V piatok sme uverejnili text, v ktorom sme ukázali, že zo Slovenska sa do Ruska vozia súčiastky, časti strojov a dokonca celé linky, ktoré pomáhajú Rusku vo vojne na Ukrajine. Pokiaľ by som to stručne zhrnul, naši colníci povoľujú export ložísk či strojov na výrobu pneumatík. Do Iránu sme dokonca dovolili vyviezť motor pre športové lietadlo, aký by mohol byť použitý v iránskych dronoch, ktoré ničia ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Našli sme zároveň jasné prepojenia medzi importérmi a výrobcami ťažkej ruskej vojenskej techniky, takže niet pochýb, že aj slovenské výrobky a technológie sú jej súčasťou.
Jaroslav Naď hovorí, že export do Ruska ho neteší, no podľa neho to robia všetky krajiny. „Principiálne ma neteší, že sa takáto vec udeje. Vy ako novinár môžete povedať, že vás to neteší a že by sa s tým malo niečo robiť. My môžeme povedať len to, čo nám zákon umožňuje."
Vedel som o tom, že naozaj celý svet vyváža do Ruska množstvo civilných komponentov, ktoré nespadajú do vojenského materiálu ani do materiálu dvojakého použitia, teda sú voľne obchodovateľné. Takže tieto veci sa voľne predávajú do celého sveta vrátane Iránu a Ruska. Nechal som si doložiť, koľko takéhoto materiálu z koľkých krajín odchádza, a Slovenská republika sa v množstve ani náhodou nepribližuje týmto krajinám.
Máte tri možnosti - vyvážaný materiál je buď vojenský, na ktorý sú v prípade Ruska a Iránu uvalené sankcie, a licenciu musíte mať, nech ich vyvážate kamkoľvek, alebo ide o materiál dvojakého použitia a aj na ten musíte mať povolenie. Zoznam týchto materiálov sa pravidelne aktualizuje Európskou úniou. Nie je to náš zoznam, ale zoznam EÚ a my sme v spoločnom hospodárskom priestore.
Bolo to 6. Bol to zákaz s výnimkou presne určených materiálov, ktoré boli definované presným kódom. Znamená to, že niektoré ložiská nemohli byť vyvezené, lebo mali presný kód, a podľa informácií, ktoré mám, ložiská s týmto kódom zo Slovenskej republiky neboli vyvezené. Minimálne z hľadiska procesu sme neporušili žiadnu sankciu ani inú normu.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
V tomto momente nemám dôkaz, že by sa to udialo. Ak čisto teoreticky došlo k vývozu tovaru dvojitého použitia, tak bol deklarovaný pod iným kódom. Ešte mohla nastať situácia, že zlyhal konkrétny človek z finančnej správy, lebo tovar neskontroloval, alebo ho skontroloval a zámerne prepustil. Aj v takom prípade treba potrestať konkrétneho človeka. Systémovo sme však nevyrobili problém. Naopak, vyvážame oveľa menej takéhoto materiálu než iné krajiny.
Pokiaľ teraz niekto o nás hovorí, že sme bezpečnostnou dierou alebo hanbou, alebo hovorí o megaškandále, tak tvrdím, že sa na Slovensku v menšom meradle deje to, čo sa deje všade vo svete. Mali by sme sa cepovať, lebo tieto tovary naozaj skončili vo vojenských fabrikách a v ich výrobkoch.
Rozumiem tomuto naratívu a logicky máte pravdu. Nejaký materiál, ktorý sa vyvezie, aj keď pôvodne s iným účelom, nakoniec skončí vo vojenskom zariadení Ruskej federácie. Ale napríklad čipy zo Spojených štátov končia v iránskych dronoch. Znamená to, že Spojené štáty podporujú iránsky priemysel? Znamená to minimálne, že tieto čipy z USA nevyviezli, ale že to bol prinajmenšom reexport. Nie je to reexport.
Problém je v tom, že často môžete použiť konkrétne súčiastky z jedného materiálu, ktorý sa vyváža priamo do krajiny na iný účel, pokiaľ sa ten materiál rozoberie. Poviem príklad: rozoberajú sa napríklad odsávačky materského mlieka, v ktorých sú čipy. A tieto čipy sú následne využiteľné v dronoch. Tento materiál sa rozoberie a čipy sa využijú inde. Takisto, ako sa ložisko dodané od nás využije inde, než kam bolo pôvodne určené.
