Sobotné vysoké teploty sa podpísali aj na zdraví účastníkov Rajeckého maratónu.
„K siedmim účastníkom bolo potrebné vyslať zdravotníckych záchranárov, z nich boli až piati vo vážnom stave, ktorý si vyžadoval intenzívnu starostlivosť,“ uviedli záchranári.
Záchranári v tejto súvislosti opätovne upozorňujú na dodržiavanie riadneho pitného režimu a vyhýbanie sa priamemu slnku, najmä v čase obeda.
Práve nechuť umývať riad pripravila pre obyvateľov Rajca krásne sviatočné chvíle, že pre spoluobčanov práve bratia Uhlárikovci pripravia druhé Vianoce uprostred horúceho leta.
História Rajeckého Maratónu
Písal sa rok 2021, vo svete, a teda aj na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Najmladší účastník Rajeckého maratónu
„Prvý v cieli dostal koberec, druhý valašku, tretí mažiar,“ vymenoval jeden zo zakladateľov Rajeckého maratónu Pavol Uhlárik (56) vecné ceny pre medailistov 1. ročníka, ktorý sa oficiálne bežal v roku 1984.
Vymysleli ho traja bratia Uhlárikovci (Karol, Pavel a Ján), lebo vraj nemali v láske domáce práce, najmä umývanie riadu.
Pán Uhlárik, čo hovoríte na škodoradostné tvrdenia vašich kamarátov, že preto ste vymysleli pred 32 rokmi Rajecký maratón, lebo sa vám spolu s bratmi nechcelo umývať riad?
Ale veď to nie je žiadne ohováranie, ani nejaká škodoradosť od tých ľudí, čo vám to povedali, lebo je to pravda. Naozaj to tak aj bolo. Na začiatku všetkého bola stávka medzi nami.
Nechceli ste s bratmi v nedeľu po obede umývať riad, tak ste radšej išli bežať maratón?
Prečítajte si tiež: Registrácia na Rajecký Maratón
Nie celkom. Aj keď vo vašej otázke tá podstata problému tam, samozrejme, je… My traja sme nemali radi domáce práce vo všeobecnosti. A medzi nimi bolo aj spomínané umývanie riadu…
Tak sme si v lete 1982 povedali, že budeme o tom, kto z nás bude doma umývať riad, súťažiť. Dohodli sme sa, že kto z nás troch zvíťazí v behu po ceste od tabuľky Rajec po tabuľku Čičmany a späť, čo bolo presne 38 kilometrov, tak bude na celý rok od týchto nepopulárnych povinností oslobodený.
Nebude musieť umývať ten nešťastný riad, upratovať, zametať a podobne. A ten, čo dobehne do cieľa až tretí, bude počas roka poslúchať prvého i druhého v tomto behu (smiech).
Ako vaše bratské súperenie na takmer maratónskej vzdialenosti nakoniec dopadlo?
Tieto preteky nás troch vyhral najstarší brat Karol. Ja som dobehol za ním druhý asi s dvojminútovým mankom a tretí skončil najmladší brat Janko. Ten prišiel do cieľa asi asi až polhodinu po nás.
Prečítajte si tiež: Výsledky bežeckých podujatí Rajecký Maratón
Za ´odmenu´ nás musel potom celý rok poslúchať (smiech). A Karol sa zasa zbavil nechcených domácich prác. Z toho mal najväčšiu radosť (smiech).
Aký je vekový rozdiel medzi vami tromi? Nebol niekto z vás v tomto netradičnom súperení povedzme znevyhodnený práve vekom?
Keďže medzi nami je rozdiel dvoch, štyroch a šiestich rokov, o nejakom veľkom handicape sa nedá hovoriť. Každý z nás vedel, do čoho ide - a prečo sa k tomu behu vlastne odhodlal (smiech).
Najstarší brat má tento rok päťdesiatosem, ja budem mať päťdesiat šesť a najmladší Janko má päťdesiatdva.
Ja s Jankom ešte beháme maratóny, Karola opantala vášeň fotografovať a filmovať, tak on už maratóny nebehá, za to ich vášnivo filmuje a fotografuje. Vďaka nemu máme všetky ročníky Rajeckého maratónu dôkladne obrazovo zmapované.
Bežať pre stávku 38 kilometrov v jednom kuse nie je žiadna slasť. Mali ste na takýto náročný test vytrvalosti a bojovnosti aj nejakú kondičnú a bežeckú predprípravu? Trénovali ste na tento unikátny bratský súboj nejako špeciálne? Venovali ste sa napríklad kondičnej príprave?
Ak ide o tú prípravu, my s bratmi sme typické dedinské deti vtedajšej doby. Keď sme boli mladí, robili sme všetky športy, ktoré sa na dedine v tom čase hrali. Našli ste nás medzi futbalistami, volejbalistami, hokejistami či bežcami. Venovali sme sa aj turistike. Žiadny šport nám nebol cudzí. Takže fyzickú kondíciu sme mali dobrú. Horšie to už bolo s tou bežeckou prípravou. O behu, najmä o správnom behu na dlhé vzdialenosti, sme nič nevedeli. Tak sme bežali ako sme vládali. A podľa toho to všetko aj vyzeralo (smiech).
