Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Bolo tomu tak aj pred vstupom Nasti Kuzminovej na scénu, ktorá tento fakt povýšila na ešte vyššiu úroveň.
Začiatky Biatlonu na Slovensku
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol dnešný názov, ale ľudia ho poznali ako Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon bol pomenovaný ako Dukelské preteky brannej zdatnosti.
Novému druhu športu podľahli masy ľudí a stal sa okamžite veľmi obľúbeným. Disciplíny určené pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy Zväzoramu. Jeho úlohu prebralo Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky po skončení revolúcie v roku 1989. Jedným zo zakladajúcich členských zväzov združenia bol aj Slovenský zväz biatlonu ustanovený 16.
Prvé Úspechy Československého Biatlonu
Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. Netrafil jeden terč a nechal za sebou napríklad legendárneho Alexandra Tichonova. Zvíťazil Frank Ullrich. Okrem neho sme na OH mali aj Františka Chádeka. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková.
Hneď na druhých ženských Majstrovstvách sveta v roku 1985 vo švajčiarskom stredisku Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Ženy vtedy bežali iba päť, resp. desať, kilometrov a hrali trocha druhé husle, keďže neabsolvovali spoločné šampionáty s mužmi, rovnako ani Svetový pohár a neštartovali na OH.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Úspechy, ktoré dosiahla Fusková, sa na MS desaťročie nepodarili napodobniť, až prišla Soňa Mihoková so štvrtým miestom z majstrovského šprintu v Anterselve 1995, a to isté zopakovala aj o dva roky na domácom šampionáte v Ostrblí.
Rozvoj Biatlonu po Vzniku Samostatného Slovenska
Vďaka výsledkom Petra Zelinku a Aleny Fuskovej sa začal biatlon rozvíjať na Slovensku aj po vzniku samostatnej krajiny. Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992, keď Slovensko získalo výnimku ako samostatná krajina. Necelý mesiac pred rozdelením krajiny už nenastupovali športovci pod vlajkou Československa, ale už ako Slováci.
Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), Soňa Mihoková a Anna Murínová. K ním neodmysliteľne patria aj nezabudnuteľné trénerské postavy Juraj Sanitra, Peter Zelinka a Roman Schwarzbacher. Postupne sa k ženskému družstvu pridali nové tváre: Erika Lehotská, Marcela Pavkovčeková, Tatiana Kutlíková, Jana Meiszlingerová, Zuzana Hasillová či Petra Slezáková.
Raketový vstup na scénu Svetového pohára mala najmä Jašicová, ktorá už v devätnástich rokoch vyhrala vytrvalostné preteky v Östersunde 11. marca 1993 tesne pred Nathalie Santerovou, neskoršou manželkou Oleho Einara Bjorndalena. V sezóne 1992/93 dokonca obsadila 8.
Mužský biatlon to mal komplikovanejšie a pestrejšie. Spočiatku v rokoch 1992 - 1994 reprezentovali slovenský biatlon členovia ASVŠ Dukla Banská Bystrica Pavel Kotraba, Pavel Sládek, Lukáš Krejčí a Daniel Krčmář (pôvodom Česi so slovenským občianstvom) spolu s Ľubomírom Machyniakom, ktorý vydržal v reprezentácii do roku 1998. Za jeho najvýznamnejší úspech sa považuje 8. miesto v rámci Svetového pohára vo vytrvalostných pretekoch vo švédskom Östersunde z roku 1997, kde mu mimoriadne vyšla streľba iba s jednou chybou. K Top 10 sa dostal ešte jedným 11. miestom v Ostrblí.
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Samostatný slovenský biatlon si vybudoval rešpekt aj na medzinárodnom poli. V oblasti športovej diplomacie či organizovania medzinárodných podujatí si počas svojej existencie našiel svoje miesto areál v Osrblí a dodnes je veľmi dôležitým prvkom vývoja nášho biatlonu.