Áno, jedna automobilka, ktorá pôsobí na Slovensku, vyváža celé motory do Ruska. A tie môžete zobrať, dať ich do tanku alebo do iného vojenského zariadenia. Je to porušenie embarga? Nie. Je to porušenie dvojakého použitia (dual use)? Nie - je to medzinárodný obchod.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Pokiaľ sa na tom zhodne EÚ, a ja som za, bude to komplikácia. Keď sa však zhodneme na tom, že akékoľvek technologické zariadenia vyvážané do Ruska alebo Iránu budú tovarmi dvojakého použitia a na ich vývoz bude treba licenciu, budem za a zamedzíme takýmto veciam. To sa však bude musieť týkať celej EÚ. Použili ste príklad odsávačiek mlieka. To nie je dobré porovnanie s tým, čo sme zistili. Našli sme, že sme tam dovolili vyviezť výrobnú linku do fabriky, ktorá priamo vyrába pneumatiky do ruských vojenských vozidiel. Ale nielen.
Akékoľvek sankcie sa navyše vzťahujú na moment podpisu kontraktov. Nič sme tým teda neporušili a zákaz vývozu navyše nie je ani na samotné pneumatiky. Prečo by sme sa cepovali za linku, ktorá môže a nemusí byť teoreticky využitá na to, aby sa na nej vyrábali pneumatiky, ktoré môžu skončiť vo vojenskej technike? Linka bola navyše vyvezená doslova pár dní po začiatku vojny. Pokiaľ nebude na zozname tovarov dvojakého použitia, dovtedy ich môžu vyvážať, koľko len chcú. Ale dobre, dohodnime sa, že pri ďalšej aktualizácii zoznamu dvojakého použitia ju tam môžeme po rozhodnutí EÚ zaradiť. Potom ich tam nebudú vyvážať, ale to bude na základe licencie. Dovtedy to môžu robiť, či sa mi to páči, alebo nie. Firmy robia biznis v súlade so zákonom, v takom prípade nemáme možnosť, ako do toho vstupovať. A keby sme do toho chceli vstúpiť - nasilu či dohodou -, v tom prípade ich nahradia firmy z iných štátov, pretože v tomto biznise je v rámci EÚ konkurencia.
Hovoríte, že to, čo sa deje, je zákonné. A že štát s tým nemôže nič robiť, pretože môže len to, čo mu dovoľuje zákon. Ja hovorím, že je to nemorálne, a myslím si, že by štát nemal byť takýto rigidný a nemal by sa správať len v rámci takto stanovených škatuliek. Existuje tu aj možnosť neformálneho pôsobenia štátu na firmy, aby nevyvážali takýto tovar do Ruska. Mohol by napríklad firmám povedať, že štát zverejní zoznam firiem vyvážajúcich tovar končiaci v ruských zbrojovkách. Mohol by povedať aj to, že na štátnych či armádnych zákazkách bude spolupracovať len s firmami, ktoré sú morálne čisté a nevozia do Ruska tovar, ktorý končí ako vojenský materiál.
Tú poslednú časť odmietam, pretože existujú iné dôvody na udelenie alebo neudelenie previerky. Pokiaľ firma postupuje v súlade so zákonom, nemôžete jej neudeliť previerku. Neformálna konzultácia medzi štátom a firmami prebieha. Je však na dobrej viere alebo na chcení a nechcení danej spoločnosti, či takýto biznis urobí. Pokiaľ je v súlade so zákonom, môže ho urobiť. A pokiaľ hovoríte, že nemáme byť rigidní, my rigidní byť musíme. Áno, ale nemôžeme nič iné, než neformálne komunikovať s firmami. My to robíme, a často aj prípade vojenského materiálu, keďže vieme, kde končí, firmy upozorňujeme a funguje to.
