V reakcii na kroky NATO by bolo opodstatnené poskytnúť Kube moderné zbrane, ktoré by pomohli obnoviť rovnováhu síl. Išlo by najmä o balistické raketové systémy krátkeho doletu Iskander a stredného doletu Orešnik. Podľa neho by takéto kroky vytvorili účinný odstrašujúci prostriedok schopný zasiahnuť strategicky významné ciele v Spojených štátoch a udržať paritu v útočných kapacitách.
O rozmiestnení rakiet na Kube, ako to bolo na začiatku šesťdesiatych rokov počas kubánskej krízy, pokiaľ USA poskytne Ukrajine strely dlhého doletu Tomahawk, hovoril v stredu v rozhovore pre TASS ruský vojenský expert Inštitútu práva a národnej bezpečnosti RANChiGS Aleksandr Stepanov. Podľa Stepanova sa hovorí o symetrickej odpovedi na možnosť rozmiestnenia Tomahawkov.
Ruský poslanec Alexej Žuravlev, tajomník parlamentného obranného výboru, na sieti Telegram napísal: „Obnovili sme zmluvu s Kubou, nehovoriac o Venezuele.“ Dodal: „Máme tiež rakety, ktoré sú blízko USA.“
Ruské vedenie zároveň upozorňuje, že Spojené štáty nereagovali na jeho návrh predĺžiť platnosť dohody o obmedzení strategických zbraní New START. Americký think-tank ISW v správe píše, že Kremľu ide teraz hlavne o ochranu ruského tylu pred ukrajinskými údermi na dlhú vzdialenosť. Aj keď drony napadnutej krajiny zasahujú hlboko v ruskom území, majú obmedzenú nosnosť, preto by bolo dodanie striel Tomahawk zásadné.
Experti varujú, že zbraň sama o sebe vojnu nezlomí a môže spôsobiť ďalšie ruské hrozby eskaláciou. Putin počas posledných dní použil niekoľko argumentov na to, aby zmenil rozhodnutie USA ohľadom dodania rakiet Tomahawk. Rozhodnutie Nemecka a Spojených štátov o umiestnení striel, ktoré obe krajiny oznámili tento mesiac, Moskva už skôr kritizovala a sľúbila, že naň bude reagovať.
Prečítajte si tiež: Kto nastúpi v štafete?
Rusko rozmiestni strely na dosah Západu, ak Spojené štáty umiestnia svoje zbrane v Nemecku. Na prehliadke ruského námorníctva v Petrohrade to povedal ruský prezident Vladimir Putin. V dosahu takýchto zbraní by sa podľa Putina ocitli "významné ruské zariadenia štátu", vojenská aj civilná infraštruktúra a priemyselné centrá. "Prijmeme zrkadlové opatrenia na rozmiestnenie s ohľadom na akcie Spojených štátov, ich satelitov v Európe a v ďalších regiónoch sveta," dodal v prejave k námorníkom z Ruska, Číny, Alžírska a Indie.
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa Moskva snaží obhájiť svoje konanie rôznymi vymyslenými a skreslenými naratívmi. Tradičnou súčasťou ruských informačných operácií je preto okamžitá reakcia na ohlásenie dodávok pomoci pre Ukrajinu. V prípadoch, keď členská krajina NATO ohlási - najmä vojenskú - pomoc Ukrajine, Moskva okamžite vypustí dezinformačný naratív hovoriaci o tom, že krajiny NATO eskalujú konflikt, či dokonca priamo útočia na Rusko.
V reakcii na ruskú agresiu Európska únia po dohode členských štátov zriadila vojenskú asistenčnú misiu pre Ukrajinu, v rámci ktorej členovia EÚ poskytujú výcvik ukrajinským vojakom. Moskva napriek tomu obvinila z takéhoto kroku Francúzsko či Litvu. Okrem toho sa Kremeľ tradične snaží vyviniť z pozície agresora prostredníctvom šírenia naratívov o útoku zo strany NATO. Súčasťou tejto stratégie sa stala reakcia na povolenie využitia zbraní ATACMS od USA pre Ukrajinu, pričom Moskva vníma tento krok ako priamy útok zo strany NATO.