Ako sa potom ten maratónsky kolotoč v Rajci rozkrútil ďalej, keď sa momentálne na druhú augustovú sobotu (8. 8.) chystáte odštartovať už 32. ročník Rajeckého maratónu?
O rok neskôr sme si tieto preteky zopakovali, ale už nie sami… O našom pamätnom behu sa často medzi kamarátmi hovorilo. Dokonca sa medzi turistami našli kamaráti, ktorí si tiež chceli vyskúšať sily v behu z Rajca do Čičmian a späť. Nakoniec sa k nám trom pridali ešte siedmi kamaráti.
Bežali sme teda desiati, no do cieľa sme dobehli iba traja (krátka odmlka). Nedokončili takí, čo sa cestou prejedli hrušiek, respektíve na ´občerstvovačkách´ vypili viac piva ako sa na atlétov patrilo(smiech). Ale cieľ neuvideli ani tí bežci, ktorí precenili svoje sily, respektíve sa na takýto beh nevhodne obuli a obliekli (krátka odmlka).
Jeden bežal v známych gumo-textilových kopačkách, z ktorých iba odrezal štuple… Ďalší v obyčajných teniskách. Takže aj takú podobu mali teda naše ´maratónske´začiatky v Rajci (smiech). Ale ešte to nebol Rajecký maratón v takej podobe, v akej ho poznáme v súčasnosti…
Nápad behať po ceste celou Rajeckou dolinou sa však ľuďom z nášho mestečka zapáčil. Podporu nám sľúbil aj vtedajší predseda MNV, tak tretie pokračovanie nášho bežeckého dobrodružstva už bolo prvým oficiálnym ročníkom Rajeckého maratónu.
Na štart sa vtedy postavilo 33 účastníkov, z ktorých 27 aj dobehlo do cieľa. Prvý dostal za odmenu koberec, druhý valašku, tretí mažiar. Podľa toho, čo sme od sponzorov dostali, čo sa nám podarilo vybaviť. Vďaka ochote našich prvých sponzorov sme každého niečím odmenili. Štartovné bolo desať korún československých a pretekárov v cieli čakali párky.
Každý z nášho okolia pomohol, ako vedel. Jeden vyrezával drevené medaily, ďalší pomáhal pri regulovaní dopravy, ďalší pri výsledkoch v cieli, iný zasa čapoval pivo alebo kofolu, ženy piekli koláče a varili. Celé nás to vyšlo na vtedajších päťtisíc korún, čo dnes znie totálne neuveriteľné…
Nikto tomu dnes nechce veriť, že to naozaj stálo iba päťtisíc korún (smiech). Dnes potrebujeme na maratón 40 tisíc eur. Ale iba v hlavnej súťaži bude bežať viac ako dvesto účastníkov.
Keď sme už pri peniazoch, čo by ste dnes za tých päťtisíc korún, teda za celý rozpočet 1. ročníka Rajeckého maratón, čo je približne 160 eur, dokázali zabezpečiť dnes, keď sa chystáte už na 32. ročník a kalkulujete s tým, že na maratón potrebujete minimálne 40 tisíc eur?
Dnes by sme podľa mňa za takú istú sumu (okolo 160 eur, pozn. aut.) mohli zaplatiť 24-hodinový prenájom potrebných prenosných hygienických zariadení Toi Toi…. Alebo by sme za tie peniaze mohli zaistiť prítomnosť sanitky s posádkou počas celého maratónu. Ale to iba v prípade, ak by ju sme ju na maratóne mali po kamarátskej linke alebo v rámci sponzoringu. Inak by na ňu celý rozpočet premiérového ročníka Rajeckého maratónu určite nestačil…
Pán Uhlárik, máte v histórii tohto bežeckého dobrodružstva viac takých vytrvalcov ako je Eva Seidlová z Tlmáč, ktorá z doterajších 31 ročníkoch štartovala na dvadsiatich siedmich?
Áno, máme. Sú to traja ´mohykáni´, ktorí doteraz bežali náš maratón v každom ročníku! Dvaja z ich sú Žilinčania: Marián Michalík a František Kupčo. Obaja majú už 63 rokov. A tretím do ich partie je 65-ročný Marián Haluza z Nových Zámkov. Všetci traja sa už prihlásili aj na 32. ročník (krátka odmlka).
Oni v podstate už súťažia medzi sebou aj v tom, kto z nich dlhšie vydrží behať Rajecký maratón. Napríklad Marián Michálik, ktorý voľakedy behal minimálne päť - šesť maratónov počas roka, teraz sa zameral iba na Rajecký. Má už 63 rokov, už šetrí sily, no Rajecký maratón ešte chce bežať. To sú naši rajeckí vytrvalci (smiech).
Zo žien sa im trom priblížila doteraz naozaj iba spomínaná Eva Seidlová z Tlmáč, ktorá už absolvovala viac ako tristo maratónov!