My sme to zistili pomerne ľahko. A to nestačí? Nestačí, že púšťame tovar určitým firmám? Ako prípad spomeniem, že sme dovolili vyviezť „časti strojov na triedenie nerastných surovín zliatiny alebo liatej ocele“ do firmy Hadfield Group z Nižného Tagilu. Hadfieldova oceľ sa dáva do tankových pásov a zhodou náhod je v tomto meste Nižnyj Tagil najväčší výrobca ruských tankov. Veď to si vie dohľadať v podstate každý, pokiaľ má taký zoznam, ako máme my.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Zjednodušujete to, ale základom je to, či firmy porušujú zákon alebo neporušujú, prípadne či existuje alebo neexistuje podozrenie, že porušujú zákon. Ak neporušujú zákon, z akého dôvodu by sme chodili kontrolovať, kde ktoré firmy robia obchody? To by dokonca mohlo byť až zneužívanie spravodajských služieb. Pokiaľ by sme zistili, že došlo k porušeniu zákona, v takom prípade je alfou a omegou, že to rieši polícia a spravodajské služby. Ale v prípade, že niekto obchoduje s Iránom 17 rokov a za ten čas tam dodal napríklad 15 lietadiel a zrazu sa objaví jeden motor v jednom drone a ani sa nevie, či je z tej firmy? Tak to budeme všetkých podnikateľov hneď považovať za zlých a kontrolovať každý ich krok spravodajskými službami?
Určite by ste prišli na také prepojenia ako my. Keď hovoríte, že viete fungovať aj neformálne, napadol mi spôsob, ako tie firmy reputačne uviesť na pravú mieru. Na základe čoho môžem ako štátna organizácia urobiť a zverejniť zoznam firiem, ktoré obchodujú s akýmkoľvek štátom? Otázka pre štátnu organizáciu je, ktorý zákon mi to dovoľuje. Vám to nezakazuje nič, vy môžete robiť to, čo vám zákon nezakazuje, ale ja len to, čo mi zákon povoľuje. Takýto zoznam nemôžem zverejniť na základe žiadneho zákona. Jednoducho to nie je možné.
Mne sa páči tá investigatíva, ktorú do toho dávate, a vôbec vám to nemám za zlé, lebo vám ide o dobrú vec. Súhlasím aj s podstatou veci, aby ten materiál jednoducho nekončil vo vojenských výrobkoch. A môžem povedať, že my vždy, keď prídeme na akékoľvek prepojenia, a to teraz hovorím za Vojenské spravodajstvo, ale môžem to hovoriť s čistým svedomím aj za SIS, aj za finančnú správu, aj ministerstvo hospodárstva, komunikujeme s tými firmami, neformálne sa s nimi stretneme a povieme im: toto nerobte, je to riziko. A v drvivej väčšine prípadov rešpektujú to, čo im neformálne povieme.
Vo väčšine prípadov z vášho článku, ale aj z ďalších dokumentov ide o veľké medzinárodné či nadnárodné spoločnosti, ktoré na Slovensku majú výrobu a vyrábajú materiály, ktoré v rámci bežného obchodu idú ďalej zo Slovenska. Na tom zozname som videl veľkú automobilku, veľkú logistickú spoločnosť alebo strojárenské spoločnosti zo západnej Európy, ktoré u nás majú výrobu a tovar posúvajú ďalej do Ruska.
Spýtali sme sa českého ministerstva priemyslu, koľko takýchto vývozov posudzovali. Ročne ich bolo okolo 550, zatiaľ čo u nás to boli za minulý rok štyri. Sám neviem. Aj v rámci požiadavky na analýzu som túto otázku položil finančnej správe a ministerstvu hospodárstva. Vieme, že z Českej republiky ide do Ruskej federácie až 20-krát viac materiálov ako zo Slovenskej republiky. Preto hovorím o nejakom rozdiele.
Druhým rozdielom je to, že máme plne automatizovaný colný systém. Znamená to, že keď chce slovenský podnikateľ vyvážať nejaký materiál, musí to zadať do informačného systému finančnej správy, kam má prístup len finančná správa. Spravodajské služby ho nemajú a zo systému dostávame len veľmi limitované výstupy. Tento systém je plne automatizovaný, takže sám vyhodnocuje rizikové operácie, ktoré treba skontrolovať. Toto je však vec, na ktorú sa pýtajte finančnej správy alebo ministerstva hospodárstva. Súhlasím, že ten rozdiel je enormný.