Významné Podujatia v Osrblí
Svoju "kariéru" začal veľmi zaujímavo. V roku 1993 sa u nás mali vôbec prvý raz konať Majstrovstvá Európy, no bola slabá zima a nedostatok snehu. V ďalšej zime už perinbaba nesklamala a kompetentní získali do rúk organizovanie Juniorských majstrovstiev sveta 1994. Tu sa prvý raz svetu ukázal Francúz Raphael Poirée, a to poriadne. Domov si odniesol zlato tak zo šprintu ako aj individuálu. Jeho neskoršej manželke Liv Grete Skjelbreidovej síce šampionát nevyšiel podľa predstáv, ale jej čas ešte mal prísť. Ziskom bronzovej medaily v šprinte zaujala aj vtedy iba 17-ročná Andrea Henkel pri premiére vo svetovej konkurencii.
18. a 20. januára 1996 dedinka na Horehroní prvý raz hostila Svetový pohár. Vytrvalostné aj rýchlostné preteky. Bolo to jediné kolo sezóny, kde sa nejazdili štafety. Vo februári 1997 sa už nášmu areálu dostalo cti organizovať Majstrovstvá sveta elitnej kategórie. Svoju prvú z 22 individuálnych medailí tu získal Ole Einar Bjorndalen, a to v stíhacích pretekoch, disciplíne, ktorá mala práve v Osrblí majstrovskú premiéru. Medzi ženami triumfovala tiež legendárna Magdalena Forsberg. Pred tým ovládla aj vytrvalostné preteky. O rok neskôr sa u nás konal šampionát v letnom biatlone, kde získala Schwarzbacherová zlato zo stíhačky.
Tieto podujatia vytvorili Slovensku cestu k organizovaniu ďalších vrcholových podujatí v malebnom prostredí Horehronia. Postupne sa slovenské centrum biatlonu dostalo do centra diania a osem rokov sa tu jazdil Svetový pohár. Naposledy v decembri 2005. Areál ukončil svoju slávnu éru rovnako ako začal, keď sa kvôli nedostatku snehu nemohlo ísť tretie kolo SP v decembri 2006. Po následnom sprísnení kritérií zo strany IBU, kvôli ktorým musela byť väčšina stredísk zrekonštruovaná, u nás ostali nižšie podujatia - ME či IBU Cup. Za doteraz poslednú významnú akciu, ktorá sa odohrala v areáli Osrblia, je považovaná Zimná univerziáda v roku 2015. Práve na nej získala slovenská výprava zásluhou Paulíny Fialkovej kompletnú medailovú zbierku.
Úspechy na Olympijských Hrách
Do olympijskej histórie sa Slovensko vpísalo veľkými písmenami. V každej zo šiestich zimných olympiád sme zaznamenali minimálne jeden individuálny výsledok v Top 10. O tom, že už od začiatku sa veľké nádeje vkladali práve do biatlonu, svedčí aj fakt, že Martina Jašicová spolu s hokejistom Petrom Šťastným skladala za celú slovenskú výpravu olympijský sľub pred odchodom na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri. Obaja líderstvo potvrdili a odniesli si šieste miesto. Jašicová ho vybojovala vo vytrvalostných pretekoch a hokejisti o sedem dní neskôr po prehre s Českom v súboji o piatu pozíciu na turnaji.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Jašicovej chýbalo máličko, konkrétne posledný výstrel, od historicky prvej slovenskej medaily na OH. Ak by ho trafila, vo vytrvalostných pretekoch by získala bronz na úkor legendárnej Nemky Uschi Dislovej. K rodáčke z Dolného Kubína sa pridala 12. pozíciou zo šprintu Soňa Mihoková, ktorá v tom čase ešte len začínala svoju úspešnú kariéru. O rok neskôr sa na Majstrovstvách sveta v talianskom stredisku Anterselva podarilo dosiahnuť zaujímavé výsledky, ktoré sme už načrtli vyššie.
Soňa Mihoková potvrdila, že jej forma vzrastá. V rýchlostných pretekoch obsadila štvrté miesto napriek tomu, že netrafila až dva terče, čo vie v šprinte zmariť šance na úspech. Ženská štafeta v zložení Martina Jašicová, Erika Lehotská, Anna Murínová a Soňa Mihoková dobehla do cieľa štvrtá.
