Zákon o poľovníctve a predpisy vydané na jeho realizáciu kladú užívateľom poľovných revírov používať pri výkone práva poľovníctva poľovne upotrebiteľných psov. Poľovná upotrebiteľnosť sa preukazuje účasťou na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti psov.
Ak chovateľské kluby uznajú za potrebné, môžu vypísať špeciálne skúšky chovnej spôsobilosti, ktorými však nezíska pes poľovnú upotrebiteľnosť, alebo môžu niektoré zo skúšok určiť ako povinné pre zaradenie jedincov do chovu a tak prispieť k zachovaniu genetickej výbavy prenášania pracovných vlastností.
Najvyšší stupeň výcviku sa zisťuje na vrcholových podujatiach - memoriáloch.
Skúšky vlôh sú potrebné z chovateľského hľadiska, keďže pes na nich najlepšie ukáže vrodené vlastnosti, ktoré nie sú ešte veľmi ovplyvnené výcvikom. Vhodné sú aj z hľadiska kontroly dedičnosti. Je preto žiaduce, aby sa na nich zúčastňovalo čo najviac jedincov.
Typy skúšok poľovnej upotrebiteľnosti
Jesenné skúšky sú skúškami, ktorých absolvovanie kvalifikuje psa ako poľovne upotrebiteľného pre hľadanie, dohľadávanie a prinášanie malej zveri.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Absolvovaním lesných skúšok získava pes poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri.
Farbiarske skúšky sa usporadúvajú v poľných poľovných revíroch, kde pre nedostatok lesného porastu nie je možné usporiadať lesné skúšky, ale so zreteľom na výskyt a lov srnčej zveri v týchto revíroch vzniká potreba, aby psy preukázali poľovnú upotrebiteľnosť pre lov a dohľadávanie srnčej zveri.
Na všestranných skúškach sa musí preukázať vyšší stupeň použiteľnosti psa v poľovníckej praxi. Stavače tu dokazujú, že sú skupinou plemien psov použiteľnou pre všestrannú prácu na povrchu.
Absolvovaním všestranných skúšok získavajú stavače poľovnú upotrebiteľnosť na dohľadávanie malej pernatej a srstnatej zveri a srnčej zveri. Podmienkou pre účasť na všestranných skúškach je úspešné absolvovanie JSS alebo LSS.
Vodič, ktorého pes úspešne absolvoval VSS môže požiadať o zápis do Knihy všestranných psov (U).
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Predmety skúšané v rámci VSS:
- V lese: prinášanie líšky cez prekážku, posliedka, práca na pofarbenej stope srnčej zveri (vodič, oznamovač, hlásič, hlasitý oznamovač), prinášanie vlečenej líšky na diaľku v lese, prinášanie vlečeného zajaca na diaľku v lese, vyháňanie zveri z húštin, sliedenie, chuť do práce s líškou, správanie sa na stanovišti, vodenie na remeni a poslušnosť.
- Vo vode: naháňanie v tŕstí, dohľadávanie zastrelenej kačice v tŕstí, ochota pracovať v hlbokej vode, prinášanie kačice z hlbokej vody a poslušnosť.
- Na poli: spoločná poľovačka, hľadanie, vystavovanie, postupovanie, čuch, pokojnosť pred pernatou zverou, pokojnosť pred srstnatou zverou, pokojnosť po výstrele, dohľadávanie zastrelenej pernatej a srstnatej zveri, prinášanie vlečenej pernatej zveri na diaľku v poli a poslušnosť.
Sú vhodné pre psy z oblastí s vodnými plochami, kde sa na spoločných poľovačkách loví vodná zver, najmä na zníženie vysokých strát postrieľanej vodnej zveri.
Plemená anglických stavačov sa vyznačujú typickou prácou na poli - ďalekým systematickým hľadaním, vystavovaním zveri a tzv. priznávaním. Na overenie týchto vlastnosti sa organizuje Field Trial (poľné skúšky), na ktorom sa skúšajú psy vo dvojiciach.