V reakcii na povolenia zasahovať legitímne ciele na území Ruska zo strany USA a krajín EÚ sa Putin okrem iného rozhodol aktualizovať ruskú jadrovú doktrínu. Jej nové znenie zahŕňa pripravenosť Moskvy využiť jadrové zbrane v odpovedi aj na konvenčný útok. Rovnako sa v tejto súvislosti začala vyskytovať rétorika, ktorá tento krok označuje za začiatok tretej svetovej vojny, pričom vinu pripisuje NATO a EÚ, nie Rusku.
V kontexte vojenskej sily však Rusko nemá konvenčné vojenské kapacity potrebné na porážku NATO. Rovnako tak využitie jadrových zbraní vedie do slepej uličky so špirálou jadrovej retaliácie. Od začiatku je využívanie takéhoto zastrašovania jadrovými zbraňami jednou z kľúčových taktík Moskvy, ktorej cieľom je rozdeliť NATO a formovať názory obyvateľstva jednotlivých krajín za relatívne nízku cenu.
Prečítajte si tiež: Arktída a Antarktída: Ruské aktivity
Jedným z najviac používaných dezinformačných naratívov Moskvy je šírenie klamstiev o útoku zo strany NATO a jeho členských krajín voči Rusku. Rovnakú rétoriku používa aj prezident Putin, ktorý tento naratív vyslovil aj pri novoročnom príhovore v roku 2022, počas ktorého obvinil NATO a Západ z cynického využívania Ukrajiny na oslabenie Ruska. Danému naratívu sa zároveň darí manipulovať verejnou mienkou naprieč krajinami NATO a EÚ. V roku 2024 vnímalo vyše 30 % Slovákov a Bulharov Západ ako primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine. Ďalší prieskum zas ukázal, že až 40 % respondentov v Nemecku aspoň sčasti verí, že za vojnu na Ukrajine môže NATO. Naratív o vine NATO prirodzene funguje aj pre ruské publikum.
Ďalším z nástrojov ruskej propagandy je taktika strategickej nekonzistencie, v rámci ktorej mašinéria Kremľa vypúšťa do informačného priestoru súčasne súperiace naratívy. Zatiaľ čo Moskva hrozí jadrovými útokmi v reakcii na ohlásenia vojenskej pomoci zo strany krajín NATO, v rovnakom čase sa objavujú dezinformačné kampane o oslabení podpory pre Ukrajinu.
Na európske krajiny, ktoré rozmiestnia na svojom území americké rakety stredného doletu, sa bude musieť Rusko upriamiť a možno na nich aj zaútočiť. V stredu to na tlačovej konferencii po rokovaní s talianskym premiérom Giueseppem Contem vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Reagoval tak na avizovaný zámer USA odstúpiť od zmluvy obmedzujúcej zbrane stredného doletu.
Putin nechce Európu vystavovať nebezpečenstvu. „Ak ich rozmiestnia v Európe, budeme musieť samozrejme odpovedať rovnako. Európske krajiny, ktoré by s tým (rozmiestnením amerických rakiet - pozn. SITA) súhlasili, by si mali byť vedomé, že tak vystavujú svoje územie hrozbe možného odvetného útoku. To je celkom logické,“ vyhlásil v stredu Putin. Ruský prezident nešpecifikoval, v čom mu príde logické na rozmiestnenie zbraní reagovať rovno útokom. „Neviem, prečo by sme mali vystavovať Európu takémuto nebezpečenstvu. Nevidím pre to žiadny dôvod. Chcel by som zopakovať, že to nie je naša voľba. My to nechceme,“ dodal Putin.
Útoky na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska pomocou rakiet Tomahawk alebo iných zbraní s dlhým doletom by vyvolali ničivú odvetu, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, v posledných mesiacoch žiadala Spojené štáty, aby jej dodali rakety Tomahawk. Americký prezident Donald Trump však doteraz odmietol takýto krok urobiť.