Prelomové Úspechy a Medaily
Na šampionáte vo fínskom Kontiolahti si po stíhacích pretekoch a iba jednom netrafenom terči striebornú medailu na krk zavesila Martina Schwarzbacherová. Bola to vôbec prvá medaila zo svetového šampionátu pre Slovensko. V nasledujúcich rokoch prišiel pokles výkonnosti Mihokovej i Schwarzbacherovej, hoci vyskočiť do Top 10 sa im párkrát podarilo.
Najlepšie obdobie kariéry naopak zažívala Anna Murínová, ktorá v sezóne 1999/2000 obe kolegyne prevýšila 17. miestom v celkovom hodnotení Svetového pohára.
Pod talianskymi piatimi kruhmi sa ale konečne presadil Slovák. Po životnom výkone obsadil 5. miesto vo vytrvalostných pretekoch Marek Matiaško s jednou chybou na poslednej položke. Prvýkrát na ZOH štartovala naša mužská štafeta. Obsadila 14. pozíciu.
Éra Pavla Hurajta a Príchod Anastázie Kuzminovej
Vzostup mužského biatlonu ale odštartoval pár rokov skôr, hoci bol trochu v úzadí úspešných žien. Pavol Hurajt bol od začiatku skvelým strelcom a kariéru odštartoval neuveriteľným Osrblím v decembri 2003 (3. kolo SP), keď v individuále, šprinte i stíhačke minul z päťdesiatich terčov jediný, hneď na prvej položke. Obsadil 13., 10. a v stíhačke napokon pamätné tretie miesto, keď vo fotofiniši predstihol vedúceho muža SP Rusa Sergeja Rožkova.
Tretie miesto dosiahol v sezóne 2003/04 ešte aj v rýchlostných pretekoch v americkom Fort Kente. V oboch prípadoch zvíťazil legendárny Raphael Poirée. Hurajt sa ale na MS nikdy nedostal do Top 10.
Po OH v Cesane San Cicario prišlo najhoršie obdobie slovenského biatlonu. V sezónach 2006/07 a 2007/08 sa žiadny Slovák nedostal do Top 10 žiadnych pretekov v SP ani MS.
Pred sezónou 2008/09 však zo Sibíru prišla istá Anastázia Kuzminová. Vicemajsterka sveta v kategórii kadetiek totiž tesne pred svojou druhou sezónou vo Svetovom pohári otehotnela. V decembri 2006 ešte ako Anastázia Šipulinová stihla prvý raz v kariére zabodovať 13. miestom v Östersunde. O dieťa, ktoré čakala so svojím priateľom, rusko-izraelským bežcom na lyžiach, Danielom Kuzminom, prísť nechcela a po 2. kole SP v Hochfilzene opustila ruskú reprezentáciu, v ktorej už ako junior pôsobil jej mladší brat Anton.
V apríli 2007 sa za Kuzmina vydala a o pár týždňov sa im narodil syn Jelisej. Keď sa začlenila späť do tréningového procesu nastali problémy. Rusi známi svojimi prísnymi pravidlami Kuzminovej odopierali syna a začali spory. Vedenie ruského zväzu s obrovskou členskou základňou a mnohými talentami Nasti nechcelo dovoliť žiadne ústupky a nepovažovalo ju za biatlonistku, ktorá by bola výnimočnejšia ako ostatné. Veď v prvých ôsmich pretekoch SP bodovala iba raz, čo bolo aj na tak mladú Rusku pomerne málo. Napokon sa do reprezentácie ani nezačlenila a boli iba dve možnosti - s biatlonom skončiť alebo reprezentovať iný štát.
Daniel Kuzmin mal už pred zoznámením sa s Nasťou slovenské občianstvo a s rodičmi býval v Banskej Bystrici, takže logika bola jednoduchá, manželka tiež môže mať slovenské občianstvo. V úvodných kolách SP sa Kuzminová rozbiehala bez lepšieho výsledku, ale na MS v juhokórejskom Pjongčangu vyletela do nebies.