Môžem povedať, že pokiaľ my ako rezort obrany vyvážame akýkoľvek materiál, tak je to zo strany finančnej správy veľmi, niekedy až príliš kontrolované. Aj som komunikoval s riaditeľom finančnej správy, nech radšej šetria kapacity na kontrolu štátnych organizácií a nech ich dajú viac na kontrolu súkromných spoločností.
Po zverejnení nášho článku poverili Vojenské spravodajstvo, nech preverí, či to boli naozaj zakázané predaje, alebo porušenie zákona. Čo vlastne spravodajstvo zistilo? Zatiaľ som nedostal finálnu verziu správy. Dostal som prvé výstupy, čiže nechcem špekulovať. Hovorím to, čo povedať môžem, pretože tá správa bude na 99,9 percenta utajovaná. Ťažko sa mi preto o tom bude hovoriť aj na výbore pre obranu a bezpečnosť a neviem, v akom režime bude - či bude utajovaný, alebo otvorený.
Takýchto materiálov sa vyvážajú stovky a zatiaľ máme záver, že sme neprišli na porušenie akejkoľvek legislatívy z hľadiska systémovosti. Nevieme však vylúčiť, že niektoré firmy mohli podvádzať. Čisto teoreticky si predstavme fiktívnu situáciu, že nejaká firma na Slovensku uvedie v colnej deklarácii iný kód a v podstate vyváža zakázaný materiál. A povedzme, že sa im to podarí vyviezť, nedozvedia sa to ani spravodajské služby a prejde to aj cez kontrolu finančnej správy. Potom sa ten materiál dostane do Ruska. Vy spätne neviete dohľadať tie materiály. Aby sa to zistilo, muselo by prísť k opakovanému porušeniu zákona v rôznych subjektoch. A to považujem za veľmi nepravdepodobné. Môžem povedať, že tu také pokusy boli a že vo viacerých prípadoch sme im dokázali zabrániť. Išlo o strojárenskú výrobu.
Je to komplexná vec, ktorá sa týka celej Európskej únie a naozaj celého slobodného sveta. Čo by sme mali urobiť, aby nepokračovali exporty do Ruska, ktoré končia vo vojenskej výrobe? Sú tu celoeurópske možnosti. Je možné ešte viac rozšíriť zoznam sankcionovaného materiálu a materiálu dvojakého použitia, ktorý bude platný pre všetky krajiny. Je tu možnosť stanoviť, že každý materiál nepotravinového charakteru je automaticky potenciálnym materiálom dvojakého použitia a musí byť licencovaný. Aj to je možné, len si predstavme ten objem.
Morálne vám rozumiem a morálne tiež poviem, že by to stálo za to. Ale pozerám sa na to aj z praktického hľadiska. Asi by to spôsobovalo obrovské medzinárodné obchodné problémy. A potom je tam národná možnosť.
Ich úloha je tvoriť smernice, nariadenia a legislatívu na to, aby bolo dvojaké použitie, ale aj vojenské obchodovanie striktné. A naša legislatíva musí byť v súlade s európskym spoločným trhom. Ak by bola pravda, že ministerstvo hospodárstva dlhodobo, alebo aspoň niekoľko rokov, evidovalo tento problém, ako minister obrany môžem povedať, že som nikdy nezachytil požiadavku zo strany ministerstva hospodárstva, že by to chceli systémovo riešiť. Druhou vecou je, či má byť prepojená databáza medzi finančnou správou a ministerstvom hospodárstva. Neviem, toto nie je vec, ktorou by som sa mal zaoberať.
Myslím si, že na kontrolu je tu Kriminálny úrad finančnej správy a finančná správa ako taká, a asi nie ministerstvo hospodárstva. A či má finančná správa dostatok kontrolórov, je otázka na nich. Myslím si, že pri tom množstve tovaru a pri tom zväčšujúcom sa množstve sankcionovaného tovaru alebo tovaru dvojakého použitia by asi potrebovali viac ľudí. Každý jeden kus materiálu sa nekontroluje nikde na svete. Možno by bola vhodná aj nejaká krížová kontrola, že upozornenie nebude dostávať len finančná správa, ale možno polícia. Neviem však, do akej miery by to bolo systémové alebo do akej miery je to štandardné v iných krajinách EÚ.
