V tenise majú diváci stále zakázané hýbať sa počas výmen, alebo sa hlasno tešiť po chybách. Kedysi bolo kričanie hráčov na kurte počas zápasov nepredstaviteľné. Tradícia tichého športu bola narušená v 70. rokoch minulého storočia, keď sa počas zápasov začalo objavovať čoraz viac hráčov, ktorí vykrikovali po odpálení loptičky na druhú stranu kurtu.
Neskôr sa stali výkriky takmer pravidlom a prvý, kto poriadne na kurte ziapal, bol muž. No diskutovaným problémom sa kričanie stalo až po tom, čo sa Monika Selešová v 90. rokoch prebojovala medzi svetovú elitu. Jej krik pripomínal skôr kvílenie, podobné krochkaniu niektorých zvierat. Zvuk bol taký hlasný, že bolo nemožné byť na kurte a nevšimnúť si ho.
Selešovej krik bol prvý, ktorý bol meraný zvukomerom. Na Wimbledone v roku 1992 zariadenie zaznamenalo 93,2 decibelov. Čoskoro sa objavili kritici vrátane legendárnej Martiny Navrátilovej. Už vtedy si mnohí odborníci všimli, že dvaja najväčší „krikľúni“ sveta, Agassi a Selešová, trénovali na tej istej akadémii Nicka Bollettieriho. Nikto nikdy na kurte tak hlasno nestonal ako ona.
Takmer okamžite po tom, čo Ruska vtrhla medzi elitu, novinári priniesli na jej zápas zvukomer a zaznamenali hladinu zvuku 101 decibelov. Šarapovová bola možno prvou tenistkou, ktorej krik pripomínal zvuky rozkoše zo spálňových radovánok. Hluk štartujúceho lietadla, Šarapovovej namerali 101 decibelov. Profesionálna WTA Tour však už v tom čase zaznamenala oveľa viac sťažností, ako predtým na Selešovú.
Aký je teda hlavný prínos „zvukových efektov“ počas úderov na kurte? Vedecké štúdie ukázali, že výdych pri napínaní svalov zvyšuje silu, s akou loptička opúšťa raketu. Bollettieri bol samozrejme priekopníkom tejto praxe. Tenisový guru radšej nazýval zvuk počas úderov „správnou technikou výdychu“.
Prečítajte si tiež: Tradícia a majstrovstvo ruských nožov
Faktom je, že počas intenzívnych výmen, najmä medzi hráčmi na najvyššej úrovni, sa športovci spoliehajú na zvuk loptičky odrážajúcej sa od strún, aby určili jej silu a rotáciu. Experti sa však zhodujú, že stonanie na kurte nie je pre veľké víťazstvá nevyhnutné. Napríklad legendárny Roger Federer, ktorý vyhral 20 grandslamových titulov, nikdy nevydával pravidelné hlasné zvuky.
Výskum ukazuje, že 90 % mužských a 76 % ženských tenistov na profesionálnej Tour stoná počas úderov. Naposledy sa o veľký rozruch kvôli kriku postarala v roku 2009 vychádzajúca portugalská hviezda Michelle Larcher de Britová. Tá vydávala ston podobný Šarapovovej, len ho sprevádzala zámerne zdĺhavým zavýjaním. To sa mnohým nepáčilo.
Sama de Britová ubezpečila, že neprestane kričať ani pod hrozbou trestu. „Radšej zaplatím pokutu, ako prehrám zápas,“ vyhlásila Portugalčanka.
Konflikty a Kontroverzie
Do konfliktu s fanúšikmi sa dostal už v minulosti. Ruský tenista Daniil Medvedev po vypadnutí z turnaja v Paríži ukazoval divákom prostredník a po zápase prišiel s bizarným vysvetlením.
Medvedev vypadol v 3. kole s Bulharom Grigorom Dimitrovom. Diváci na tribúne v druhom sete vybučali Rusa potom, ako od frustrácie tresol raketou o zem. Keď sa ich Medvedev snažil umlčať, bučanie neprestávalo, naopak, pokračovalo a ruský tenista odišiel na svoju lavičku.
Prečítajte si tiež: Použitie ruského nočného videnia
Keď odchádzal z kurtu po prehre, divákom ukazoval prostredník. Podľa jeho, evidentne sarkastického, vysvetlenia však nešlo o vulgárne gesto. „Neukázal som im prostredník. Len som si kontroloval nechty. Naozaj, nič viac v tom nebolo. Prečo by som ukazoval prostredník tomuto úžasnému publiku v Paríži?“ hovoril na tlačovej konferencii.
Medvedev dostal otázku, či to bolo najhoršie publikum, aké na turnajoch zažil, čo odmietol potvrdiť. Vyhlásil však, že na turnaji v Paríži sa mu hralo lepšie, keď ho v roku 2020 vyhral bez prítomnosti fanúšikov kvôli pandémii Covid-19.
„To, ako sa správam, závisí od turnaja a od toho, ako sa správajú diváci. Sú to spojené veci. Mám veľa francúzskych priateľov a nevyzerajú, že by mali radi tento turnaj. Možno to je dôvod.
Ruské Tenistky a Pohár Billie Jean Kingovej
Slovenské tenistky na finálovom turnaji Billie Jean King Cupu v španielskej Malage šokovali tenisový svet, keď prechádzali cez jeden favorizovaný tím za druhým. Ťažili predovšetkým z výbornej formy Rebeccy Šramkovej, ktorá žiarila v dvojhre a tiež z perfektných výkonov Viktórie Hrunčákovej a Terezy Mihálikovej v štvorhre.
Slovenky sa dostali až do finále, v ktorom ale neuspeli proti favorizovaným Taliankam, ktoré potiahla svetová štvorka Jasmine Paoliniová. Tenisový odborník Jan Kukal v hodnoteniach po turnaji slovenské tenistky najprv pochválil za predvedené výkony, ale neodpustil si ani tvrdú kritiku.
Prečítajte si tiež: Reštaurácia Tenistka: Hodnotenia a názory