Od zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa jadrové zbrane stali jedným z najdôležitejších nástrojov moci v medzinárodnej politike, pričom naša analýza ukazuje, ako rozdielne štáty narábajú so svojím jadrovým arzenálom.
Oficiálny štatút jadrovej mocnosti majú štáty, ktoré uskutočnili skúšobný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Bolo ich päť: USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Veľká Británia. India, Pakistan a KĽDR testovali jadrovú bombu aj neskôr. Mnohé ďalšie krajiny mali v minulosti jadrové zbrane alebo jadrové programy, napríklad Izrael nikdy nepoprel ani nepriznal, že má jadrový arzenál.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane okrem Ruska aj na Ukrajine, v Bielorusku a Kazachstane. Svojich jadrových zbraní sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdali aj Kazachstan, Bielorusko a Ukrajina.
Súčasný Stav Jadrových Arzenálov
Podľa štúdie Federácie amerických vedcov (FAS) majú v súčasnosti všetky svetové jadrové mocnosti 12 100 jadrových hlavíc, pričom počas studenej vojny ich bolo 70-tisíc. Deväť oficiálnych či neoficiálnych jadrových veľmocí začiatkom roku 2023 vlastnilo 9576 jadrových hlavíc pripravených na použitie, pričom predošlý rok ich bolo 9440. Tieto zbrane majú podľa správy dovedna "ničivú silu" porovnateľnú s tým, ak by na japonskú Hirošimu počas druhej svetovej vojny spadlo 135.000 bômb.
Za nárast počtu jadrových hlavíc o 136 kusov sú zodpovedné Rusko, Čína, India, Severná Kórea a Pakistan. Rusko má pritom ich najväčší arzenál na svete (5889 kusov)."Tento nárast je znepokojúci, a pokračuje v trende, ktorý sa začal v roku 2017," povedala Grethe Lauglová Östernová z platformy Nuclear Weapons Ban Monitor.
Prečítajte si tiež: Kto nastúpi v štafete?
Podľa FAS má najviac jadrových zbraní Rusko s viac ako 5 500 jadrovými hlavicami. Nasledujú Spojené štáty s 5 044 jadrovými hlavicami, ktoré sa nachádzajú na území USA a v piatich ďalších krajinách: Turecku, Taliansku, Belgicku, Nemecku a Holandsku.
Prehľad počtu jadrových hlavíc podľa krajín
| Krajina | Odhadovaný počet jadrových hlavíc |
|---|---|
| Rusko | 5 889 |
| USA | 5 500 |
| Čína | 500 |
| Francúzsko | 290 |
| Veľká Británia | 225 |
| India | 180 |
| Pakistan | 175 |
| Severná Kórea | 50 |
| Izrael | 90 (neoficiálne) |
Z nich má Rusko približne 1 710, USA približne 1 670, Francúzsko 280 a Veľká Británia 120.
V správe sa tiež píše, že celkové zásoby jadrových zbraní - zahŕňajúce aj tie, ktoré už boli vyradené - naopak klesajú. V medziročnom porovnaní sa počet jadrových zbraní znížil z 12.705 na 12.512. Dôvodom je, že Rusko a Spojené štáty vyradili staré jadrové hlavice. Lauglová Östernová však varovala, že ak sa nezastaví trend zvyšovania počtu nových jadrových hlavíc, "čoskoro sa po prvý raz od od studenej vojny znova zvýši aj celkový počet jadrových zbraní na svete".
Vývoj a Testovanie Jadrových Zbraní
Dejiny jadrových zbraní sa začali v 30. rokoch 20. storočia objavom jadrového štiepenia. Počas druhej svetovej vojny vyústil vedecký pokrok a vojenský vývoj do amerického projektu Manhattan - vývoja prvej atómovej bomby. Prvý skúšobný jadrový výbuch na svete uskutočnili 16. júla 1945 Spojené štáty, ktoré potom v auguste zhodili atómovú bombu na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Druhou krajinou, ktorá otestovala jadrovú zbraň, bol 29. augusta 1949 Sovietsky zväz. Treťou krajinou bola Veľká Británia 3. októbra 1952, Francúzsko uskutočnilo svoj prvý jadrový test v roku 1960 a poslednou jadrovou mocnosťou bola Čína 16.
