, ktoré sú naplno rozvinuté na území Ukrajiny. Všetky tri expozície prezentujú históriu a kultúru Ukrajincov severovýchodného Slovenska a dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny (Podkarpatskej Rusi a neskôr Karpatskej Ukrajiny), ktoré po stáročia v rámci Uhorska predstavovali spoločný kultúrny celok.
Budúcich návštevníkov múzea určite zaujme proces osídľovania severovýchodného Slovenska, idol pohanského boha Svitovida, náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana, ktorý bol pochovaný v Michalovciach, rímske denáre nájdené v obci Kalinov, maketa hradu Makovica, na ktorom žil otec jedného z vodcov protihabsburgských povstaní Františka II. Rákocziho, výhražný list magistrátu mesta Bardejov zbojníka Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej, ktorí pôsobil 200 rokov pred Jurajom Jánošíkom, portrét Michala Baluďanského z obce Vyšná Oľšava, prvého rektora Petersburgskej univerzity, Karpatská ofenzíva počas 1. a Karpatskoduklianska operácia počas 2.
Práca každého múzejníka je založená na dobrom oboznámení sa so zvereným fondom, celoživotnom štúdiu odbornej literatúry a výskumnej činnosti v teréne, ktorý je zdrojom nových zbierkových predmetov a nových informácií k skúmanej téme. Škola nám poskytne veľa vedomostí, ale skutočné štúdium sa začína až v múzeu.
Stačí si len zobrať napr. jednu z nesignovaných ikon Bohorodičky a v momente stojíte pred otázkami autorstva, dátumu vzniku, ikonopisnej školy, techniky, ikonografie - či je to Hodegétria, Eleuosa, Oranta, Ochrana Bohorodičky a pod.
Táto pre nás všetkých zložitá, neistá a neznáma doba ponúka múzejníkom viacej času venovať sa spracovaniu zbierkových predmetov, vytváraniu „online výstav", využívaniu sociálnych sieti ako silného marketingového nástroja alebo vedeckovýskumnej činnosti.
Nedávno som ukončil materiál o národnom umelcovi Deziderovi Millym, ktorý bol uverejnený v časopise Múzeum č. 4/2020 a momentálne pracujem nad ukončením monografie významného ukrajinského maliara, sochára a pedagóga Ivana Kuleca, ktorý sa narodil v dnešnej Ľvovskej oblasti Ukrajiny roku 1880, t.j. za čias Rakúsko-Uhorska. Od roku 1917 žil v Prahe, kde bol jedným z učiteľov Ukrajinského štúdia plastických umení a neskôr aj jeho riaditeľom.
Ide o svojrázneho kubistu európskeho významu, ktorého prevažná časť umeleckej pozostalosti sa v roku 1975 formou daru dostala do nášho múzea. Pri tejto príležitosti by som chcel spomenúť aj iných významných umelcov pôvodom z Ukrajiny alebo s ukrajinskými koreňmi, napr. Kazimíra Maleviča, zakladateľa abstraktnej vetvy - suprematizmu, Alexandra Archipenka, prvého kubistického sochára a Andyho Warhola, najznámejšieho predstaviteľa pop-artu.
Menej sa však hovorí o Ukrajincovi Sergejovi Koroľovovi, hlavnom konštruktérovi kozmického programu v bývalom ZSSR, vďaka ktorému bola v roku 1957 vypustená prvá umelá družica Sputnik 1, a tiež prvý let človeka do kozmu v rakete Vostok 1 v roku 1961. Som tiež nesmierne hrdý na prof. Juraja Šteňa, hlavného odborníka MZ SR pre neuroch...
Prípad Petra Puškára
Puškár sa stal hľadanou osobou. (Zdroj: Polícia SR) BRATISLAVA - Zdá sa, že Peter Puškár si robí z mužov zákona dobrý deň. Potom, čo ho obvinili v kauze podvodov s DPH a policajný šéf ho označil za hlavu celého gangu, sa pod nim zľahla zem. Preto po ňom vyhlásili pátranie a poslali aj fotky, ako by mohol vyzerať!
Na základe dôkazov sa 11. apríla 2016 vykonala zaisťovacia akcia, ktorej účelom bolo zadovážiť ďalšie dôkazy na nosičoch dát, či pomôcky, ako sú pečiatky príslušných spoločností, ale aj fiktívne účtovné doklady.
