Lyžovanie, najpopulárnejší zimný šport, je rozšírený takmer po celom svete. Zimná lyžovačka, to sú dokonale upravené zjazdovky, najmodernejšie vleky a lanovky, prepracované materiály, z ktorých sa vyrába oblečenie a samotné lyže, no nie vždy to bolo tak ako dnes.
Prvé počiatky lyžovania
História lyžovania siaha až do doby 5 000 rokov pred naším letopočtom. Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera a Altajských hôr. O vzniku lyží presnejšie vypovedajú kresby ako aj archeologické náleziská na rašeliniskách.
Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve. Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z roku 444 pred n. l. Snežnice. V týchto však ani náhodou neslúžili lyže na zábavu. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb.
Hlboký sneh sa prekonával ťažko a človek sa potreboval vydávať na strastiplnú cestu za potravou. Zdolávať ťažko dostupné terény pomohol vynález predchodcu lyží tzv. snežníc, ktoré pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna. Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,ski“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza.
Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus. Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, vydal dve publikácie, v ktorých zobrazoval predstavil lyže využívané pri love. Od začiatku 30. rokov 20. Cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku).
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach. Súčasné moderné lyžovanie siaha do obdobia 19. a 20. storočia. Počiatky moderných lyžiarskych štýlov sa spájajú s chladnými severskými krajinami - úplne prvé pokusy boli vo Švédsku, no za kolísku moderného lyžovania sa považuje Nórsko. V nórskej oblasti Kristiania sa lyžiari venovali klasickým lyžiarskym disciplínam - behu a skokom na lyžiach.
Lyžovanie na Slovensku
Prvé rekreačné lyže z dreva. Práve v tomto čase, v roku 1865, sa začína písať aj história lyžovania na Slovensku, keď prvý prototyp lyží priviezol na naše územie lekárnik Cordidesz. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Szontagh, ktorý použil lyže s jednou palicou v roku 1873. Ako prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít.
Na lyžiach sa vtedy objavovali takmer výhradne len majetní Nemci a Maďari. Postupne sa lyžovanie dostávalo aj do ostatných kútov Slovenska, hlavne do Kremnice, Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice. Kvalitatívny vývoj a popularita tohto športu sa veľmi rýchlo vzmáhali, preto sa v roku 1920 na Štrbskom Plese konali prvé majstrovstvá ČSR.
V roku 1911 sa v Tatrách začalo na lyžiach aj súťažiť. Prvé zjazdárske preteky viedli po šesťkilometrovej trati od Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky.
Moderné lyžovanie
Dnes je lyžovanie najobľúbenejšou zimnou športovou aktivitou. Techniku lyžovania podmieňuje aj kvalita lyžiarskeho výstroja, najmä lyží. Od klasického tvaru sa v posledných rokoch prechádza ku kratším carvingovým lyžiam s výrazným bočným vykrojením. Zvyšujú sa aj nároky na rodinné lyžovačky (prítomnosť lyžiarskej školy, poloha hotela v jeho blízkosti svahu, kvalita hotelov).
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Tomu sa prispôsobujú aj naše služby - hľadáme pre vás hotely na svahoch s bohatými apreski možnosťami a dokonca s animáciami. Lyže dnes. Rozvoj lyžovania vo svete i na Slovensku bol postupným objavovaním nových vecí a učením sa na vlastných chybách. Od drevených lyží bez viazania, cez prvé prototypy viazaní až po najmodernejšie kompozitné materiály.
Lyžovanie vo VŠC Dukla
História lyžovania je s VŠC Dukla spätá od jeho vzniku. Lyžiari Dukly prišli ako tretí v poradí, aby spolu s futbalistami a atlétmi od 1. januára 1966 vytvorili prvú športovú rotu. Odvtedy veľkou mierou prispeli výsledkami k vyššiemu renomé športu v meste pod Urpínom. Príchod lyžiarov z Dukly Liberec do Banskej Bystrice v šesťdesiatych rokoch bol viazaný na vybudovanie skokanského areálu v na Králikoch s dlhodobo priaznivými snehovými podmienkami.
Hoci boli vypracované projekty, investovaných veľa prostriedkov a samotnými lyžiarmi bolo odpracovaných tisíce brigádnických hodín, doteraz nebol areál dobudovaný do plánovaných parametrov. Aj v existujúcich podmienkach, bez certifikátu FIS, sa však konali preteky skokanov na Králikoch. Pre zachovanie chronológie treba uviesť, že krátkodobo pôsobili v Dukle dve odvetvia. Najprv zjazdári v období rokov 1966 až 1984, medzi ktorými treba uviesť mená Bašta, Heczko, Janda, Máša, Pančucha, Šťastný a Vojtěch.