Prečítajte si tiež: Realita ruských laserových zbraní
„Je to pokus o eskaláciu,“ povedal k ukrajinským plánom Putin. „Ak budú takéto zbrane použité na útoky na ruské územie, reakcia bude veľmi vážna, ak nie ohromujúca,“ varoval šéf Kremľa. Ruská armáda rakety, ktoré majú parametre porovnateľné s tomahawkmi, na útoky proti Ukrajine používa. Ide napríklad o strely Kalibr s doletom až 2 500 kilometrov.
Putin tiež označil nové sankcie USA proti Rusku za čin, ktorý vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi neposilňuje. Považuje ich za „nie priateľský“ krok a za snahu ukázať tlak na Rusko. Výrazný vplyv na ruskú ekonomiku však podľa šéfa Kremľa sankcie mať nebudú.
Jeden z najznámejších obhajcov Kremľa v slovenskom parlamente poskytol rozhovor ruskému denníku Izvestija. Rozpráva v ňom aj o rokovaniach Slovenska a Spojených štátov o vojenskej spolupráci. Redaktori ruského webu Marčekovu špekuláciu vytiahli rovno do titulku svojho článku. „Úplne to vylučujem, pretože v základnom dokumente medzi Ruskom a NATO aliancia sľúbila, že nebude rozmiestňovať jadrové zbrane do krajín, kde neboli nasadené, a že nebude ani vytvárať na to infraštruktúru. Toto vyjadrenie ruského ministerstva si následne všimli zahraničné agentúry, prevzala ho aj česká verzia Kremľom financovanej agentúry Sputnik.
Na letisku Sliač pri Banskej Bystrici a na leteckej základni Kuchyňa na západnom Slovensku by sa mali objaviť veľké sklady amerických zbraní, ako aj kasárne pre amerických vojakov. Na tom postavil ďalšiu úvahu, že po umiestnení amerických jadrových zbraní sa Slovensko stane terčom pre Rusko. „V Bratislave musíme pochopiť, že našou činnosťou staviame krajinu pod priamu hrozbu. Už len úvahy o takomto kroku by vyvolali odpor množstva štátov, vrátane susedov Slovenska, keďže by šlo o narušenie rozloženia síl v Európe.
Ruský prezident Vladimir Putin obvinil v stredu Spojené štáty, že použili „falošné obvinenia“ proti Ruskej federácii, aby mohli odstúpiť od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Putin vo svojom prejave k poslancom oboch komôr ruského parlamentu pripustil, že od podpísania INF v roku 1987 došlo vo svete k veľkým zmenám, pričom však daný typ zbraní vyvíjali mnohé štáty, „len Rusko a USA nie“, a to dobrovoľne.
Vyhlásil tiež, že Rusko je pripravené na rokovania o odzbrojení, ale „už viac nebude klopať na zatvorené dvere“. Dodal, že Rusko bude pokračovať v rozvoji svojich ozbrojených síl. Podľa Putina politiku USA možno „sotva označiť za priateľskú“. Kritizoval zavádzanie ďalších sankcií i „demontáž zmluvnej bázy medzinárodnej politiky“. Zdôraznil, že Rusko nie je hrozbou a „chce mať priateľské vzťahy s USA“. Uviedol však, že Rusko nenechá bez odpovede rozmiestnenie amerických rakiet v Európe.
Putin upozornil, že ak USA k takémuto kroku pristúpia, v Európe to povedie k vyostreniu situácie. „Pre Rusko to bude hrozba,“ povedal Putin s tým, že v prípade rozmiestnenia takéhoto druhu zbraní Rusko prijme „zrkadlové asymetrické opatrenia“.
Rusko bude podľa Putina nútené rozmiestniť zbrane, ktoré môžu byť použité proti centrám, kde sa prijímajú rozhodnutia a ktoré sú za raketovými systémami ohrozujúcimi Rusko, informovala agentúra AFP.
tags: #rusko #o #rozmiestneni #americkych #zbrani #na