"V rámci zaisťovacej akcie bolo vykonaných 6 domových prehliadok, 3 prehliadky kancelárskych priestorov a bolo predvedených 5 osôb, ktoré boli v ďalšom štádiu konania obvinené. Celkom bolo obvinených 8 osôb, týkalo sa to spomínaných 40 spoločností.
"Okrem Petra P. je hľadaná políciou v tejto súvislosti jedna žena - obvinená, ktorá je už dlhšiu dobu v pátraní. Bola už právoplatne odsúdená iným súdom, za inú trestnú daňovú vec a mala nastúpiť výkon trestu. Tretí obvinený, ktorého nemá polícia k dispozícii, je tiež v zahraničí. Toto počínanie je podľa neho kvalifikované z pohľadu trestného práva ako činnosť organizovanej skupiny, kde bolo vznesené obvinenie za zločin daňového podvodu a za zločin skrátenia dane.
Stratené drevené cerkvi severovýchodného Slovenska
Syrochman, Mychajlo - Džoganík, Jaroslav. Stratené drevené cerkvi severovýchodného Slovenska. Svidník : Rusínsko-ukrajinská iniciatíva, 2019, 80 s.; ISBN 978-80-89755-74-5.
Rozsiahle vrchoviny Východných Karpát v území Slovenskej republiky zaberali v minulosti severné partie žúp Šarišskej a Zemplínskej, resp. určujú geografiu veľkej časti Prešovského kraja. Teritórium obývalo národnostné spoločenstvo Rusínov, presnejšie ich skupina zvaná lemkovská. Rusínsky kultúrny kód predurčila spätosť s východnými Slovanmi; príslušnosť k ortodoxnému kresťanstvu, počnúc 24. aprílom 1646 do katolíckej cirkvi byzantského obradu; a konečne spomenuté usídlenie v karpatskom horstve.
Ochrana pamiatkového fondu z vnútornej povahy svojich činností sa zameriava na jestvujúce predmety, stavby alebo územia, ktoré sú nositeľmi pamiatkových hodnôt. Nespočetná bibliografia súvisiaca s týmto odborom logicky dokumentuje matériu, prítomnú a dosiahnuteľnú v konkrétnom čase uskutočňovania výskumu.
Medzi vrcholné útvory architektúry z dreva patria kostoly, stavané na slovenskom území od „nepamäti“ a užívané všetkými dominujúcimi kresťanskými konfesiami.
Vyššie načrtnuté rámce vymedzujú tému novej slovensko-ukrajinskej knihy s názvom Stratené drevené cerkvi severovýchodného Slovenska - Втрачені дерев'яні церкви північно-cхідної Словаччини. Jej pôvodcovia, doc. Mychajlo Syrochman/Михайло Сирохман a doc. Jaroslav Džoganík, ako naslovovzatí znalci disponujú všetkými predpokladmi na uchopenie problematiky. Prítomná kniha svedčí azda o návrate vedeckého záujmu k fenoménu karpatskej drevenej architektúry - tentoraz k strateným pamiatkam tzv. lemkovského typu, ktoré však ostali aspoň dokumentované hodnoverným vizuálnym prameňom.
K základnému, spravidla fotografickému vyobrazeniu zhromažďujú dostupné údaje o sakrálnych objektoch zo 41 šarišských a zemplínskych obcí. Každé heslo určujú základné fakty o určitej alebo predpokladanej dobe vzniku a zasvätení konkrétneho strateného kostola.
Takisto užitočné sú schematizmy prešovskej diecézy z rokov 1880 a 1903, a pre územie Zemplína tiež excerpty z cirkevných prameňov, ako ich publikoval kanonik mukačevskej eparchie Vasiľ Hadžega/Ваcиль Гаджега (1864 - 1938). Potom už výlučnými zdrojmi sú popisy umeleckohistorickej alebo pamiatkarskej povahy.
Pre dnešok má osobitný význam jeho obligátne fotografovanie navštevovaných objektov. Opätovný návrat Divalda na hornošarišský vidiek podmienili vojnové udalosti jesene a zimy 1914 - 1915. Vtedy územie zasiahol front „Veľkej vojny“: vpád ruských vojsk a protioperácie síl Rakúsko-Uhorska spôsobili úplné zničenie alebo aspoň ťažké poškodenie viacerých drevených kostolov.