Pod vedením trénerov Jiřího Vlčka, Vlastimila Horáka a Mariána Králika aj v početne menšom družstve vyrástli reprezentanti. Jaroslav Janda bol vôbec prvým olympionikom Dukly na zimných OH 1968 v Grenobli. Z ďalších zjazdárov, ktorí vojenčili v B. Bystrici, bol dvojnásobným olympionikom Bohumír Zeman (1976 a 1980). Zjazdári Dukly dosiahli len na medaily z vojenských súťaží. Na reprezentačného trénera čs. zjazdárok sa vypracoval Pavol Šťastný a čs. Lyžiari - bežci pôsobili v Dukle v rokoch 1970 až 1982.
Tréneri Dalibor Cisár, Pavol Šovčík a Róbert Vasiliak odviedli obetavú prácu, ale špičkový pretekár z ich zverencov nevyrástol. K prvým v bielej stope patrili Dufek, Horčička, Klement, Petr, Ryjáček. Medailu z vojenských súťaží získal iba Grnáč. Pýchou banskobystrickej Dukly boli skokani. Od príchodu prvej garnitúry skokanov z Liberca s menami Antal, Balcar, Doležal, Jakoubek, Lenemayer, Roman, Seget, Seidl, Šimo položil základy budúcich úspechov tréner Miroslav Martinák. Nadviazal na prácu trénera domáceho klubu Štefana Slivku, čo sa prejavilo časom aj na príleve pretekárov do Dukly spomedzi domácich odchovancov.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Najlepšími zo 42 domácich boli Jozef Rusko, Jozef Hýsek, Ján Tánczos, Marián Bielčík a najmä Martin Švagerko. Hlavným trénerom v Dukle sa stal Peter Schlank, ktorý bol istý čas trénerom čs. reprezentantov. Práve skokan na lyžiach Karel Kodejška bol prvým športovcom Dukly, ktorý získal titul majstra sveta v roku 1975 v letoch na lyžiach. Po ňom preslávil Duklu štvornásobný olympionik Jiří Parma. Bol tiež majstrom sveta na strednom mostíku roku 1987. Parma spolu s F. Ježom sa podieľali na zisku bronzových medailí družstva ČSFR na zimných OH 1992. Medzi najlepších skokanov ešte patrili Bohumil Doležal, Jaromír Liďák a Ladislav Dluhoš. Z domácich do špičky patril Martin Švagerko.
Súčasnosť slovenského lyžovania
Súčasný štatút umožnil zaradenie ďalších jednotlivcov - lyžiarov do strediska. Z lyžiarov na tráve na majstrovstvách sveta v roku 1995 štartovali Jamrich a Podhorský. V roku 2005 sa stala členkou Dukly zjazdárka Veronika Zuzulová, ktorá prenikla do svetovej špičky a v svojej bohatej športove kariére dosiahla viacnásobne výborné výsledky. Vo Svetovom pohári dosiahla 5 víťazstiev a celkovo 30 pódiových umiestnení. Štartovala na ZOH vo Vancouveri, kde skončila na 10. mieste.
Od sezóny 2010/2011 až do súčasnosti je reprezentantom Dukly lyžiar Adam Žampa, ktorý už v roku 2011 štartoval na MS a následne opakovane aj na ZOH. Na ZOH 2014 v Soči skončil Adam na 5.mieste v super kombinácií a na 6.mieste v slalome. Na ZOH 2022 v Pekingu obsadil 15.miesto v obrovskom slalome. Sumár jeho výborných výsledkov na MS a ZOH svedčí o jeho výbornej reprezentácii VŠC Dukla. Ďalším , ktorý na svahoch od sezóny 2014/2015 výborne reprezentuje značku Dukly je jeho brat Andreas Žampa, taktiež účastník ZOH a MS. Na ZOH 2022 v Pekingu skončil na 16.mieste v obrovskom slalome.
Od roku 2013 je reprezentantkou VŠC Dukla lyžiarka Petra Vlhová, ktorá je majsterkou sveta v obrovskom slalome z roku 2019 a vyhrala veľký glóbus vo Svetovom pohári v roku 2021. Je našou zlatou medailistkou zo ZOH v Pekingu 2022. Petra je dlhodobo na špici ženského lyžovania a pravidelne rozširuje zbierku svojich medailových umiestnení.
Zo súčasných lyžiarok štartovala na posledných ZOH v Pekingu mladá Rebeka Jančová.
Úradujúca celková víťazka Svetového pohára zjazdárok Petra Vlhová sa nedávno postarala o najväčší úspech v histórii lyžiarskeho športu na Slovensku.