Práca psov sa skúša a hodnotí podľa medzinárodného skúšobného poriadku pre veľké poľné hľadanie anglických stavačov. Prípustná je aj účasť ostatných plemien stavačov.
Odhaľujú vrodené vlohy psa, ako čuch, povahu a či je vhodný na ďalší náročnejší výcvik. Kvalifikujú psa na dohľadávanie a prinášanie malej srstnatej a pernatej zveri.
Organizujú sa najmä v poľovníckych revíroch, kde je nedostatok lesného porastu a nemôžu sa usporiadať lesné skúšky. Sú najvyšším typom skúšok, na ktorých sa pes môže zúčastniť len po absolvovaní JSMP a LSMP.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Vodič po úspešnom absolvovaní skúšok môže požiadať o zaradenie do Knihy všestranných psov („U“). Kvalifikujú psa na dohľadávanie malej a srnčej zveri.
Sú skúškami, pri ktorých sa overujú vrodené vlohy farbiarov a schopnosť dohľadať postrieľanú alebo uhynutú raticovú zver. Na predbežných skúškach sa môžu zúčastniť psy i suky všetkých plemien farbiarov, slovenské kopovy, jazvečíkovité duriče a štajerské duriče, ktoré dosiahnu v deň skúšok aspoň 12 mesiacov veku.
Sú najvyšším typom skúšok pre plemená farbiarov. Podmienkou pre účasť je absolvovanie predbežných skúšok farbiarov aspoň v II. cene. Absolvovaním získava farbiar kvalifikáciu na dohľadávanie všetkých druhov raticovej zveri.
Sú prípustné pre plemená duričov, teriérov, sliedičov a jazvečíky, ktoré v deň konania skúšok dosiahli vek 12 mesiacov a nepresahujú výšku v kohútiku 50 cm. Môžu ich absolvovať všetky plemená duričov, teriérov, sliedičov, jazvečíky a farbiare bez obmedzenia veku a výšky psa v kohútiku.
Účelom skúšok je posúdiť vrodené vlohy a pripravenosť brlohárov pre prácu v prirodzených brlohoch za účelom tlmenia besnoty líšok. Skúšobný poriadok je zostavený tak, aby umožňoval objektívne posúdiť schopnosti brlohárov pri práci so dravou zverou a súčasne aby v maximálnej miere zabezpečoval šetrné zaobchádzanie s ňou.
Pri skúškach brlohárov sa môže používať len jeden druh dravej zveri, a to líška. Skúšky v brlohárení môžu usporadúvať len organizácie SPZ. Na skúškach sa môžu zúčastniť jedince staršie ako 12 mesiacov. Pes sa môže na skúškach zúčastniť najviac tri razy, pričom na každých skúškach môže štartovať dva razy, vždy však na inú líšku. Skúšanie jedného psa trvá 10 minút, ak pes uchopením alebo vyhnaním líšky z brloha neukončil prácu skôr.
Do roku 1992 sa SPZ podieľal aj na organizovaní Memoriálu Karla Podhajského, ktorý sa od roku 1993 organizuje len ako vrcholová medzinárodná súťaž stavačov Českej republiky. Adekvátnou súťažou od roku 1994 na Slovensku je Medzinárodná súťaž stavačov o Pohár Kolomana Slimáka.
Okrem vyššie uvedených skúšok poľovnej upotrebiteľnosti a memoriálov sa pre rôzne poľovné plemená psov organizujú i rozličné klubové skúšky a vrcholové podujatia národného alebo medzinárodného charakteru. Môžu sa konať na úrovni niektorých z uvedených skúšok alebo podľa vlastného skúšobného poriadku. Podmienky pre účasť na vrcholových akciách určujú propozície alebo osobitné štatúty.