Výskumnej práce sa zhostili aj miestne odborné ustanovizne, napr. Východoslovenské múzeum v Košiciach (riaditeľ Josef Polák) a viacerí privátni bádatelia. Spomedzi všetkých autori uviedli (s. 4) mená Florian Zapletal, Rudolf Hůlka, Josef Vydra, Josef Řeřicha, Vladimir Zaloziecki/Володимир Залозецкій a Vladimir Sičinśkyj/Володимир Січинський.
Vlastné dejiny strácania - zanikania drevených cerkví možno rozčleniť podľa základnej chronológie 20. storočia, keď kľúčové prelomy sledovanej témy určujú letopočty 1915 a 1944. - Usudzovanie o väčšine cerkví zaniknutých v období pred vypuknutím prvej svetovej vojny (pred rokom 1914) znejasňuje malá početnosť jestvujúcej dokumentácie.
Za obdobia pred rokom 1914 autori evidujú zničenie siedmych kostolov. Požiarom dňa 1. mája 1882 zanikla cerkva v obci Andrejová; ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia však jestvovala jej oltárna časť, využívaná ako samostatná kaplnka. Úplnú podobu cerkvi pred požiarom zachoval obraz, pochádzajúci z roku 1882 (por. tiež SPS, I., s. 19). V prvom desaťročí 20. storočia požiar zachvátil cerkvu v obci Nižná Jedľová (9. decembra 1906 - s. 32), zanikla tiež nespomínaná Regetovka (1904) a viaceré ďalšie.
Prvá svetová vojna a jej vplyv
Priamy stret armád na hornom Šariši a Zemplíne a zabratie do pásma bojových operácií prvej svetovej vojny (november 1914 - máj 1915) spôsobil poškodenie niekoľkých desiatok obcí, neobchádzajúc ani tamojšie drevené cerkvi. Podobné straty však utrpeli aj obce Kečkovce a Havranec, nachádzajúce sa pod karpatským hrebeňom viac na východ.
Značné poškodenie kostola v zemplínskej obci Runina súviselo z ofenzívou ruskej armády na Sninu a Humenné, ale murovanú náhradu zabezpečili až roku 1956.
Vojnové udalosti a najmä ich vplyv na obce a obyvateľstvo poznačili nasledujúce obdobie rokov 1918 - 1939, ktorého charakter určovalo republikánske zriadenie česko-slovenského štátu. Do pôsobnosti jeho orgánov náležala ochrana pamiatok, usilujúca o pluralistické zhodnocovanie rôznorodých historických javov. Svoj záujem preto sústredila taktiež na špecifickú drevenú architektúru slovenského východu.
Mnohé obce po svetovej vojne si vybudovali nový murovaný kostol. Tieto úsilia vyplývali jednak z poškodenia a nepoužiteľnosti staršej drevenej stavby, ale tiež stáleho rastu zavrhovania, keď ich vnímali ako neadekvátne, málo reprezentatívne a vlastne preukazujúce biedu a porobu užívateľov.
Poddukliansky kraj v jeseni 1944 znovu zasiahol vojnový konflikt. Kostoly obcí priamo v bojovej zóne Dukly utrpeli ťažké, ale opraviteľné škody, ktorých potrebnosť súhrnne vyhodnotilo Povereníctvo techniky 3. marca 1948 (Hunkovce, Korejovce, Dobroslava, Krajné Čierno, Ladomirová, Šemetkovce). Snahy zabezpečiť obnovu v medzivojnovom období nemali úspech kvôli nezáujmu obyvateľov oboch obcí.
Charakter obdobia druhej polovice 20. storočia, v rozmedzí sledovanom autormi, určovalo politické zriadenie ľudovej demokracie a socializmu. Hoci prinieslo zintenzívnenie záchrany, dokumentácie a „komplexnej“ obnovy drevenej sakrálnej architektúry (budovanie múzeí v prírode - Bardejov, Svidník, Humenné; vyhlásenie súboru za národnú kultúrnu pamiatku), vyskytli sa prípady definitívneho stratenia nezanedbateľných pamiatok.