Európska komisia vyzvala v nedeľu Poľsko, Maďarsko a Slovensko na konštruktívny prístup po tom, čo tieto krajiny jednostranne predĺžili zákaz dovozu ukrajinského obilia napriek rozhodnutiu EK o jeho zrušení.„Sme si vedomí vyjadrení niektorých členských štátov v súvislosti s jednostrannými opatreniami. V súčasnosti je dôležité, aby všetky krajiny pracovali v duchu kompromisu a konštruktívne,“ uviedla komisia prostredníctvom hovorkyne.
Ukrajina bola jedným z popredných svetových vývozcov obilia, ruská vojenská invázia znížila jej schopnosť dodávať poľnohospodárske produkty na svetové trhy cez čiernomorské prístavy. Odvtedy sú ukrajinskí farmári odkázaní na vývoz obilia cez susedné krajiny.
Záplava obilnín a olejnín do susedných krajín však ovplyvnila príjmy tamojších poľnohospodárov a viedla k tomu, že vlády zakázali dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, spresňuje Reuters.Európska únia v máji zasiahla, aby zabránila jednotlivým krajinám konať jednostranne a zaviedla vlastný zákaz dovozu z Ukrajiny do susedných krajín. Na základe tohto zákazu mohla Ukrajina vyvážať cez tieto krajiny pod podmienkou, že sa výrobky predajú inde.EÚ tento zákaz v piatok nepredĺžila po tom, čo sa Ukrajina zaviazala prijať opatrenia na sprísnenie kontroly vývozu do susedných krajín.
Ďalšie Opatrenia a Názory
Komisia dnes predkladá návrhy, ktoré by mali viesť k obmedzeniu ozbrojeného násilia páchaného v Európe s použitím strelných zbraní. Európska komisia pri tejto príležitosti zároveň uverejňuje výsledky prieskumu Eurobarometer, z ktorých vyplýva, že šesť z desiatich Európanov sa v súčasnosti domnieva, že v budúcich piatich rokov pravdepodobne dôjde k nárastu trestnej činnosti v súvislosti so strelnými zbraňami. „Každý týždeň počúvame o nových prípadoch násilia spáchaných strelnými zbraňami. Napodiv sa však o nedovolenom používaní strelných zbraní a obchodovaní s nimi v Európe príliš nediskutuje. Často je omnoho viditeľnejšia diskusia o všeobecnej rozšírenosti strelných zbraní, ktorá prebieha v USA, hoci by sme skôr mali venovať pozornosť tomu, čo sa deje u nás.
Je nutné zvážiť prijatie právnych prepisov EÚ, ktoré by obsahovali minimálne spoločné pravidlá týkajúce satrestných sankcií, aby sa zaistil odrádzajúci účinok vo všetkých členských štátoch a aby neexistovali právne medzery pre nezákonných obchodníkov. K obmedzeniu ozbrojeného násilia by mohlo prispieť aj sprísnenie smernice o vnútornom trhu EÚ, pokiaľ ide o držbu zbraní v členských štátoch, napríklad obmedzením prístupu k obzvlášť nebezpečným modelom zbraní na civilné použitie. Mali by sa riadne presadzovať kontroly predaja a nezákonnej výroby strelných zbraní.
Povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom umožňuje obchodovanie v rámci Slovenska. Ak chce obchodník vojenský materiál aj dovážať alebo vyvážať, musí mať na každý individuálny prípad ešte licenciu. Verejnosť môže mať iba informácie, ktoré Slovensko poskytuje do registra OSN pre konvenčné zbrane, kde ide o veľké transfery. Napriek tomu ministerstvo hospodárstva odmieta názory, že vývoz zbraní by preto nebol pod verejnou a najmä parlamentnou kontrolou. Verejná kontrola je podľa štátnej tajomníčky rezortu zabezpečená tou časťou zákona o obchodovaní s vojenským materiálom, ktorá hovorí o predlicenčnej kontrole. Nedôveryhodné prípady sa tým vyselektujú. K žiadosti o povolenie na obchodovanie sa okrem ministerstva hospodárstva vyjadrujú aj ministerstvo zahraničných vecí, obrany, vnútra, SIS, Národný bezpečnostný úrad a colná správa. "Ak len jedna z týchto inštitúcií s udelením povolenia nesúhlasí, ministerstvo povolenie nevydá," zdôrazňuje Šimková.