Na skúškach národného alebo medzinárodného charakteru sa okrem iných titulov môže udeľovať Čakateľstvo na šampióna práce SR - CACT. Pre udeľovanie titulu Šampión práce SR platí osobitný štatút. Na medzinárodných podujatiach konaných pod záštitou FCI sa môže udeľovať Čakateľstvo na medzinárodného šampióna práce - CACIT. Podujatia s udeľovaním CACIT musí vopred schváliť FCI.
Medzi takéto podujatia patrí napríklad: Pohár Mariana Koriča, Pohár Športového klubu stavačov, Pohár Klubu chovateľov Slovenského hrubosrstého stavača, Skúšky z hlasitosti Jagdteriérov, Skúšky z hlasitosti a odvahy jazvečíkov, Chovné skúšky jazvečíkov, Skúšky farbiarov o cenu Hontu a Hrona, Chovné skúšky P. Lukasza, Tatranský pohár Slov. kopova, Skúšky farbiarov o Spišský pohár, Skúšky odvahy teriérov, Putovný pohár Slov.
Slovenský čuvač: Charakteristika a využitie
Plemeno slovenský čuvač sa začalo chovať na Slovensku a v Čechách koncom 30-tych rokov 20. storočia. Prvý vrh zaregistroval do plemennej knihy Prof. MVDr. Antonín Hrůza 4. 6. 1929. Klub chovateľov slovenských čuvačov bol založený v roku 1933.
Jedinou prípustnou farbou je biela, kvôli ľahšej rozoznateľnosti v noci. Jeho konštitúcia tela je tvrdá, mohutná s huňatou srsťou. Povahovo je to veľmi bystrý pes, ochranársky, prispôsobivý a priateľský, netreba však zabúdať na to, že ma prirodzený strážny inštinkt.
Vie sa prispôsobiť aj drsnejšiemu podnebiu vďaka hustej podsade. Je dôležité, aby mal dostatok pohybu a dôsledný výcvik.
Využitie: pastiersky pes
Klasifikácia FCI (medzinárodná kynologická federácia): Skupina 1 pastierske a dobytkárske psy (okrem švajčiarskych salašníckych psov)1. sekcia - pastierske psy
Dátum uznania definitívneho plemena: 11. 9.
Slovenský čuvač sa vyznačuje vysokým sebavedomím, a z miery ho hneď tak niečo nevyvedie. Pri správnom vedení uznáva jedného pána, ktorý je preňho vodcom smečky. V dobre fungujúcej smečke, nech je v nej jeden alebo aj viac psov, čuvač veľmi dobre funguje aj vo vzťahu s deťmi. Deti priamo miluje, bez ohľadu na vek, zaleží len na jeho postavení v smečke. V dobrej základnej výchove, nielen psa, ale i malých detí, ak sa k psovi dobre chovajú. Ostatných psov -samcov, sa snaží podmaniť, a zaujať tak vo svorke najvyššiu pozíciu, ale domáce zvieratá alebo lesná zver ho spravidla nechavajú kludným.
V minulosti sa využívali najmä pri love a chove oviec, dnes sú okrem tých poľovných, využívané aj ináč, najmä ako strážne či spoločenské psy.
Plemeno slovenský čuvač bolo vyšľachtené na stráženie stád pred predátormi.
Prvé narodené registrované jedince slovenského čuvača sa narodili v roku 1929. "V minulosti sa používal aj do záprahu ako lavínový pes, ale aj počas vojny ako strážca hraníc, postupne ho z tejto práce vytlačili iné plemená," spresnila Slobodová.
Slovenský čuvač sa aj v súčasnosti chová ako strážca obydlí, je láskavý k svojej rodine a miluje deti. Budúci majiteľ tohto plemena by mal byť trpezlivý a cieľavedomý.
"Tí, ktorí by chceli vlastniť čuvača, je lepšie si zadovážiť jedinca s preukazom o pôvode, kde sú sledované aj povahové vlastnosti rodičov a predkovia sa dajú dohľadať," doplnila.
tags: #slovensky #cuvac #polovnictvo