ZOH 2010 a Nová Generácia Biatlonistiek
Olympiáda v kanadskom Vancouveri 2010 bola poznačená generačnou výmenou v ženskom družstve. Mladé pretekárky v podobe Anastázie i Jany Gerekovej, Ľubomíry Kalinovej a Natálie Prekopovej boli podporené skúsenou Martinou Halinárovou, ktorá zavŕšila bohatú kariéru piatou olympiádou. Slovensko očakávalo, že aj z týchto reprezentantiek vznikne družstvo, ktoré bude konkurencie schopné v štafete a v kútiku duše sa verilo v úspech novej "Nástenky“.
Lenže Vianočné sviatky priniesli pre Kuzminovú zložitú operáciu ruky, ktorá výrazne pribrzdila prípravu pred blížiacou sa olympiádou. Ani nedoliečená ruka ale nezabránila slovenskej reprezentantke k tomu, aby sa postavila na štart rýchlostných pretekov na 7,5 km. Nasťa napriek jednému trestnému okruhu o jednu sekundu zdolala vynikajúcu Nemku Ma...
Súčasnosť a Budúcnosť Slovenského Biatlonu
Stagnáciu v oboch kategóriách by mali čoskoro zaplátať mladé talenty, medzi ktorými je aj medzi mužmi rodák z Rajca Damián Cesnek (23). Ten počas uplynulej sezóny okúsil preteky Svetového pohára a postupne zbiera cenné skúsenosti do svojho budúceho rozvoja.
Bohužiaľ, je teraz taký stav, že máme jedno z najmladších reprezentačných družstiev zo všetkých.
Šimon Bartko
Manko 1:21 je na úrovni Kazára nad Otčenášom i Hasillom. V pamäti nám ostane 29. bežák z olympijského šprintu, kde od Fourcada dostal iba 55,9-sekundy. Bol to jediný mužský výkon sezóny pod minútu. Zo všetkých 34 šprintérskych výkonov našich mužov k tomu bola najbližšia strata u Otčenáša, a to 1:08.
Šimon prežil zvláštnu covidovú sezónu 20/21. Mala veľmi slabý a pomalý rozbeh. Všade cestoval s tímom, ale nevedel sa chytiť. Stále sa odpaľoval, bol aj úplne pomalý a striedal sa s Matejom Balogom, čo znamenalo, že ani jeden nedostal poriadnu šancu.
Zimná Univerziáda 2025
Slovenskí športovci získali na Zimnej univerziáde doposiaľ 69 medailí. Navýšia toto číslo v Turíne?
V poradí 32. zimné univerzitné hry sa zahája v pondelok 13. januára v talianskom Turíne. Zúčastní sa ich 57 krajín vrátane Slovenska. Súťažiacich čaká 96 disciplín v 11 športoch. Slovenskú výpravu tvorí 64 športovcov.
Naša krajina bude mať na podujatí zastúpenie až v deviatich športoch, konkrétne v hokeji, zjazdovom lyžovaní, biatlone, behu na lyžiach, snowboardingu, freestylovom lyžovaní, rýchlokorčuľovaní, orientačnom lyžovaní a skialpinizme. Reprezentantov nemáme len v curlingu a krasokorčuľovaní.