DMD Holding, do ktorého patria aj tradičné zbrojárske podniky, sprísnenie podmienok, ktoré zaviedla novela zákona o obchodovaní s vojenským materiálom, víta. Podľa prezidenta holdingu Ivana Šubrta je okrem iného pozitívne, že sa už vyžadujú licencie aj pre sprostredkovateľov predaja. Šubrtovi sa zdá, že zatiaľ vydávanie licencií ide pomalšie, ale pripisuje to tomu, že na ministerstve sú noví ľudia. Očakáva, že sa vydávanie licencií nielen sprísni, ale aj spružní. Sprísneným podmienkam podľa neho vyhovie 20 až 30 firiem, pretože malým vývozcom sa neoplatí zvyšovať základné imanie nad predpísaných päť miliónov korún.
KDH a Reexport Liekov
Opozičné KDH vyzýva na dôsledné obmedzenie nelegálneho reexportu liekov na Slovensku. Žiada zamedzenie možnosti vytvárať falošné recepty na lieky, obmedzenie presunu liekov medzi lekárňami či presnú evidenciu pohybu liekov. KDH vyzýva ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby tieto pripomienky zapracoval do novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorej návrh predstavil v pondelok (1. 12.).
Stachura upozornil, že Slovensko je krajina „lacných“ liekov, čo niektoré firmy zneužívajú na ich nelegálny vývoz do zahraničia s vidinou zisku. Poukázal na to, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv (SÚKL) ešte v septembri roku 2023 pripravil 29 podnetov týkajúcich sa nelegálneho reexportu. „Pripravil všetko na takýto spôsob, kde už stačilo, aby ministerstvo zdravotníctva začalo správne konanie, udelilo veľké pokuty a aby sme konečne začali aspoň výstražne hovoriť, že pozor, takýmto spôsobom sa na Slovensku lieky už transportovať do zahraničia nesmú,“ poznamenal poslanec.
Opatrenia, ktoré na riešenie nelegálneho reexportu predstavilo ministerstvo v návrhu novely, považuje Stachura za nedostatočné. „My ho chceme vyzvať aj týmto spôsobom, aby to nedopadlo zle, katastrofou. KDH zároveň predstavilo svoje pripomienky a vyzvalo ministra, aby ich do novely zapracoval. Hnutie žiada zamedzenie možnosti vytvoriť falošný recept na lieky či obmedzenie presunu liekov medzi lekárňami. „Aby bola možnosť vyviezť len jedno balenie do jednej lekárne, aby to nebolo ako teraz, že štyri balenia do koľkýchkoľvek lekární, lebo stratíme absolútne prehľad o tom, kam tento liek putuje,“ vysvetlil poslanec.
KDH tiež navrhuje jasne zadefinovať šarže každého balenia lieku, aby ich bolo možné vystopovať. Apeluje tiež na to, aby v prípade problémov s dostupnosťou nejakého lieku na Slovensku bolo možné zastaviť jeho legálny vývoz na dobu určitú. „Máme teraz, povedzme, problémy s inzulínmi alebo problémy s inými látkami, ktorých je málo na trhu a napriek tomu sa ešte vyvážajú bez dovolenia držiteľa registrácie.
Šaško v pondelok predstavil návrh novely k liekovej politike. Zefektívniť by sa mal manažment vstupu nových liekov na trh, dostupnejšie by mali byť lieky pre deti a pacientov so závažnými ochoreniami a upraviť by sa mali aj podmienky úhrady liekov na výnimku. Návrh novely prináša aj opatrenia na zníženie nelegálneho reexportu, na zachovanie liekov v úhradovom mechanizme či na zabezpečenie kriticky nedostupných liekov.
tags: #sprisnenie #kontrol #vyvozu #zbrani