Šiestou krajinou, ktorá uskutočnila jadrový výbuch, bola v roku 1974 India. Pakistan je tiež neoficiálnou jadrovou veľmocou a v máji 1998 sa priznal k piatim podzemným jadrovým testom v horskej oblasti Čaghaj pri hraniciach s Afganistanom v reakcii na päť jadrových výbuchov, ktoré uskutočnila India 11. - 13. mája toho istého roku. Pakistan údajne uskutočnil dva testy v 80. rokoch minulého storočia, ale vždy tieto správy popieral. Od výbuchov v roku 1998 nastala dlhá prestávka v jadrových testoch, ktorú KĽDR prerušila až v roku 2006.
Prečítajte si tiež: Arktída a Antarktída: Ruské aktivity
Moskva uskutočnila svoj posledný skúšobný výbuch v októbri 1990, Británia v novembri 1991 a Spojené štáty v septembri 1992.
Medzinárodné Dohody a Kontrola Jadrových Zbraní
Vôbec prvú medzinárodnú zmluvu o obmedzení jadrových zbraní podpísali Sovietsky zväz, USA a Veľká Británia v auguste 1963. Takzvaná Moskovská zmluva zakazovala jadrové skúšky vo vzduchu, vo vesmíre a pod vodou. O päť rokov neskôr bola podpísaná Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá mala zabrániť šíreniu jadrových zbraní do štátov, ktoré ich v tom čase nevlastnili. Zmluva o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons, NPT) je medzinárodná dohoda, ktorá vstúpila do platnosti vstúpila v roku 1970 a v roku 1995 bola jej platnosť predĺžená na neurčito. Jej primárnym cieľom je obmedziť výrobu jadrových zbraní. Rovnako deklaruje ambíciu podporovať spoluprácu v oblasti mierového využívania jadrovej energie a presadzovať ciele jadrového odzbrojenia.
Doposiaľ NPT podpísalo 189 štátov sveta, pričom 5 svetových mocností - USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko a Čína - jadrovými zbraňami disponuje. Tieto štáty má zmluva motivovať k postupnému jadrovému odzbrojeniu. Na druhej strane, štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, sa majú vzdať práva ich vyrábať alebo získavať. Zmluvu však nepodpísali India, Izrael a Pakistan, ktoré jadrové zbrane vlastnia.
Na podporu cieľa nešírenia jadrových zbraní a ako opatrenie na budovanie dôvery medzi zmluvnými štátmi sa zmluvou zriaďuje systém záruk, za ktorý zodpovedá Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (International Atomic Energy Agency, IAEE). Záruky sa používajú na overovanie dodržiavania zmluvy prostredníctvom inšpekcií.
Keď sa medzinárodné napätie zmiernilo, jadrové mocnosti v roku 1992 vyhlásili moratórium na jadrové skúšky, ktoré však bolo mnohokrát porušené.
Prečítajte si tiež: Realita ruských laserových zbraní
Po desaťročiach opatrného odzbrojovania vstupuje medzinárodná kontrola jadrových zbraní do kritickej fázy. Terajšia zmluva bola podpísaná 8. apríla 2010 a nadobudla platnosť 5. februára 2011. Jej cieľom je obmedziť počet strategických, operačných jadrových hlavíc na maximálne 1 550 na krajinu. Zmluva tiež ustanovuje vzájomné kontroly vrátane 18 inšpekcií ročne a pravidelnú výmenu údajov o príslušných jadrových arzenáloch.
Ďalšia významná dohoda, Zmluva o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) z roku 1987, ktorá zakazovala pozemné rakety stredného a kratšieho doletu, bola v roku 2019 vypovedaná Spojenými štátmi. Išlo o bilaterálnu dohodu o odzbrojení medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom (neskôr Ruskom), pričom zaväzovala obe strany do troch rokov zničiť všetky pozemné alebo pevninské jadrové rakety so stredným (1 000 - 5 500 kilometrov) a kratším doletom (500 - 1 000 kilometrov), ako aj ich odpaľovacie zariadenia a infraštruktúru, a zdržať sa výroby nových.