Výsledky Slovákov na Zimnej Univerziáde 2025
| Meno | Šport | Výsledok |
|---|---|---|
| Katarína Šrobová | Zjazdové lyžovanie | 10. v alpskej kombinácii, 7. v Super-G, DNF v obr. slalome, DNF v slalome |
| Ján Sanitrár | Zjazdové lyžovanie | 32. v alpskej kombinácii, 21. v Super-G, 44. v obr. slalome, DNF v slalome |
| Teo Žampa | Zjazdové lyžovanie | 44. v alpskej kombinácii, 13. v Super-G, 26. v obr. slalome |
| Martin Ferjanček | Zjazdové lyžovanie | 46. v alpskej kombinácii, DNF v Super-G, 52. v obr. slalome, DNF v slalome |
| Sára Pitoňáková | Snowboarding (snowboard cross) | 9. v eliminácii |
| Katarína Pitoňáková | Snowboarding | 6. miesto |
| Jakub Válek | Freestylové lyžovanie (ski cross) | 14. miesto |
| Ján Sanitrár | Freestylové lyžovanie | 11. miesto |
| Nikola Fričová | Freestylové lyžovanie | 5. miesto |
| Mária Danielová | Beh na lyžiach | DNS v ind. pretekoch, 33. v kvalif. na šprint |
| Denis Tilesch | Beh na lyžiach | 61. v ind. pretekoch, šprint - koniec vo ŠF |
| Matej Matúš Horniak | Beh na lyžiach | 37. v ind. pretekoch, 59. v kvalif. na šprint, 24. v hromadnom štarte |
| Lea Meszárošová | Biatlon | 43. v ind. pretekoch, 28. v šprinte+1 kolo v stíhačke |
| Ema Zvarová | Biatlon | 39. v ind. pretekoch, 11. v zmiešanej štafete, 17. v šprinte, 26. v stíhačke, 26. v hromadnom štarte |
| Jakub Kováčik | Biatlon | 42. v ind. pretekoch, 11. v zmiešanej štafete, 32. v šprinte +1 kolo v stíhačke, 24. v hromadnom štarte |
| Emma Hympanová | Rýchlokorčuľovanie (šortrek) | 1500 m - koniec vo ŠF, 500 m - koniec v rozjazde, 1000 m - koniec v rozjazde |
| Jakub Karabin | Rýchlokorčuľovanie (šortrek) | 1500 m - koniec vo ŠF, 500 m - koniec v predkole, 1000 m - koniec v predkole |
| Tamara Miklušová | Orientačné lyžovanie | 31. v šprinte |
| Martin Roháč | Orientačné lyžovanie | 24. v šprinte |
| Sára Alžbeta Machajová | Skialpinizmus | 9. miesto v šprinte, 7. v zmiešanej štafete, DNS vo vert. pretekoch |
| Samuel Machaj | Skialpinizmus | 4. v rozjazde (šprint), 7. v zmiešanej štafete, DNS vo vert. pretekoch |
Hokej na Zimnej Univerziáde 2025
Muži
- Slovensko - Japonsko 4:1
- Ukrajina - Slovensko 2:4
- Slovensko - USA 5:6 sn
- Poľsko - Slovensko 2:5
- Štvrťfinále: Slovensko - Kazachstan 2:1
- Semifinále: Česko - Slovensko 3:1
- O 3. miesto: Ukrajina - Slovensko 1:3
Ženy
- Slovensko - V. Británia 20:0
- Slovensko - Taiwan 6:2
- Kanada - Slovensko 6:2
- Semifinále: Japonsko - Slovensko 2:1
- Finále: Slovensko - Kanada 1:3
Tabuľky
Muži (Skupina B)
| Krajina | Z | V | VP | PP | P | S | B |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| USA | 4 | 3 | 1 | 0 | 0 | 22:9 | 11 |
| SLOVENSKO | 4 | 3 | 0 | 1 | 0 | 18:11 | 10 |
| Japonsko | 4 | 2 | 0 | 0 | 2 | 17:14 | 6 |
| Ukrajina | 4 | 1 | 0 | 0 | 3 | 15:18 | 3 |
| Poľsko | 4 | 0 | 0 | 0 | 4 | 7:27 | 0 |
Ženy (Skupina A)
| Krajina | Z | V | VP | PP | P | S | B |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Kanada Ž | 3 | 3 | 0 | 0 | 0 | 36:2 | 9 |
| SLOVENSKO Ž | 3 | 2 | 0 | 0 | 1 | 28:8 | 6 |
| Taiwan Ž | 3 | 1 | 0 | 0 | 2 | 10:22 | 3 |
| Veľká Británia Ž | 3 | 0 | 0 | 0 | 3 | 0:42 | 0 |