Práve Eva Seidlová nám prezradila, že vďaka odbehnutým 27 ročníkom Rajeckého maratónu sa zaradila medzi rajeckých milionárov, ktorí majú už doživotne štart na tomto podujatí zadarmo. Koľko máte takých milionárov a kto všetko sa môže dostať do tohto vášho klubu vyvolených?
Milionárov, ktorých sme doživotne oslobodili od platenia štartovného, máme aktuálne trinásť. Dostať sa medzi nich nie je totiž vôbec jednoduché. Kto chce byť medzi nimi, musí v Rajci odbehnúť minimálne 24 ročníkov nášho maratónu! Až potom môže povedať, že v Rajci odbehol milión metrov!
Máme to presne zmerané, kde na trati toho 24 maratónu je presne hranica vstupu medzi našich milionárov, kde je ten povestný posledný meter miliónovej méty. Kto to dokáže, toho veľmi radi od štartovného oslobodíme (smiech).
Vaša reakcia potvrdzuje tvrdenia pamätníkov, ktorí pri spomínaní zdôrazňovali, že veľkou devízou vášho podujatia je predovšetkým fakt, že ho robia bežci pre bežcov, že ho robia ľudia so srdcom, a hoci to mnohokrát bolo naozaj doslova na ´kolene´, o to to bolo srdečnejšie…
Viete, o tom, či to robíme so srdcom alebo nie, nemôžeme predsa hovoriť my. To sa nepatrí. Veď každá líška iba svoj chvost chváli (smiech). To musia povedať iní, naši hostia. Účastníci Rajeckého maratónu.
Samozrejme, v dnešnej zložitej dobe je všetko najmä o peniazoch, o sponzoroch, o podpore a pomoci. Ale ja osobne vyššie nad peniaze kladiem dobré medziľudské vzťahy, kamarátsku pomoc, spolupatričnosť a ochotu priložiť ruku k spoločnej práci. Bez tohto všetkého by sa Rajecký maratón určite nedožil 32. ročníka.
Sme veľmi radi, že hoci sa to stále točí okolo nás, čo sme to všetko začali, v súčasnosti máme stočlenný zbor dobrovoľníkov a pomocníkov, bez ktorých by sme maratón určite neurobili. Viete, dnes to nemôže byť o jednom človeku, dnes to musí byť o kolektíve, o partii rovnako nadšených ľudí. Bez ich elánu, ochoty pomôcť, bez ich obetavosti by to jednoducho nešlo…
Navyše, v čase maratónu, ktorý sa tradične beží v druhú augustovú sobotu, je u nás ešte aj tradičný jarmok, takže pre Rajec robíme druhé Vianoce (smiech). Počas tohto sviatku sa stretnú rodiny, kamaráti, známi. A celá táto srdečnosť týchto stretnutí sa potom prenáša aj na maratón.
Snívali ste niekedy o tom, že práve vaša nechuť umývať riad pripraví pre obyvateľov Rajca také krásne sviatočné chvíle, že pre spoluobčanov práve bratia Uhlárikovci pripravia druhé Vianoce uprostred horúceho leta?
To sa nedá tak povedať (krátka odmlka). To nám predsa vtedy, keď sme súťažili iba medzi sebou, ani na um neprišlo… Aj keď vtedy, keď sme s maratónom začínali, panoval u nás ohromný bežecký boom. Potom, po rozdelení republiky, to nadšenie ľudí behať dlhé trate trochu ochablo….
Všetky aktivity okolo dlhých cestných behov dosť stagnovali… Ale pred takými 6 - 7 rokmi bežecké hnutie na Slovensku chytilo druhý dych. A dnes to opäť beží na plné obrátky. Každý víkend je niekde nejaký beh, nejaká bežecká akcia. Ponuka cestných a cezpoľných behov je mimoriadne bohatá, naozaj je z čoho vyberať (krátka odmlka).
A pokiaľ ide o tie druhé Vianoce pre Rajec a jeho návštevníkov… Po každom maratóne je na námestí diskotéka pre mladých, ako aj ľudová veselica a zábava pre tých skôr narodených. Aj to patrí k nášmu jarmoku a maratónu. Vtedy z nás už opadne napätie, po skončení maratónu si opäť vydýchneme, potešíme sa, že akcia dobre dopadla a ideme ďalej…
Ale bez tej diskotéky to by už nebol Rajecký maratón. To by nebol náš tradičný rajecký sviatok (smiech).
Unikátom vašej maratónskej akcie je fakt, že z Rajca do Čičmian vytrvalci bežia počas riadnej cestnej premávky. Nedá sa s tým niečo urobiť? Nedá sa tá cesta počas maratónu nejako uzavrieť?
Aby som bol úprimný, nechcel som túto otázku dostať… Nerád ju počúvam (krátka odmlka). Neobmedzená premávka na ceste, po ktorej sa beží, je pre nás večnou témou. Ale nemôžeme si to dovoliť, aby sme túto cestu uzavreli na celý deň. To by sme spôsobili dopravný kolaps v celej tejto oblasti.