Čelní predstavitelia ruského parlamentu zvážia zrušenie ratifikácie Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok. Vyhlásil to v piatok predseda Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Viačeslav Volodin po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin predostrel možnosť obnovenia jadrových skúšok. "Situácia vo svete sa zmenila. Washington a Brusel rozpútali proti našej krajine vojnu," uviedol Volodin. Putin pritom vo štvrtok povedal, že nie je potrebné meniť ruskú jadrovú doktrínu, Moskva by však podľa neho mala zvážiť zrušenie ratifikácie CTBT. Rusko zdedilo jadrové zbrane po rozpade Sovietskeho zväzu a má najväčšie zásoby jadrových hlavíc na svete.
Modernizácia a Rozširovanie Jadrových Arzenálov
Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) štáty vlastniace jadrové zbrane v posledných rokoch modernizujú svoje jadrové sily a zavádzajú nové zbrane schopné niesť jadrové hlavice.
AFP píše, že k zverejneniu týchto údajov došlo v čase, keď Moskva v spojitosti s inváziou na Ukrajine a vojenskou podporou Kyjeva zo strany Západu opakovane hrozí nasadením jadrových zbraní. Šéf Kremľa Vladimir Putin v sobotu oznámil, že s Minskom sa dohodol na rozmiestnení ruských jadrových zbraní na území Bieloruska.
Čína za uplynulý rok výrazne zvýšila počet jadrových hlavíc. Viac ich má aj Severná Kórea. Vyplýva to z výročnej správy Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI). Podľa výskumníkov Čína zvýšila počet jadrových hlavíc zo 410 na 500. Severná Kórea ich má teraz 50, čím ich počet za rok zvýšila o 20. Takmer 90 percent jadrových zbraní na svete vlastní Rusko a USA.
Správe o jadrových zbraniach sa v Správach RTVS venoval redaktor Pavel Achs: Rast Číny. Čína by podľa neho mohla mať do roku 2030 toľko medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré dokážu niesť jadrovú hlavicu, ako Rusko či USA. Zo správy takisto vyplýva že až 2 100 jadrových hlavíc po celom svete je v stave vysokej operačnej pohotovosti. Väčšina z nich patrí Rusku a Spojených štátom. Niektoré po prvý raz uviedla do tohto stavu aj Čína.
Kremeľ označil najnovšie úvahy NATO o rozmiestnení ďalších jadrových zbraní za eskaláciu napätia. „USA a NATO zničili desaťročia fungujúci systém opatrení na budovanie dôvery a kontroly zbrojenia v Európe. Dostali sme sa nebezpečne blízko k bodu, z ktorého niet návratu,“ tvrdí ruský prezident Vladimir Putin.
Rusko posilňuje jadrové kapacity. Napriek ruskej rétorike o jadrovom ohrození zo strany NATO, je to práve Moskva, ktorá používa jadrové zbrane ako nástroj zastrašovania. Ruskí politickí predstavitelia častokrát prezentujú nezodpovednú jadrovú rétoriku. Okrem toho štát zintenzívňuje svoje jadrové cvičenia a rozširuje jadrové kapacity investovaním do nových destabilizujúcich zbraní.
Pojmom nukleárna zima sa označuje post-apokalyptický stav, ktorý by nastal pri súčasnom odpálení stoviek až tisícok atómových bômb. Tie, keď by sa dostali do vrchných častí atmosféry, spôsobili by zatienenie Slnka a tým okamžité ochladzovanie planéty. Planéta by bola takto zahalená do večnej tmy po dobu niekoľkých rokov, kým by sa atmosféra nevyčistila. To by malo drastický následok na planétu, ľudí a živočíchov, ktorí by to všetko prežili. Zelené časti rastlín by nedokázali prevádzať fotosyntézu a vyhynuli by.